„Študent alebo mudrc, ktorý má vážny záujem, dostatočné poznanie a je odpútaný, realizuje Absolútnu Pravdu vykonávaním oddanej služby v súlade s tým, čo počul z Véd.“ (Šrímad-Bhágavatam 1.2.12)

Niekedy sa nás ľudia pýtajú: „Videli ste Boha?“ alebo „Môžete mi ukázať Boha?“ Občas dostávame takéto otázky. Odpoveď znie: „Áno, vidím Boha. A vy Ho tiež môžete vidieť; každý Ho môže vidieť. Ale musíte sa kvalifikovať.“ Predstavte si, že sa niečo pokazí na aute; nefunguje. Každý to vidí, no mechanik to vidí odlišne. Je spôsobilý chápať záležitosť dokonalejšie. Vloží zopár chýbajúcich častí a motor okamžite naskočí. A hoci si taká technická kontrola vyžaduje pomerne náročnú kvalifikáciu, Boha chceme vidieť len tak, bez potrebnej kvalifikácie. Len si to predstavte! Ľudia sú takí bezočiví, takí hlúpi – chcú vidieť Boha na základe svojich vymyslených kvalifikácií.

V Bhagavad-gíte Krišna hovorí: nāham prakāśaḥ sarvasya yoga-māyā-samāvṛtaḥ. „Nezjavujem sa však každému. Moja energia, yogamāyā, ma ukrýva pred ich zrakom.“ Ako teda môžete vidieť Boha? Ale toto darebáctvo pokračuje – „Môžeš mi ukázať Boha?“ „Videl si Boha?“ Urobili si z Boha hračku, aby mohli podvodníci o obyčajnom človeku vyhlásiť: „Tu je Boh. Tu je inkarnácia Boha.“

Na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ. Hriešni darebáci, hlupáci, najnižší z ľudí sa pýtajú: „Môžete mi ukázať Boha?“ Čo ste urobili preto, aby ste mohli vidieť Boha? Tac chraddādhāna munayaḥ – človek musí mať predovšetkým vieru (śraddādhāna) – to je kvalifikácia. Musí veľmi chcieť vidieť Boha. Nie že to berie len tak ľahkovážne: „Môžete mi ukázať Boha?“ Alebo ako nejaký zázrak. Myslia si, že ide o čary. Nie. Človek musí byť vážny a premýšľať: „Áno, počul som o Bohu. Ak teda existuje, musím Ho vidieť.“

V tejto súvislosti existuje jeden veľmi poučný príbeh. Istý profesionálny recitátor verejne prednášal Šrímad-Bhágavatam a popisoval, že keď Krišna ide do lesa pásť kravy, je bohato ozdobený rôznymi druhmi šperkov. Na zhromaždení bol aj zlodej a pomyslel si: „Čo tak zájsť do Vrindávanu a okradnúť Ho? Má toľko vzácnych šperkov! Pôjdem do lesa, chytím ho a všetky mu ich vezmem.“ To bol jeho zámer – a myslel to vážne: „Musím nájsť toho chlapca. Potom sa zo mňa behom noci stane milionár.“

Zlodejovou kvalifikáciou bola jeho túžba: „Musím vidieť Krišnu! Musím vidieť Krišnu! Musím vidieť Krišnu!“ Táto túžba, dychtivosť, mu umožnila vidieť Krišnu vo Vrindávane. Videl Krišnu presne tak, ako ho opísal recitátor Bhágavatamu. Potom povedal: „Ó Krišna, si taký pekný.“ Začal Mu lichotiť; myslel si, že lichôtkami sa mu ľahko podarí vziať Krišnovi všetky šperky. Potom nadhodil to, o čo mu celý čas šlo: „Smiem si zobrať niektoré z týchto ozdôb? Si taký bohatý.“

„Nie, nie,nie,“ povedal Krišna. „Mama sa bude hnevať! Nemôžem ti ich dať.“ Krišna sa hral ako obyčajné dieťa.

Zlodej čoraz viac a viac naliehal, aby mu Krišna šperky dal, ale vďaka Krišnovej spoločnosti sa očisťoval. Krišna nakoniec povedal: „V poriadku, môžeš si ich vziať.“ A tak sa stal zo zlodeja v okamihu oddaný, pretože v Krišnovej spoločnosti sa úplne očistil. Preto by ste mali, či už tak alebo onak, prísť do kontaktu s Krišnom. Potom sa očistíte.

Iným príkladom veľkej dychtivosti vidieť Krišnu sú gopie, ktoré očarili Krišnove prekrásne črty. Boli to mladé dievčatá a Krišna bol taký krásny… V skutočnosti boli žiadostivé, keď prišli za Krišnom, no Krišna je taký čistý, že sa z nich stali prvotriedne oddané. Oddanosť gopií sa nedá s ničím porovnať, pretože Krišnu milovali celým srdcom a dušou. To je kvalifikácia. Milovali Krišnu natoľko, že sa nestarali o rodinu či dobrú povesť, keď za Ním odchádzali uprostred noci. Keď zaznela Krišnova flauta, všetky utekali z domu. Ich otcovia, bratia, manželia – všetci sa pýtali: „Kam idete? Kam idete tak neskoro v noci?“ Ale gopie si to nevšímali. Zabudli na svoje deti, rodinu, na všetko. Ich jediná myšlienka bola: „Musíme vidieť Krišnu.“

Takáto dychtivosť je nevyhnutná. Musíme veľmi, veľmi túžiť vidieť Krišnu. Mnohé gopie, ktorým proti ich vôli zabránili ísť za Krišnom, stratili život kvôli obrovskému žiaľu z odlúčenia. Mali by sme vyvinúť rovnakú dychtivosť – potom môže človek vidieť Boha. Či už ste posadnutí žiadostivosťou, zlodej, vrah, ktokoľvek – musíte vyvinúť túto dychtivosť, túto túžbu: „Musím vidieť Krišnu.“ A potom uvidíte Krišnu.

Prvá vec, ktorá Krišnu zaujíma, je to, ako veľmi Ho túžite vidieť. Podľa toho Krišna odpovie. Ak úprimne túžite vidieť Krišnu – či už ste žiadostiví, alebo Mu chcete ukradnúť ozdoby, alebo Vás nejakým spôsobom priťahuje – je isté, že budete vo vašom úsilí úspešní.

Ale musíte túžiť iba po Krišnovi. V tejto súvislosti Rúpa Gosvámí píše:

V tomto verši jedna gopia radí druhej: „Moja drahá priateľka, je jeden chlapec – volá sa Govinda. Stojí na brehu Jamuny, neďaleko Kéši-ghátu, a hrá na flaute. Je krásny, najmä v tú noc, keď je spln. Ak si chceš užívať v tomto hmotnom svete so svojimi deťmi, manželom alebo inými členmi rodiny, tak tam, prosím, nechoď.“ Bhaṅgī-traya: Krišna hrá vždy na flautu, ohnutý na troch miestach. To je Krišnova tri-bhaṅga podoba. Jedna gopia preto hovorí druhej: „Ak si myslíš, že si budeš užívať viac v tomto hmotnom svete, nechoď sa pozrieť na Krišnu. Nechoď tam.“ Ide o to, že keď raz uvidíte Krišnu, zabudnete na všetky nezmyselné hmotné pôžitky. To znamená vidieť Krišnu.

Keď Dhruva Mahárádža uvidel Krišnu, povedal: svāmin kṛtārtho ’smi varaṁ na yāce. „Môj drahý Pane, už nechcem nič iné.“ Dhruva Mahárádža navštívil Krišnu, aby získal kráľovstvo svojho otca. Keď sa s ním stretol, Krišna povedal: „Môžeš si želať čokoľvek, a ja ti to splním.“ No Dhruva odvetil: „Môj drahý Pane, teraz už netúžim po ničom.“ To znamená vidieť Krišnu.

Ak teda túžite vidieť Krišnu, bez ohľadu na to, aký máte úmysel, Ho vďaka vašej túžbe uvidíte. To je jediná kvalifikácia.

V inom verši Rúpa Gosvámí hovorí: kṛṣṇa-bhakti-rasa-bhāvitā matiḥ krīyatām yadi kuto ’pi labhyate (kṛṣṇa-bhakti-rasa-bhāvitā tu prekladáme ako „vedomie Krišnu“). Rúpa Gosvámí radí: „Ak je vedomie Krišnu dostupné, prosím, kúpte si ho okamžite. Neváhajte. Je to veľmi pekná vec.“

Áno, vedomie Krišnu je dostupné. Môžete si ho kúpiť v tomto hnutí pre vedomie Krišnu. A aká je cena? Vedomie Krišnu je veľmi pekné, ale musíte zaplatiť istú cenu. Akú? Tatra laulyam api mūlyaṁ ekalaṁ: vašu túžbu. To je cena. Musíte zaplatiť túto cenu. Potom získate Krišnu. Okamžite. Krišna nie je chudobný, a ani ten, kto Krišnu predáva – Krišnov oddaný – nie je chudobný. Môže Krišnu rozdávať zadarmo, a aj to robí. Vy však musíte zaplatiť svojou túžbou, dychtivosťou.

Niekto by mohol povedať: „Túžba? Ja predsa mám túžbu.“ No nie je to také jednoduché. Janma-koṭi-sukṛtair na labhyate. Ani milióny životov naplnených zbožnými činnosťami nezaručujú, že človek dosiahne túto dychtivosť. Môžete pokračovať vo vykonávaní zbožných činností, no jednako ju nezískate.

Dychtivosť je nanajvýš dôležitá vec, ale prebudiť ju môžeme iba v spoločnosti oddaných. Preto dávame každému možnosť prebudiť túto túžbu; potom uvidí Boha tvárou v tvár.

Zmyslom ľudského života je uvidieť Krišnu. Nie stať sa psami a prasatami. Nanešťastie celá moderná civilizácia učí ľudí, ako sa stať psami a prasatami. Iba táto inštitúcia – hnutie pre vedomie Krišnu – učí ľudí, ako vidieť Krišnu. Je to veľmi dôležité.

Tac chraddadhānā munayo jñāna-vairāgya-yuktayā. Vďaka dychtivosti budete automaticky obdarení poznaním a odpútanosťou. Poznanie neznamená vynájsť atómovú bombu. To nie je poznanie. Akéže poznanie? Ľudia už beztak zomierajú a vy ste len vynašli niečo, čo smrť iba urýchli. Ale my ponúkame poznanie, ktoré ju zastaví. To je vedomie Krišnu; to je poznanie. Jñāna-vairāgya-yuktayā. A hneď ako získate toto poznanie, automaticky sa odpútate od všetkého nezmyselného hmotného šťastia.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Oddaný: „Prvá otázka znie: „Hovorí sa, že najväčšou silou, no zároveň slabosťou hinduizmu je jeho univerzalizmus alebo šírka náhľadu. Slabosťou preto, že má iba zopár náboženských pravidiel, ktoré sú povinné pre všetkých tak, ako to je v iných náboženstvách. Je vôbec možné a potrebné stanoviť určité základné minimum pravidiel pre všetkých hinduistov?

Šríla Prabhupáda: Čo sa týka tohto védskeho náboženstva, mali by sme vedieť, že nie je len pre hinduistov; je pre všetky živé bytosti. To je prvá vec, ktorú musíme pochopiť. Védske náboženstvo sa nazýva sanātana-dharma, „večné zamestnanie živej bytosti“. Živá bytosť je sanātana (večná), Boh je sanātana a existuje tiež sanātana-dharma. Sanātana-dharma je pre všetky živé bytosti a nie iba pre takzvaných hinduistov. Hinduizmus, taký „izmus“, onaký „izmus“ – to všetko je mylné pochopenie. V minulosti ľudia v Indii poctivo nasledovali sanātana-dharmu, a „hinduistami“ ich nazvali moslimovia. Moslimovia si všimli, že Indovia žijú na druhej strane rieky Indus (Sind). No moslimovia vyslovujú „Sind“ ako „Hind“. A tak nazvali Indiu „Hindustánom“, a ľudí, ktorí tam žili, „hinduistami“. Avšak vo védskej literatúre slovo „hindu“ ani takzvanú „hindu-dharmu“ nenájdeme. Sanātana-dharma alebo védska dharma je dnes prekrútená, nesprávne praktikovaná, nenasleduje sa a stala sa známa ako „hinduizmus“. Zostala nepochopená. Sanātana-dharmu musíme študovať tak, ako ju popisuje Bhagavad-gítá a iná védska literatúra; potom pochopíme, čo je védske náboženstvo. [k oddanému]: Prečítaj osemnásty verš z jedenástej kapitoly Bhagavad-gíty.

Oddaný [Číta.]:

„Ó, Pán Krišna, si najvyšší prvotný cieľ. Si konečné miesto spočinutia celého vesmíru. Si nevyčerpateľný a si najstarší. Si udržiavateľ večného náboženstva, Božská Osobnosť. To je môj názor.“

Šríla Prabhupáda: Takéto pochopenie by sme si mali osvojiť. Krišna je večný, my sme veční, a miesto, kde môžeme žiť a vymieňať si s Krišnom naše pocity, je takisto večné. Systém, ktorý učí túto večnú výmenu a ktorý je určený pre všetkých, je sanātana-dharma.

Oddaný: Aké by teda boli každodenné predpísané náboženské povinnosti toho, kto chce nasledovať sanātana-dharmu? Čo by mal robiť? Problém spočíva v tom, že v hinduizme, alebo, povedzme v sanātana-dharme, existuje v mnohých ohľadoch prílišná rôznorodosť.

Šríla Prabhupáda: Ale prečo sa zaoberáš rôznorodosťou? Prečo jednoducho neprijmeš skutočný zmysel náboženstva od Krišnu? Krišna hovorí: sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. „Zanechaj všetky druhy takzvaných dhariem a jednoducho sa Mi odovzdaj.“ (Bhagavad-gítá 18.66) Prečo to neprijmeš? Prečo radšej prijímaš také či onaké praktiky nazývané „hinduizmom“. Prečo neprijmeš radu od sanātanu, Krišnu? Nechceš akceptovať sanātana-dharmu – to, čo hovorí sanātana, Boh – no zároveň sa pýtaš: „Ako sa vyhnúť rôznorodosti a dopracovať sa k tomu správnemu bodu?“ Načo sa zaoberať rôznorodosťou? Jednoducho prijmi sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. Prečo to neurobíš?

Oddaný: Ale ako to uviesť do každodennej praxe?

Šríla Prabhupáda: Ako to uviesť do praxe? Nie je vari to, čo robíme, praktické? Ľudia si vymýšľajú vlastné nepraktické náboženské metódy, no nechcú prijať náš praktický systém. Aký systém? Man-manā bhava mad-bhakto mad-yājī māṁ namaskuru. Jednoducho mysli na Krišnu, staň sa Jeho oddaným, uctievaj Ho a vzdávaj Mu poklony. Čo je na tom ťažké? Čo je na tom nepraktické? Krišna hovorí: „Je to tvoja povinnosť. Ak to budeš robiť, prídeš celkom iste ku Mne.“ Prečo to neurobíš? Prečo zostať hinduistom, moslimom, kresťanom? Zabudni na všetky tie nezmysly. Jednoducho sa odovzdaj Krišnovi a snaž sa pochopiť, že si Krišnov oddaný, Krišnov služobník. Potom sa všetko okamžite vyrieši.

Oddaný: Ale hinduisti by mohli povedať, že existuje veľa aspektov hindu-dharmy.

Šríla Prabhupáda: Skutočná dharma je presne definovaná v Šrímad-Bhágavatame: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat praṇītam. „To, čo hovorí Boh – to je dharma.“ A Boh hovorí: „Zanechaj všetky ostatné dharmy a jednoducho sa Mi odovzdaj.“ Prijmi túto dharmu. Prečo chceš zostať hinduistom? Okrem toho, ktorý hinduista neprijíma Krišnovu autoritu? Dokonca ešte i dnes keby nejaký hinduista povedal: „Krišna a Bhagavad-gítá ma nezaujímajú,“ považovali by ho za blázna. Prečo neprijmeš Krišnove pokyny? Prečo chodiť inam? Tvoj problém je, že nevieš, čo je náboženstvo, a nevieš, čo je sanātana-dharma. V našom hnutí pre vedomie Krišnu je mnoho oddaných, ktorí boli predtým takzvanými „hinduistami“, „moslimami“, „kresťanmi“, no teraz sa nestarajú o „hinduizmus“, „islam“ či „kresťanstvo“. Starajú sa iba o Krišnu. To je všetko. Ak nasleduješ falošný náboženský systém, trpíš; ak nasleduješ skutočný, budeš šťastný.

Indovia sa nanešťastie vzdali skutočného náboženského systému – sanātana dharmy či varṇāśrama-dharmy a prijali zlátaninu zvanú „hinduizmus“. Preto je tu toľko problémov. Védske náboženstvo znamená varṇāśrama-dharma, rozdelenie spoločnosti do štyroch spoločenských tried a štyroch duchovných životných štádií. Štyri spoločenské triedy tvoria brāhmaṇi (kňazi a intelektuáli), kṣatriyovia (politickí vodcovia a vojaci), vaiśyovia (obchodníci a farmári) a śūdrovia (robotníci). Štyri duchovné štádiá sú brahmacārī (študenti žijúci v celibáte), gṛhastha (hospodári), vānaprastha (osoby žijúce v ústraní) a sannyāsī (odriekaví mnísi). Keď všetky tieto triedy a štádiá spolupracujú s cieľom uspokojiť Najvyššieho Pána, ide o skutočné náboženstvo, dharmu.

Oddaný: Mám ďalšiu otázku: „V Kali-juge, dnešnom veku hádok, je bhakti (oddaná služba Bohu) popísaná ako najvhodnejšia cesta k realizácii Boha. Ako si máme vysvetliť, že uznávaní učenci kladú dôraz na védántskú filozofiu, ktorá zdôrazňuje jñānu (poznanie, teoretickú špekuláciu)?“

Šríla Prabhupáda: Takzvaní védántisti sú podvodníci; nevedia, čo je védánta. No ľudia chcú byť oklamaní a podvodníci to iba využívajú. Slovo veda znamená „poznanie“ a anta znamená „koniec“. Význam slova vedānta je „konečné poznanie“ a Védánta-sútra je text, ktorý ho učí. (Sútra je aforizmus, vyjadrujúci veľkú myšlienku niekoľkými slovami). Prvý aforizmus Védánta-sútry znie: athāto brahma-jijñāsā. „Teraz, v tejto ľudskej forme života, by sme sa mali pýtať na Brahman, Absolútnu Pravdu.“ Štúdium Védánta-sútry začína vo chvíli, keď prebudíme záujem o poznanie Absolútnej Pravdy. A čo je touto Absolútnou Pravdou? To v krátkosti vysvetľuje druhý aforizmus: janmādy asya yataḥ. „Brahman je počiatkom všetkého.“ Inými slovami, Brahman je Boh, zdroj všetkého. A všetky Védy, všetko poznanie sa zavŕši v Ňom. To potvrdzuje Krišna v Bhagavad-gíte (15.15): vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. „Účel všetkých Véd, všetkých kníh poznania, je poznať Mňa.“

Celá Védánta-sútra popisuje Najvyššiu Božskú Osobnosť. Kvôli chabému vzdelaniu však ľudia v Kali-juge nedokážu študovať védántu správnym spôsobom, a tak Šríla Vjásadeva osobne napísal komentár k Védánta-sútre. Týmto komentárom je Šrímad-Bhágavatam (bhāṣyāṁ brahma-sūtrāṇām). Šrímad-Bhágavatam je pravým komentárom k Védánta-sútre priamo od jej autora – Šrílu Vjásadevu, ktorý ho napísal pod vedením svojho duchovného učiteľa Náradu. Šrímad-Bhágavatam začína rovnakým aforizmom ako Védánta-sútra (janmādy asya yataḥ) a pokračuje slovami: anvayad itirataś cārtheṣv abhijñaḥ svarāṭ.

V skutočnosti je Védánta-sútra vysvetlená v Šrímad-Bhágavatame jej autorom samotným. No niektorí darebáci sa bez toho, aby chápali význam Védánta-sútry alebo čítali jej prirodzený výklad, vydávajú za znalcov védánty a zavádzajú tak ostatných. A keďže ľudia nie sú dostatočne vzdelaní, považujú týchto darebákov za védántistov. V skutočnosti sú to však podvodníci, nie védántisti. Nevedia nič o védánte. Védánta-sútru vysvetľuje Šrímad-Bhágavatam, a ak prijmeme Šrímad-Bhágavatam ako jej autorizovaný komentár, pochopíme, čo je védánta. No ak prijmeme útočisko u podvodníkov, potom sa védántu nenaučíme. Ľudia nič nevedia a preto ich môže každý oklamať a podviesť. Od hnutia pre vedomie Krišnu by sa mali učiť, čo je védánta a čo je jej učenie. To im prinesie osoh.

Oddaný: Tí, čo vychádzajú z impersonalistického výkladu k Védánta-sútre, sa zaoberajú prevažne vyslobodením sa z utrpenia hmotného sveta. Popisuje Šrímad-Bhágavatam aj proces vyslobodenia?

Šríla Prabhupáda: Pravdaže. Keďže Šrímad-Bhágavatam je prirodzený komentár k Védánta-sútre, opisuje proces vyslobodenia v tomto veku nasledovne:

„V tejto Kali-juge, ktorá je ako oceán chýb, existuje jedno požehnanie. Čo je týmto požehnaním? Človek sa môže vyslobodiť jednoduchým spievaním Haré Krišna.“ To je pravá védánta, a to sa aj skutočne deje.

Oddaný: Hovoríte, že záver Védánta-sútry a Šrímad-Bhágavatamu je jeden a ten istý – bhakti?

Šríla Prabhupáda: Áno.

Oddaný: No ako nadväzuje bhakti na závery védántskeho poznania? Hovorí sa tu, že bhakti je najvhodnejšia a najjednoduchšia cesta realizácie Boha, no tiež sa hovorí, že védántske učenie zdôrazňuje jñānu alebo poznanie. Je to tak?

Šríla Prabhupáda: Čo je to jñāna? Krišna v Bhagavad-gíte (7.19) vysvetľuje: bahūnāṁ janmanāṁ ante jñānavān māṁ prapadyate. „Po mnohých a mnohých zrodeniach sa ten, kto má poznanie, odovzdá Mne.“ Kým sa teda človek neodovzdá Krišnovi, nemôže byť reč o jñāne. Impersonalistická jñāna je nezmysel. Impersonalisti o sebe tvrdia, že sú jñānī, ale v skutočnosti nemajú žiadne poznanie. Védánta znamená „konečné poznanie“. Cieľom konečného poznania je Krišna, Boh. Ak niekto nevie, kto je Boh, kto je Krišna, aké je jeho poznanie? No ak nejaký darebák napriek tomu tvrdí, že je znalcom, čo sa dá robiť.

Verš, ktorý sme práve citovali, Krišna ukončuje slovami: vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ. (Bhagavad-gítá 7.19) „Keď človek chápe, že Vásudeva, Krišna je všetko, má poznanie.“ Skôr nie. V skutočnosti ide iba o nepochopenie veci. Brahmeti paramātmeti bhagavān iti śabdyate. Človek môže najprv začať hľadanie špekulovaním o neosobnom Brahmane, neskôr môže postúpiť na úroveň realizácie Nadduše, lokalizovaného aspektu Najvyššieho. To je druhý stupeň realizácie. No tou najvyššou úrovňou je poznanie Najvyššej Božskej Osobnosti, Krišnu. Ak nechápete Krišnu, aké je vaše poznanie? Takéto čiastkové poznanie nie je poznaním. Chceme úplné poznanie. Toto úplné poznanie môžeme získať Krišnovou milosťou prostredníctvom Bhagavad-gíty.

Oddaný: Môžem položiť ďalšiu otázku, Šríla Prabhupáda? „Je guru nutný pre toho, kto sa chce vydať na duchovnú cestu a dosiahnuť cieľ? A ako taký človek spozná gurua?“

Šríla Prabhupáda: Áno, guru je nevyhnutný. To vysvetľuje Bhagavad-gítá. Keď sa Krišna a Ardžuna zhovárali ako priatelia, neexistovalo riešenie. Preto sa Ardžuna nakoniec rozhodol prijať Krišnu za gurua. [k oddanému]: Nájdi tento verš: kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ…

Oddaný [Číta.]:

„Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou. Slabosť ma obrala o všetku rozvahu. V tejto situácii Ťa žiadam – prosím, jasne mi povedz, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma.“ (Bhagavad-gítá 2.7)

Šríla Prabhupáda: Všetci sú zmätení, nielen Ardžuna – nikto nevie, čo je jeho povinnosť. Sami si s tým neporadíme. Vážne chorý lekár sa nedokáže sám vyliečiť. Vie, že jeho mozog nie je v poriadku, a tak zavolá iného doktora. Podobne, keď sme zmätení, bezradní, keď nevieme nájsť žiadne riešenie, tou pravou osobou, na ktorú by sme sa mali obrátiť, je guru. To je podstatná vec, ktorú nemôžeme obísť.

V súčasnosti sme všetci zmätení. A gurua potrebujeme na to, aby nám ukázal pravú cestu. Ardžuna predstavuje zmäteného materialistického človeka, ktorý sa odovzdáva guruovi. A aby šiel ostatným príkladom, vybral si za gurua Krišnu. Nešiel za nikým iným. Krišna je teda skutočný guru – nielen pre Ardžunu, ale pre všetkých. Ak prijmeme Krišnove pokyny a nasledujeme ich, náš život bude úspešný. Poslaním hnutia pre vedomie Krišnu je umožniť každému, aby prijal Krišnu za svojho gurua. To je naše poslanie. Nikdy nehovoríme: „Ja som Krišna.“ Jednoducho žiadame ľudí: „Prosím, nasledujte Krišnove pokyny.“

Oddaný: Niektorí z týchto takzvaných guruov hovoria to, čo Krišna, no pridávajú k tomu aj iné pokyny. Ako máme brať takýchto ľudí?

Šríla Prabhupáda: Tí sú najnebezpečnejší. Najnebezpečnejší. Oportunisti. Hovoria to, čo chce zákazník počuť. Taká osoba nie je guru, ale sluha. Slúži svojim „žiakom“, len aby boli spokojní a zaplatili mu. Skutočný guru nie je služobníkom svojich žiakov, je ich pánom. Ak sa niekto stane sluhom, ktorý vychvaľuje žiakov, aby ich potešil a získal od nich peniaze, nie je guru. Aj guru by mal, prirodzene, slúžiť, no mal by slúžiť Najvyššiemu. Guru znamená doslova „ťažký“ – obťažkaný poznaním a autoritou, pretože guruovo poznanie a autorita pochádzajú od Krišnu. Gurua nesmieš využívať na uspokojovanie svojich rozmarov.

Krišna hovorí: sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. „Zanechaj všetky druhy náboženstiev a jednoducho sa Mi odovzdaj.“ A my hovoríme to isté: „Odovzdaj sa Krišnovi. Zanechaj všetky ostatné predstavy o takzvanej dharme alebo náboženstve.“ Nehovoríme: „Ja som autorita.“ Nie. Hovoríme: „Krišna je autorita, a mal by si sa snažiť pochopiť Krišnu.“ Toto je hnutie pre vedomie Krišnu.

Zmyslom hnutia pre vedomie Krišnu je priviesť človeka späť k jeho pôvodnému, neznečistenému vedomiu, ktorým je vedomie Krišnu. Voda padajúca z mrakov je čistá ako destilovaná voda, no len čo sa dotkne zeme, zakalí sa. Podobne my sme pôvodne čisté duše, čiastočky Krišnu, a preto je naše pôvodné, prirodzené postavenie rovnako čisté ako postavenie Boha. Šrí Krišna hovorí v Bhagavad-gíte (15.7):

„Živé bytosti v hmotnom svete sú Mojimi večnými fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom ťažko zápasia so šiestimi zmyslami vrátane mysle.“

Všetky živé bytosti sú teda Krišnovými čiastočkami. Mali by sme mať vždy na pamäti, že keď hovoríme o Krišnovi, hovoríme o Bohu, pretože meno Krišna označuje najpríťažlivejšiu Najvyššiu Božskú Osobnosť. Tak ako má malý zlomok zlata rovnaké vlastnosti ako zlatá hora, tak sú aj malé čiastočky Krišnovho tela kvalitatívne rovnaké ako Krišna. Chemické zloženie tela Boha a večné duchovné telo živej bytosti sú rovnaké – duchovné. V pôvodnom, neznečistenom postavení sme mali podobu takú ako Boh, ale tak ako dážď padá na zem, aj my sme sa dostali do kontaktu s týmto hmotným svetom, ovládaným vonkajšou energiou alebo hmotnou prírodou.

Keď hovoríme o vonkajšej energii alebo hmotnej prírode, môže vzniknúť otázka: „Koho energia? Koho príroda?“ Hmotná energia či príroda nekoná nezávisle. Také poňatie je hlúposť. V Bhagavad-gíte sa jasne píše, že hmotná príroda nekoná nezávisle. Keď neinteligentný človek vidí nejaký stroj, môže si myslieť, že funguje sám od seba, no vec sa má inak – každý stroj niekto ovláda, aj keď ho pre nedokonalý zrak niekedy nevidíme. Existuje toľko elektrických prístrojov, ktoré fungujú dokonale, no za týmito komplikovanými zariadeniami je vedec, ktorý stláča gombík. Pochopiť to je veľmi jednoduché: keďže stroj je hmota, nedokáže pracovať sám od seba, vyžaduje obsluhu duchovnej bytosti. Magnetofón funguje, ale iba na základe plánu a na pokyn živej bytosti, človeka. Stroj je sám o sebe úplný, no pokým ho neovláda duša, nedokáže pracovať. Mali by sme pochopiť, že aj tento vesmírny prejav, ktorý nazývame príroda, je takisto veľký stroj a že za týmto strojom je Boh, Krišna. Potvrdzuje to Sám Krišna v Bhagavad-gíte, kde vraví:

„Táto hmotná príroda, ktorá je jednou z Mojich energií, koná pod Mojím dohľadom, ó, syn Kuntí, a vytvára všetky pohybujúce sa i nehybné bytosti. Pod jej vládou je tento svet opakovane tvorený a ničený.“ (Bhagavad-gítá 9.10)

Krišna vraví, že hmotná príroda koná pod Jeho dohľadom. To znamená, že za všetkým je najvyšší vládca. Moderná civilizácia to však nechápe, pretože nemá dostatočné poznanie. Účelom tejto spoločnosti pre vedomie Krišnu je preto osvietiť všetkých ľudí pobláznených vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Inými slovami, naším cieľom je priviesť ľudstvo späť do normálneho stavu.

Existuje mnoho univerzít, najmä v Spojených štátoch, a mnoho študijných odborov, no tieto témy sa tu nepreberajú. Kde sa môžeme naučiť poznanie, aké predkladá Krišna v Bhagavad-gíte? Keď som prednášal študentom a členom fakulty Massachusettskej technickej univerzity, prvé, čo som sa spýtal, bolo: „Existuje nejaká katedra, ktorá by skúmala rozdiel medzi mŕtvym a živým telom?“ Keď človek zomrie, niečo sa vytratí. Existuje technológia, ktorá dokáže nahradiť to, čo sa z tela v tej chvíli stratí? Prečo sa vedci nesnažia vyriešiť tento problém? Keďže ide o nesmierne náročnú tému, jednoducho ju obídu a veľmi usilovne sa zaoberajú technikou jedenia, spania, párenia sa a obraňovania. Z védskej literatúry však vieme, že to všetko je príznačné pre správanie zvierat. Zvieratá sa takisto snažia dobre najesť, mať sex plný pôžitku, pokojne sa vyspať a ochrániť. Aký je potom rozdiel medzi ľudským a zvieracím poznaním? Skutočným cieľom rozvoja ľudského poznania je pochopenie rozdielu medzi živým a mŕtvym telom.

Toto duchovné poznanie odovzdal Krišna Ardžunovi na začiatku Bhagavad-gíty. Ardžuna bol čo by Krišnov priateľ veľmi inteligentný, no jeho poznanie – tak ako poznanie všetkých ľudí – bolo obmedzené. Krišna hovoril o veciach, ktoré presahovali Ardžunovo obmedzené poznanie. Také námety sa nazývajú adhokṣaja, pretože k nim nemôžeme preniknúť priamym zmyslovým vnímaním, ktorým získavame hmotné poznanie. Máme napríklad dostatok výkonných mikroskopov, pomocou ktorých môžeme vidieť to, čo nedokážeme postrehnúť naším obmedzeným zrakom. Nijaký mikroskop nám však neumožní vidieť dušu v tele. No duša jednako existuje.

Bhagavad-gítá nás informuje o tom, že v tomto tele existuje vlastník tela – duša. Ja som vlastníkom môjho tela a iné duše sú vlastníkmi tých svojich. Bežne hovorím „moja ruka“, nie „ja, ruka“. A keďže ide o „moju ruku“, odlišujem sa od nej – som vlastník ruky. Podobne hovorím o „mojom oku“, „mojej nohe“, „mojom“ tom či onom. No kde som, medzi všetkými týmito vecami, ktoré mi patria, ja? Nájsť odpoveď na túto otázku nám pomáha proces meditácie. Skutočná meditácia znamená klásť si otázky: „Kde som?“ „Kto som?“ Odpovede na tieto otázky nemôžeme nájsť žiadnym hmotným snažením, a preto všetky univerzity tieto otázky obchádzajú. Hovoria: „Je to príliš zložitá téma.“ Alebo ich jednoducho zmetú zo stola: „Nie je to dôležité.“

Inžinieri preto radšej venujú pozornosť iným veciam – vyrábajú a zdokonaľujú vozy bez koní a vtáky bez krídel. V minulosti ťahali vozy kone a vzduch nebol znečistený, no teraz máme autá a lietadlá a vedci sú veľmi pyšní a vychvaľujú sa: „Vynašli sme vozy bez koní a vtáky bez krídel!“ No aj keď vynašli imitácie krídel pre lietadlá, telo bez duše vynájsť nedokážu. Keď to dokážu, zaslúžia si uznanie. Taká snaha je však vopred odsúdená na neúspech, pretože vieme, že žiadny stroj nedokáže pracovať bez toho, aby za ním stála duša. Aj tie najdokonalejšie počítače vyžadujú obsluhu odborníka. Mali by sme vedieť, že aj tento ohromný stroj zvaný vesmír ovláda najvyššia duša. A tou je Krišna.

Vedci pátrajú po prvotnej príčine alebo najvyššom vládcovi tohto hmotného vesmíru a prichádzajú s rôznymi teóriami a návrhmi, ale skutočný spôsob získavania poznania je veľmi prostý a dokonalý: stačí prijať poznanie od dokonalej osoby, od Krišnu. Ak prijmeme poznanie zjavené v Bhagavad-gíte, môžeme si ihneď uvedomiť, že tento veľký vesmírny stroj, ktorého Zem je iba jednou časťou, pracuje tak úžasne preto, že za ním stojí jeho vládca – Krišna.

Náš proces poznania je veľmi jednoduchý. Bhagavad-gítá, kniha Krišnových pokynov, je hlavnou knihou poznania, a pochádza od ādi-puruṣu Samotného, od Najvyššej Prvotnej Osoby, Najvyššej Božskej Osobnosti. Krišna je vskutku dokonalou osobou. Niekto by mohol namietať, že aj keď Ho prijímame ako dokonalú osobu, mnoho iných Ho tak neprijíma. Nemali by sme si však myslieť, že toto prijímanie sa zakladá na nejakom rozmare: Krišna je prijímaný ako dokonalá osoba na základe mnohých autorít. Nepovažujeme Ho za dokonalého iba z akéhosi rozmaru alebo sentimentu. Nie, Krišnu prijímajú ako Boha mnohé védske autority, napríklad Vjásadeva, autor všetkých védskych písiem. Védy sú pokladnicou všetkého poznania a ich autor Vjásadeva prijíma Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. A rovnako prijíma Krišnu Vjásadevov duchovný učiteľ Nárada. Náradov duchovný učiteľ Brahmá neprijíma Krišnu iba ako Najvyššiu Osobu, ale tiež ako najvyššieho vládcu: īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ. „Najvyšším vládcom je Krišna.“

Žiadna zo stvorených bytostí nemôže povedať, že nie je ovládaná. Každý, bez ohľadu na to, aký je dôležitý a mocný, má niekoho nad sebou. No Krišna nemá nad sebou nikoho, a preto je Boh. Vládne každému – ale nik už nie je vyšší ako On, nik mu nevládne, nik sa Mu nevyrovná a ani sa s nikým nedelí o post absolútneho vládcu. Môže to znieť veľmi čudne, pretože dnes môžeme stretnúť toľko takzvaných Bohov. Bohovia sa stávajú lacnou záležitosťou. Dovážajú sa najmä z Indie. Ľudia v iných krajinách majú to šťastie, že sa u nich Bohovia nevyrábajú. V Indii sa Bohovia vyrábajú prakticky každý deň. Často počujeme, ako sa Boh chystá prísť do New Yorku alebo Los Angeles a ako sa ľudia zhromažďujú, aby ho privítali. Ale Krišna nie je Boh vyrobený v mystickej továrni. Nie. Nestal sa Bohom: On je Boh.

Na základe autority by sme preto mali vedieť, že za týmto gigantickým vesmírnym prejavom, hmotnou prírodou, je Boh – Krišna, ktorého tak prijímajú všetky védske autority. Prijímanie autority pre nás nie je ničím novým; každý prijíma autoritu – či už v tej alebo onej podobe. Za vzdelaním chodíme do škôl, k učiteľovi, alebo sa jednoducho učíme od otca a matky. Tí všetci sú pre nás autoritami a je prirodzené, že sa od nich učíme. Ako deti sme sa pýtali: „Otec, čo je to?“ A otec odpovedal: „To je pero.“ „To sú okuliare.“ „To je stôl.“ Takto sa dieťa od útleho detstva učí od otca a matky. Dobrý otec a matka svojho syna nikdy neoklamú, keď sa ich vypytuje; dajú mu presné a správne informácie. Podobne, keď získame duchovné informácie od autority a daná autorita nie je podvodník, naše poznanie bude dokonalé. Ak sa však pokúsime dôjsť k záveru vlastnými špekuláciami, určite sa dopustíme chýb. Induktívny proces, pri ktorom z určitých konkrétnych faktov alebo jednotlivých prípadov vyvodzujeme všeobecné závery, nie je nikdy dokonalý. Keďže sme obmedzení a naša skúsenosť je takisto obmedzená, induktívny proces získavania poznania bude vždy nedokonalý.

Ak však prijmeme informácie z dokonalého zdroja, od Krišnu, a ak tie isté informácie opakujeme, tak potom to, čo hovoríme, možno prijať za rovnako dokonalé a autorizované. Tento proces parampary alebo žiackej postupnosti znamená načúvať Krišnovi alebo autoritám, ktoré prijali Krišnu, a presne opakovať to, čo povedali. Krišna odporúča tento proces získavania poznania v Bhagavad-gíte: evaṁ paramparā-prāptam imaṁ rājarṣayo viduḥ. „Tak bola táto najvyššia veda odovzdávaná postupnosťou duchovných učiteľov a tak ju prijali svätí králi.“ (Bhagavad-gítá 4.2)

Kedysi šírili poznanie veľkí svätí králi, ktorí boli autoritami. V predchádzajúcich vekoch boli títo králi rišiovia – veľkí vzdelaní učenci a oddaní. A keďže to neboli obyčajní ľudia, počínali si pri svojom vládnutí veľmi dobre. Vo védskej civilizácii nájdeme veľa príkladov, kedy králi dosiahli dokonalosť ako oddaní Boha. Napríklad Dhruva Mahárádža odišiel do lesa hľadať Boha a vykonávaním prísneho pokánia a odriekania našiel Boha behom šiestich mesiacov.

Proces vedomia Krišnu sa takisto zakladá na odriekaní, ktoré však nie je príliš náročné. Obmedzenia sa týkajú najmä jedenia a pohlavného života (jeme iba prasādam, jedlo obetované Krišnovi, a sex je obmedzený na manželský život). Okrem toho máme niekoľko ďalších usmernení, ktoré uľahčujú a podporujú duchovnú sebarealizáciu. V dnešnej dobe nie je možné napodobňovať Dhruvu Mahárádžu, no nasledovaním určitých základných védskych zásad môžeme pokročiť v duchovnom vedomí, vedomí Krišnu. A s duchovným pokrokom získame dokonalé poznanie. Aký má význam stať sa filozofom alebo vedcom, ak nevieme, čo nás čaká v budúcom živote? Sebarealizovaný študent vedomia Krišnu dokáže veľmi ľahko povedať, aký bude jeho budúci život, kto je Boh, čo je živá bytosť, a aký má k Bohu vzťah. Jeho poznanie je dokonalé, pretože pochádza z dokonalých kníh plných poznania, akými sú Bhagavad-gítá a Šrímad-Bhágavatam.

Taký je teda proces vedomia Krišnu. Je veľmi jednoduchý. Každý si ho môže osvojiť a doviesť tak svoj život k dokonalosti. Ak niekto povie: „Nemám vzdelanie a nedokážem čítať knihy,“ nie je diskvalifikovaný. Vždy si môže zdokonaliť život jednoduchým spievaním mahá-mantry: Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. Krišna nám dal jazyk a dve uši. Možno nás prekvapí skutočnosť, že Krišnu si môžeme uvedomiť prostredníctvom uší a jazyka, a nie prostredníctvom očí. Keď počúvame Jeho posolstvo, učíme sa ovládnuť jazyk, a len čo ovládneme jazyk, ovládneme aj ďalšie zmysly. Spomedzi všetkých zmyslov je jazyk najnenásytnejší a najťažšie ovládnuteľný, no môžeme ho jednoducho ovládnuť spievaním Haré Krišna a ochutnávaním kṛṣṇa-prasādam, jedla obetovaného Krišnovi.

Krišnu nemožno pochopiť zmyslovým vnímaním či špekuláciou. Nie je to možné, pretože Krišna je taký veľký, že je mimo dosah našich zmyslov. Môžeme Ho však pochopiť, keď sa Mu odovzdáme. Preto Krišna odporúča tento proces:

„Zanechaj všetky druhy náboženstiev a jednoducho sa Mi odovzdaj; Ja ťa za to ochránim pred všetkými reakciami za hriešne činy. Nemáš sa preto čoho báť.“ (Bhagavad-gítá 18.66)

Bohužiaľ, našou chorobou je vzdorovitosť – automaticky odmietame autority. No aj keď hovoríme, že nestojíme o žiadnu autoritu, príroda je taká mocná, že nám autoritu vnúti. Sme donútení prijať autoritu prírody. Môže byť niečo úbohejšie ako človek, ktorý tvrdí, že odmieta akúkoľvek autoritu, no pritom slepo nasleduje vlastné zmysly, kamkoľvek ho zavedú? Naša falošná predstava o nezávislosti je jednoducho hlúposť. Všetci podliehame autorite a napriek tomu tvrdíme, že odmietame autoritu. To sa nazýva májá, ilúzia. Istú nezávislosť však prirodzene máme – môžeme si vybrať, či budú pre nás autoritou naše zmysly, alebo Krišna. Najlepšou a najvyššou autoritou je Krišna, pretože je večným dobrodincom a vždy hovorí to, čo nám prináša osoh. A pretože nejakú autoritu prijať musíme, prečo neprijať Krišnu? Jednoducho načúvaním o Jeho sláve z Bhagavad-gíty a Šrímad-Bhágavatamu a spievaním Jeho mien – Haré Krišna – si môžeme život rýchlo zdokonaliť.

Vaša excelencia, dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za návštevu a účasť na oslavách Džanmáštamí, na dni zjavenia Pána Krišnu. V Bhagavad-gíte (4.9) Krišna hovorí:

„Ten, kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a Mojich činností, sa po opustení tela viac nenarodí v tomto hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó, Ardžuna.“

Je fakt, že môžeme zastaviť kolobeh rodenia sa a smrti a dosiahnuť stav nesmrteľnosti. Moderná civilizácia – naši veľkí filozofi, veľkí politici a vedci – však nemá ani potuchy o tom, že môžeme dosiahnuť úroveň amṛtatvam, nesmrteľnosť. Všetci sme amṛta, nesmrteľní. V Bhagavad-gíte (2.20) sa píše: na jāyate mriyate vā kadācin. My, živé bytosti, nikdy neumierame a nikdy sa nerodíme. Ajo nityaḥ śāśvato ’yaṁ purāṇo na hanyate hanyamāne śarīre. Každý z nás existuje od nepamäti, večne, bez počiatku a konca. Keď zanikne toto naše telo, my neumrieme. Smrť znamená, že zaniká staré telo a musíme prijať telo nové.

„Tak ako vtelená duša súvisle prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza aj duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nenechá zmiasť.“ (Bhagavad-gítá 2.13)

V súčasnosti chýba toto jednoduché poznanie ľuďom na celom svete. Nevedia, že každý z nás, každá živá bytosť je čiastočkou Pána Krišnu, a že tak ako Krišna, aj my sme veční, blažení a plní poznania. Védske texty opisujú Krišnu nasledovne:

„Krišna, známy aj ako Govinda, je Najvyššia Božská Osobnosť. Má duchovné, večné telo plné blaženosti. Je počiatkom všetkého, ale On sám počiatok nemá, pretože je prvotnou príčinou všetkých príčin.“ (Brahma-sanhitá 5.1)

Keď hovorím „Krišna“, myslím tým „Boh“. Niekedy sa hovorí, že Boh nemá meno. To je pravda. No Boh dostáva meno podľa Svojich činností. Krišna sa napríklad stal synom Mahárádžu Nandu a Jašodámaji a tiež Vasudevu a Devakí. Krišna však v skutočnosti nemá otca či matku, pretože je pôvodným otcom každého. No keď Krišna prichádza do tohto sveta, keď sa zjavuje, prijme určitých pokročilých oddaných za rodičov.

Napriek tomu je ādi-puruṣam, pôvodnou osobou. Znamená to, že je veľmi starý? Nie. Nava-yauvanaṁ ca. Je večne mladý. To je Krišna. Počas bitky na Kurukšetre vyzeral ako dvadsaťročný, maximálne dvadsaťštyriročný mladík. No v tom čase mal už pravnukov. Krišna je teda večne mladý. To je stanovisko védskych písiem.

No ak je naše čítanie védskych písem iba formalita, veľmi ťažko pochopíme, kto je Krišna, aj keď Védy slúžia práve na tento účel – pochopiť Krišnu. V Bhagavad-gíte (15.15) Krišna v tejto súvislosti hovorí: vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. „Som cieľom poznania všetkých Véd.“ Aký zmysel má študovať Védy, ak nepochopíte Krišnu? Konečným cieľom vzdelania je pochopiť Najvyššieho Pána, najvyššieho otca, najvyššiu príčinu. Vo Védánta-sútre sa píše: athāto brahma jijñāsā. „Teraz, v tejto ľudskej podobe, je čas pýtať sa, čo je Absolútna Pravda, Brahman.“

A čo je Brahman? Janmādy asya yataḥ. Brahman je ten, z koho všetko pochádza. Zmyslom vedy a filozofie je teda nájsť túto najvyššiu príčinu všetkého. A to sa dozvedáme z védskej literatúry – Krišna je sarva-kāraṇa-kāraṇam, príčina všetkých príčin.

Pokúste sa to pochopiť. Mojou príčinou je napríklad môj otec; jeho príčinou je jeho otec; príčinou jeho otca je zas jeho otec atď. Takto sa postupne dopracujeme k niekomu, kto je príčinou, ktorá už nemá žiadnu príčinu. Anādir ādir govindaḥ: príčina, ktorá nemá príčinu, je Govinda, Krišna. Môžem byť príčinou svojho syna, no súčasne som dôsledkom inej príčiny (môjho otca). Vo védskych písmach sa však hovorí, že Krišna je pôvodnou osobou – nemá žiadnu príčinu. To je Krišna.

Preto Krišna hovorí: „Pokús sa spoznať transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a činností.“ Krišnovo zjavenie je veľmi dôležitou udalosťou. Mali by sme sa snažiť pochopiť Krišnu – prečo sa zjavuje, prečo prichádza do tohto hmotného sveta, aké má poslanie a aké sú Jeho činnosti. A čo získame tým, že sa pokúsime pochopiť Krišnu? Tyaktvā dehaṁ punar janma naiti mām eti so ’rjuna: získame nesmrteľnosť.

Cieľom života je amṛtatvāya kalpate – dosiahnuť nesmrteľnosť. Preto by sme sa mali dnes, v deň Krišnovho zjavenia, snažiť pochopiť filozofiu o Krišnovi.

Jeho excelencia hovorila o mieri. Spoľahlivý návod na mier nájdeme v Bhagavad-gíte – vyslovil ho Sám Krišna. Ako znie?

„Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokání, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov, dobrodincom a priaznivcom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“ (Bhagavad-gítá 5.29) Politici a diplomati sa snažia nastoliť mier vo svete. Máme Organizáciu spojených národov a mnoho iných organizácií. Pracujú na tom, aby zavládol skutočný mier a pokoj, aby ustali spory medzi ľuďmi a národmi. Nič také sa však nedeje. Chyba je v tom, že majú zlý základ. Každý si myslí: „Toto je moja krajina“, „moja rodina“, „moja spoločnosť“, „môj majetok“. Toto „moje“ je ilúzia. Vo védskej literatúre sa píše: janasya moho ’yam ahaṁ mameti. „Táto filozofia „ja a moje“ je májá, ilúzia.“

Preto ak sa chcete vyslobodiť z tejto ilúzie, máje, musíte prijať Krišnov návod. Mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te. Každý, kto sa odovzdá Krišnovi, ľahko prekoná všetky ilúzie. Všetko je jasne vysvetlené v Bhagavad-gíte, aby sme sa mali čím riadiť. Ak prijmeme filozofiu Bhagavad-gíty – takej, aká je, nájdeme tam všetko – mier i blahobyt.

Žiaľ, neprijímame ju, alebo ju nesprávne vysvetľujeme. To je naše nešťastie. V Bhagavad-gíte (9.34) Krišna hovorí: man-manā bhava mad-bhakto mad-yājī māṁ namaskuru. „Vždy na Mňa mysli, staň sa Mojím oddaným, uctievaj Ma a klaňaj sa Mi.“ Je to ťažké? Tu je Božstvo Krišnu. Je ťažké naň myslieť? Môžete chodiť do chrámu a rovnako ako oddaní, aj vy vzdajte úctu Božstvám. Snažte sa uctievať Božstvá, ako je to len možné.

Krišna nechce váš majetok. Krišna prijme uctievanie aj od toho najchudobnejšieho človeka. A čo žiada? Patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyaṁ yo me bhaktyā prayacchati. „Ak mi niekto s oddanosťou ponúkne malý lístok, trochu ovocia alebo vody, prijmem to.“ (Bhagavad-gítá 9.26) Krišna nie je hladný, iba chce, aby ste sa stali Jeho oddanými. To je najdôležitejšie. Yo me bhaktyā prayacchati: „Ponúkni Mi čosi – s oddanosťou.“ To je hlavný princíp. Ponúknite Krišnovi nejakú maličkosť. Krišna nie je hladný. Zaopatruje jedlom každého. Chce vašu lásku, vašu oddanosť. Preto žiada o trochu vody, ovocia alebo o kvet. Man-manā bhava mad-bhakta, takto môžete na Krišnu myslieť a stať sa Jeho oddanými.

Pochopiť Krišnu a prijať vedomie Krišnu nie je nič zložité. Ale my sa tomu bránime – to je naša choroba. Inak na tom nie je nič ťažké. A len čo sa staneme Krišnovými oddanými, pochopíme celú svetovú situáciu. Naša filozofia bhāgavata, filozofia vedomia Boha, je istým druhom duchovného komunizmu, pretože považujeme Krišnu za najvyššieho otca a všetky živé bytosti za Krišnových synov. Krišna hovorí: sarva loka maheśvaram. Je vlastníkom všetkých planét. Preto všetko, čo existuje, či už vo vzduchu, vo vode alebo na zemi, všetko patrí Krišnovi. A pretože všetci sme Krišnovými synmi, máme právo používať otcov majetok. Ale nemali by sme zasahovať do vecí ostatných. To je návod na mier. Īśāvāsyam idaṁ sarvaṁ yat kiñca jagatyāṁ jagat tena tyaktena bhuñjīthā mā gṛdhaḥ kasya svid dhanam. „Všetko patrí Bohu, a keďže ste synmi Boha, máte právo používať otcov majetok. Ale neberte si viac, než potrebujete. To je trestné.“ (Íšopanišad 1) Ak si niekto berie viac ako potrebuje, je zlodej. Yajñārthāt karmaṇo ’nyatra loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ (Bhagavad-gítá 3.9) – nech robíme čokoľvek, mali by sme to robiť pre Krišnovo uspokojenie. Mali by sme konať pre Krišnu; všetko by sme mali robiť pre Krišnu.

To je to, čo učíme. V tomto chráme, ako iste viete, žijú všetci šťastne – Američania, Indovia, Angličania, Kanaďania, Afričania – ľudia z rôznych kútov sveta. A nielen v tomto chráme, ale všade, kde sú si ľudia vedomí Krišnu, po celom svete. Krišna sa zjavuje, aby nás to naučil.

Keď na túto filozofiu zabudneme – na to, že Krišna je najvyšší otec, najvyšší vlastník, najvyšší požívateľ a najvyšší priateľ každého z nás, poklesneme do tohto hmotného sveta a sme nútení bojovať o prežitie, jeden proti druhému. To je hmotný život.

A nepomôžu nám ani politici, diplomati či filozofi. Tí sa už snažili až-až a ich snaha jednako nepriniesla plody. Vezmime si napríklad Organizáciu spojených národov. Vznikla po druhej svetovej vojne s úmyslom riešiť veci mierovou cestou. Ale nič z toho sa nedeje. Boje pokračujú – medzi Indiou a Pakistanom, Vietnamom a Amerikou… Svetská politika, diplomacia či filozofia nie sú ten správny proces. Vedomie Krišnu je správny proces. Každý musí pochopiť podstatu – nie sme vlastníkmi. Skutočným vlastníkom je Krišna. To je skutočnosť. Vezmime si iný príklad: Amerika. Pred nejakými dvesto rokmi nepatrila európskym emigrantom. Patrila niekomu inému a pred tým opäť niekomu inému, alebo to bola pustatina. Skutočným vlastníkom je však Krišna. Keď falošne vyhlasujeme, že „to je moje“, volá sa to māyā, ilúzia. Preto Krišna prichádza, aby nás poučil: yadā yadā hi dharmasya glānir bhavati bhārata. „Môj drahý Ardžuna, prichádzam, keď dochádza k úpadku náboženského života.“ (Bhagavad-gítá 4.7)

Čo je skutočná dharma, skutočný náboženský život? Jednoduchá definícia dharmy znie: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-praṇītaṁ. „Skutočné náboženstvo je to, čo stanovil priamo Krišna, Najvyššia Božská Osobnosť.“ (Šrímad-Bhágavatam 6.3.19) Čo sa napríklad myslí pod „občianskym zákonníkom“? „Občiansky zákonník“ znamená zákon stanovený štátom. Nemôžete si vytvoriť občiansky zákonník doma. To nejde. Zákon stanoví vláda: „Konaj tak a tak.“ Podobne dharma, náboženstvo, znamená „pokyny dané Bohom“. To je dharma. Jednoduchá definícia. Ak si vytvoríte vlastnú dharmu, alebo ak si ja či niekto iný vytvoríme tú svoju, nemôže byť reč o dharme.

Krišna preto uzatvára Bhagavad-gítu slovami: sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. „Vzdaj sa vymyslených poňatí dharmy a odovzdaj sa Mne.“ (Bhagavad-gítá 18.66) To je pravá dharma – odovzdať sa Krišnovi. Žiadna iná „dharma“ nie je dharma. Prečo by potom Krišna žiadal: sarva-dharmān parityajya, „zanechaj všetky dharmy“? Predtým povedal: „Prichádzam v každom veku, aby som ustanovil princípy náboženstva.“ A teraz hovorí, aby sme už zavrhli všetky takzvané náboženské princípy, ktoré sme si povymýšľali. Ľuďmi vytvorené náboženské princípy nie sú pravými náboženskými princípmi. Pravá dharma, pravé náboženstvo, je to, čo stanovil Boh. Ale my nechápeme, čo alebo kto je Boh, a čo hovorí. To je chyba modernej civilizácie.

Ale pokyn od Boha máme, Boh existuje – len to nechceme prijať. Ako má takto nastať mier? Všetko existuje, všetko je hotové. Ale my to neprijímame. Čo nás z tejto choroby vylieči? Túžime po mieri, ale nechceme prijať jednoduchú vec, ktorá by nám mier priniesla. To je naša choroba. Toto hnutie pre vedomie Krišnu sa preto snaží prebudiť vedomie Krišnu, driemajúce v srdci každého. Len uvážte: pred štyrmi alebo piatimi rokmi títo Európania a Američania ani len nepočuli o Krišnovi. Ako je možné, že teraz berú vedomie Krišnu tak vážne? Vedomie Krišnu existuje v srdci každého z nás. Musíme ho iba prebudiť. A tento proces prebudenia opisuje Čaitanja-čaritámrita (Madhja 22.107):

Láska ku Krišnovi, oddanosť Krišnovi, je v srdci každého z nás, ale zabudli sme na to. Zmyslom hnutia pre vedomie Krišnu je prebudiť túto driemajúcu lásku k Bohu tým, že dáva každému príležitosť načúvať o Krišnovi. Toto je správny proces.

Ak napríklad spíte, musím na vás hlasno zavolať: „Pane! Pane! Vstaňte! Musíte zariadiť to a to.“ Keď spíte, všetky ostatné zmysly sú nečinné. No sluch je aktívny. Preto ak v tomto veku, keď sú ľudia takí nízki, že už nechcú nič počuť, začneme spievať Haré Krišna mahámantru, precitnú k vedomiu Krišnu. To je praktický návod. Keď úprimne túžime po mieri a harmónii v spoločnosti, musíme mať vážny záujem pochopiť Krišnu. To je to, o čo vás žiadam. Neberte hnutie pre vedomie Krišnu na ľahkú váhu.

Toto hnutie môže vyriešiť všetky životné problémy, všetky problémy sveta – sociálne, politické, filozofické, náboženské, ekonomické. Vedomie Krišnu dokáže vyriešiť všetky vaše problémy. Preto žiadame vodcov – ako napríklad jeho excelenciu, ktorá nás poctila svojou návštevou – aby sa snažili pochopiť toto hnutie pre vedomie Krišnu. Je veľmi vedecké a autorizované. Nie je to žiadny výmysel alebo sentiment. Je to to najvedeckejšie hnutie. Vyzývame preto všetkých vodcov, aby sa ho pokúsili pochopiť. Ak ste naozaj rozumní a vidíte veci triezvo, zistíte, že toto hnutie pre vedomie Krišnu je to najvznešenejšie hnutie pre dobro celej ľudskej spoločnosti.

Ktokoľvek môže prísť – sme pripravení na túto tému diskutovať. Konečným cieľom života je dosiahnuť nesmrteľnosť. Tyaktvā dehaṁ punar janma naiti. To je naším poslaním, ale my sme naň zabudli. Žijeme ako mačky a psy, netušiac, že môžeme dosiahnuť dokonalý život, ktorý nebude poznačený rodením sa a umieraním. Nechápeme dokonca ani len to, že existuje čosi ako amṛtatvam, nesmrteľnosť. Ale je to tak. Nikto nechce zomrieť. Nikto nechce zostarnúť. Nikto nechce ochorieť. To je prirodzené. Prečo? Pretože v našej prirodzenej podobe neexistuje rodenie sa, umieranie, staroba či choroba. Potom, čo sme v rámci evolúcie prešli telami vodných živočíchov, rastlín, stromov, vtákov, sme nakoniec dospeli do tejto ľudskej podoby. Preto by sme mali vedieť, čo je cieľ ľudského života. Cieľom života je amṛtatvam, stať sa nesmrteľný.

Nesmrteľnými sa môžete stať jednoducho tak, že sa stanete vedomými si Krišnu. To hovorí Krišna. A to je skutočnosť. Stačí tomu porozumieť. Janma karma ca me divyam evaṁ yo vetti tattvataḥ. Ak sa pokúsite porozumieť Krišnovi, potom tyaktvā dehaṁ punar janma naiti – po opustení tohto tela nebudete musieť prijať ďalšie hmotné telo. A ak už neprijmete hmotné telo, znamená to, že ste sa stali nesmrteľným. Pravda je taká, že sme nesmrteľní už svojou povahou. A Krišna prichádza, aby nás o tom poučil.

„Ste prirodzene nesmrteľní. Ako duše ste Mojimi čiastočkami. Ja som nesmrteľný, a preto aj vy ste nesmrteľní. Zbytočne sa snažíte nájsť šťastie v tomto hmotnom svete.“ (Bhagavad-gítá 15.7)

Tak dlho ste sa snažili nájsť šťastie na úrovni zmyslov prostredníctvom rôznych tiel – ako mačky, psy, polobohovia, stromy, rastliny, hmyz… No teraz, keď máte ľudské telo s vyššou inteligenciou, by ste sa nemali nechať zlákať zmyslovým pôžitkom. Snažte sa pochopiť Krišnu. To je záver védskych písiem. Nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛloke kaṣṭān kāmān arhate viḍ-bhujāṁ ye. (Šrímad-Bhágavatam 5.5.1) Cieľom ľudského života nie je drieť ako psy a prasatá pre zmyslový pôžitok, ľudský život je určený na odriekanie. Tapo divyaṁ putrakā yena sattvaṁ śuddhyet. Musíme očistiť našu existenciu; to je poslanie ľudského života. Prečo by sme mali očistiť našu existenciu? Brahma-saukhyaṁ tv anantam. Pretože tak získame duchovnú realizáciu, neobmedzenú, nekonečnú radosť a šťastie. To je skutočná radosť, skutočné šťastie.

„Mystici získavajú nekonečnú transcendentálnu radosť z Absolútnej Pravdy, a preto je Najvyššia Absolútna Pravda, Božská Osobnosť, známa tiež ako Ráma.“ (Padma Purána)

Všetci veľkí indickí svätci dokonale a starostlivo pestovali toto duchovné poznanie. Kedysi ľudia cestovali do Indie za duchovným poznaním. Dokonca aj Ježiš Kristus. Napriek tomu oň nedbáme. Táto literatúra a pokyny nie sú určené iba pre Indov, pre hinduistov alebo bráhmanov. Nie. Sú určené pre všetkých, pretože Krišna hovorí: ahaṁ bīja-pradaḥ pitā. „Som otcom všetkých.“ Preto Mu veľmi záleží na tom, aby sme žili pokojne a šťastne. Tak ako otec túži vidieť, že jeho synovi sa darí a je šťastný, tak aj Krišna túži vidieť, že sa nám darí a že sme šťastní. Preto občas prichádza. To je význam Krišnovho zjavenia.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za návštevu a príležitosť hovoriť o najväčšom umelcovi. Védy popisujú Krišnove umelecké schopnosti nasledovne: na tasya kāryaṁ karaṇaṁ ca vidyate na tat-samaś cābhyadhikaś ca dṛśyate. Nik nie je väčší ako Najvyššia Božská Osobnosť, Krišna, a ani sa Mu nik nevyrovná, a hoci je najväčším umelcom, on Sám nemusí robiť nič.

V tomto svete poznáme všetci niekoho, kto je v nižšom postavení ako my, kto je na rovnakej úrovni a kto nás prevyšuje. To je naša bežná skúsenosť. Môžeme byť akokoľvek veľkí, vždy sa nájde niekto, kto je rovnako veľký alebo väčší ako my. No pokiaľ ide o Najvyššiu Božskú Osobnosť, veľkí mudrci dospeli skúmaním a pokusmi k záveru, že nik nie je ako Krišna, ani väčší od Neho.

Boh je taký veľký, že nemusí robiť vôbec nič, nemá žiadne povinnosti (na tasya kāryaṁ kāraṇaṁ ca vidyate). Prečo je to tak? Parāsya śaktir vividhaiva śrūyate. Má rozmanité energie, ktoré konajú automaticky podľa Jeho túžby (svabhāvikī jñāna-bala-kriyā ca). Dajme tomu, že ste umelec. Na to, aby ste namaľovali krásnu ružu, musíte vziať do ruky štetec, namiešať farby na palete a – aby bol obraz naozaj pekný – ponamáhať trochu mozog. No v záhrade kvitne nie jedna, ale tisíce ruží majstrovsky „namaľovaných“ prírodou.

Ale mali by sme ísť hlbšie k podstate veci. Čo je to príroda? Príroda je pracujúci nástroj – energia. To je všetko. Ako by mohol ružový puk tak nádherne rozkvitnúť bez pôsobenia nejakej energie? Musí tam byť nejaká činná energia, a touto energiou je Krišnova energia. Pôsobí však tak jemne a rýchlo, že to nedokážeme pochopiť.

Zdá sa, akoby hmotné energie pracovali nezávisle, no v skutočnosti ich riadi mozog. Keď maľujete obraz, každý vidí, že pracujete. Ozajstnú ružu tiež „maľujú“ rôzne energie, tak ako vy maľujete obraz. Nemyslite si, že ruža vznikla automaticky. Nie. Nič nevzniká automaticky. Ružu stvorili energie Najvyššieho Pána, no tieto energie sú také jemné a umelecké, že aj krásny kvet môže kvitnúť za tmavej noci.

Preto je Krišna najväčší umelec. V súčasnom elektronickom veku vedec iba stláča gombík a stroj dokonale pracuje. Aj pilot v lietadle stlačí gombík a lietadlo veľké ako malé mesto vyletí nad oblaky. Ak obyčajný človek z tejto planéty dokáže pracovať tak úžasne iba stláčaním gombíka, o čo úžasnejšie musia byť pracovné schopnosti Boha. O čo vynachádzavejší mozog musí mať v porovnaní s mozgom obyčajných umelcov alebo vedcov. Celé stvorenie sa okamžite prejaví na základe Jeho túžby. Krišna je preto najväčší umelec.

Krišnova umelecká schopnosť je neobmedzená, pretože je semenom celého stvorenia (bījaṁ-māṁ-sarva-bhūtānāṁ). Všetci ste už videli banjánovník. Vyrastá z malého semienka. Toto malé semienko má toľko sily, že keď ho zasadíte do úrodnej pôdy a budete ho zalievať, jedného dňa z neho vyrastie mohutný strom. Aké umelecké a vedecké mechanizmy sú ukryté v tomto semienku, že mu umožňujú vyrásť do podoby veľkého banjánovníka? A na takomto strome nájdeme ešte tisíce plodov a vo vnútri každého plodu tisíce ďalších semienok, a každé semienko má v sebe celý ďalší strom. Ktorý vedec dokáže takto tvoriť? Kto v tomto hmotnom svete dokáže vytvoriť také úžasné umelecké dielo ako banjánový strom? Takéto otázky by sme si mali klásť.

Prvý aforizmus Védánta-sútry znie: athāto brahma-jijñāsā. „V tejto ľudskej podobe by sme sa mali pýtať na Absolútnu Pravdu.“ Preto by sme mali pozorne študovať tieto otázky. Nedokážete vytvoriť stroj, z ktorého automaticky vyrastie obrovský banjánovník. Nemyslíte, že za touto prírodou musí existovať mozog veľkého umelca či úžasného vedca? Jednoduchá odpoveď „Vytvorila to príroda“ nie je dostatočné vysvetlenie.

Druhý aforizmus Védánta-sútry znie: janmādy asya yataḥ. „Absolútnou Pravdou je Ten, z ktorého všetko pochádza.“ Musíme rozšíriť náš pohľad od malých vecí k veľkým. Dnes nás fascinuje, keď vidíme lietať malý sputnik na oblohe. Letí k Mesiacu a my tlieskame vedcom, ktorí vyzývavo hovoria: „Aký Boh? Veda je všetko.“

No ak ste inteligentní, porovnáte sputnik s miliónmi a biliónmi planét a hviezd. Na tejto malej planéte Zem existuje toľko oceánov, hôr alebo mrakodrapov. Keď sa však vznesiete pár miliónov kilometrov nad túto planétu, bude sa javiť ako malá bodka. Uvidíte iba malú bodku na nebi. A na nebi sa ako klbká bavlny vznášajú milióny planét. Ak teda uznávame vedcov schopných skonštruovať sputnik, o čo väčšie uznanie si zaslúži osoba, ktorá stvorila tento vesmír? To je vedomie Krišnu – oceňovanie najväčšieho umelca, najväčšieho vedca.

Môžeme uznávať umelcov, no kým neoceníme najväčšieho umelca, Krišnu, iba mrháme životmi. Brahmá, stvoriteľ vesmíru, velebí Govindu, Krišnu, vo svojich modlitbách v Brahma-sanhite:

V súčasnosti sa veľmi snažíme pochopiť planetárny systém vedeckými metódami, no nedarí sa nám dokonale spoznať ani najbližšiu planétu, Mesiac, nehovoriac o miliónoch a miliardách ďalších planét. Z Brahma-sanhity sa však dozvedáme: yasya prabhā prabhavato jagad-aṇḍa-koṭi-koṭiṣu. Z oslnivej žiary vychádzajúcej z Krišnovho tela vzniká nespočetne veľa vesmírov. Nedokážeme preštudovať ani len jeden vesmír, no v Brahma-sanhite sa dočítame, že existuje nespočetne veľa vesmírov a že v každom z nich sa nachádza nespočetné množstvo planét (jagad-aṇḍa-koṭi-koṭiṣu). (Jagad-aṇḍa znamená vesmíry a koṭi-koṭiṣu znamená „v nespočetných“). Existuje teda nespočetne veľa vesmírov s nespočetnými slnkami, nespočetnými mesiacmi a nespočetnými planétami.

Toto všetko je možné vďaka Krišnovej telesnej žiare zvanej brahmajyoti. Jñānī alebo tí, čo sa snažia dosiahnuť Absolútnu Pravdu svojimi obmedzenými mozgami, mentálnou špekuláciou, môžu dosiahnuť nanajvýš túto brahmajyoti. Avšak brahmajyoti je iba žiarou vychádzajúcou z Krišnovho tela. Najlepšie to vystihuje prirovnanie so slnečnou žiarou. Slnečná žiara vychádza zo slnka. Slnko je na jednom mieste a jeho žiara, slnečné svetlo, sa šíri po celom vesmíre. Tak ako mesiac odráža svetlo slnka, aj slnko odráža jas brahmajyoti. A brahmajyoti je Krišnova telesná žiara.

Preto je najväčším umením pochopiť Krišnu. To je najväčšie umenie. Ak sa chceme stať skutočnými umelcami, mali by sme sa snažiť pochopiť najväčšieho umelca, Krišnu, alebo s Ním byť v dôvernom styku. Za týmto účelom sme založili Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Krišnu. Členovia našej spoločnosti sa učia vo všetkom vidieť prejav Krišnovho umeleckého citu. To je vedomie Krišnu – vidieť Krišnovo umelecké majstrovstvo vo všetkom.

V Bhagavad-gíte (10.8) Krišna hovorí: ahaṁ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṁ pravartate: „Všetko, čo vidíš, pochádza zo Mňa. Všetko je stvorené Mojou energiou.“ Mali by sme pochopiť, že Krišna je počiatkom všetkého. Pán Brahmá to potvrdzuje v Brahma-sanhite (5.1): īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ. „Krišna je najvyšší vládca.“ V tomto hmotnom svete máme skúsenosť s mnohými vládcami. Každý z nás je vládca. Vy ste vládca; ja som vládca. No nad vami je ďalší vládca a nad ním je niekto iný atď. Takto môžeme prechádzať od jedného vládcu k druhému, až nakoniec dôjdeme k najvyššiemu vládcovi – tomu, kto už nie je nikým ovládaný, ale sám vládne všetkým – a tým vládcom je Krišna. To je naša definícia Boha: najvyšší vládca.

Dnes môžeme bežne vidieť veľa „Bohov“. Stáva sa z toho lacná záležitosť. Ale to, či je niekto Boh, sa dá ľahko overiť. Ak je ovládaný niekým druhým, nie je Boh. Je ním len vtedy, ak je najvyšším vládcom. To je jednoduchý test Boha.

Ďalšou vlastnosťou príznačnou pre Boha je, že je plný blaženosti (ānanda-mayo ’bhyāsāt). Najvyššia Božská Osobnosť je prirodzene ānandamaya, plná blaženosti. Dajme tomu, že ste umelec. Umeniu sa venujete preto, že vám prináša určitú radosť. Keď maľujete určitý obraz, zažívate určitú rasu alebo blaženú náladu. Prečo by ste inak tak usilovne pracovali? Maľovanie vám musí prinášať určitú radosť, blaženosť.

Krišna je raso vai saḥ, zdrojom všetkých blažených nálad. Je sac-cid-ānanda vigrahaḥ, večný, plný poznania a plný blaženosti. (Ānanda znamená „blaženosť“.) Krišnovou energiou blaženosti je Šrímatí Rádhárání. Obrázky Rádhy a Krišnu ste už určite videli. A Rádhárání je prejavom Krišnovej energie blaženosti. Ako som vysvetlil, Krišna má nespočetné energie, a jednou z nich je Jeho energia blaženosti, Rádhárání.

Tí, ktorí vyvinuli lásku k Bohu, vychutnávajú túto transcendentálnu blaženosť neustále, vidiac Krišnovo umelecké dielo vo všetkom. To je postavenie oddaného. Preto žiadame každého, aby sa stal oddaným, aby sa stal vedomým si Krišnu – potom budete vidieť Krišnovo umelecké dielo všade.

Vidieť Krišnu vo všetkom nie je ťažké. Dajme tomu, že ste smädní a pijete vodu. S každým dúškom pociťujete blaženosť. A Krišna je zdroj všetkej blaženosti (raso vai saḥ). Blaženosť, ktorú cítite, keď pijete vodu – to je Krišna. Sám Krišna to hovorí v Bhagavad-gíte (7.8): raso ’ham apsu kaunteya. „Som chuťou vody.“ Obyčajného človeka, ktorý Krišnu nedokáže plne oceniť, Krišna poúča, že je chuťou vody, ktorá mu zaženie smäd. Preto ak sa pokúsite pochopiť, že táto chuť je Krišna alebo Boh, stanete sa vedomými si Boha.

Nie je teda také ťažké uvedomiť si Krišnu. Potrebujete iba trochu tréningu. A ak budete čítať Bhagavad-gítu – takú, aká je a pochopíte ju v rovnakom duchu, v akom ju predniesol Samotný Krišna, bez podvádzania a zavádzajúcich výkladov, stanete sa vedomými si Krišnu. A ak sa stanete vedomými si Krišnu, váš život bude úspešný. Vrátite sa ku Krišnovi (tyaktvā dehaṁ punar janma naiti mām eti).

Rozvíjaním vedomia Krišnu nič nestratíte, zato zisk je obrovský. Preto vás všetkých žiadame – staňte sa vedomými si Krišnu. Čítajte Bhagavad-gítu – takú, aká je; nájdete v nej všetky informácie, ktoré potrebujete, aby ste nadobudli vedomie Krišnu. A ak nechcete čítať Bhagavad-gítu, spievajte, prosím, Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. A aj tak vyviniete vedomie Krišnu.

Ďakujem vám veľmi pekne.

„Vzdávam úctivé poklony svojmu duchovnému učiteľovi, ktorý mi pochodňou poznania otvoril oči zaslepené temnotou nevedomosti.“

Každý sa v tomto hmotnom svete rodí do nevedomosti, do temnoty. Temnota je v skutočnosti prirodzenou vlastnosťou hmotného sveta. Môže byť osvetlený slnečným či mesačným svitom, ohňom alebo elektrinou, jeho prirodzenosť bude vždy temná. To je vedecký fakt. Preto každý, kto sa rodí do tohto hmotného sveta, počnúc Brahmom, najvýznamnejšou osobnosťou sídliacou na najvyššej planéte v tomto vesmíre, a končiac mravcom, sa rodí do temnoty nevedomosti.

Pokyn Véd znie: tamasi mā jyotir gamaḥ. „Nezostávaj v temnote, vyjdi na svetlo.“ A na to potrebujeme duchovného učiteľa. Povinnosťou duchovného učiteľa je otvárať oči pochodňou poznania tomu, kto je v temnote. Takému duchovnému učiteľovi by sme mali vzdávať úctivé poklony.

Ľudia by nemali byť udržovaní v nevedomosti. Mali by byť vyvedení na svetlo. V každom ľudskom spoločenstve preto existuje nejaká náboženská inštitúcia. Čo je zmyslom hinduizmu, islamu, budhizmu alebo kresťanstva? Ich zmyslom je vyviesť človeka na svetlo. To je význam náboženstva.

A čo je tým svetlom? Je ním Krišna, Najvyššia Božská Osobnosť. V Šrímad-Bhágavatame sa píše: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-praṇītaṁ. „Náboženské zákony sú dané priamo Najvyššou Božskou Osobnosťou.“ V každom štáte existujú nejaké zákony, ktorými sa musíme riadiť. Vláda stanoví zákony a ak ste dobrým občanom, dodržujete ich a žijete pokojne. Tieto zákony sa môžu líšiť vzhľadom na čas, okolnosti a ľudí – štátne zákony v Indii nemusia byť stopercentne totožné so zákonmi Spojených štátov, ale v každom štáte existujú zákony, ktorými sa musíme riadiť. Človek musí konať v súlade so zákonom. V opačnom prípade ho v spoločnosti považujú za najnižšieho, za kriminálnika a čaká ho trest. To je všeobecné pravidlo.

Náboženstvo takisto znamená riadiť sa zákonmi Boha. To je všetko. A ak sa ľudská bytosť neriadi zákonmi Boha, nie je lepšia ako zviera. Zmyslom všetkých písiem, všetkých náboženských zásad, je pozdvihnúť človeka zo zvieracej úrovne na ľudskú. Človek bez náboženských zásad, bez vedomia Boha, nie je lepší ako zviera. Také je stanovisko védskej literatúry:

Jedenie, spánok, sex a obraňovanie sa – tieto štyri veci majú spoločné ľudia i zvieratá. Rozdiel medzi ľudským a zvieracím životom spočíva v tom, že človek môže hľadať Boha, zviera nie. To je rozdiel. Človek, ktorý netúži nájsť Boha, nie je lepší ako zviera.

V súčasnosti sa žiaľ v každom štáte a v každej spoločnosti ľudia snažia zabudnúť na Boha. Niektorí dokonca verejne vyhlasujú, že Boh neexistuje. Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí tvrdia, že ak existuje, je mŕtvy a podobne. Títo ľudia budujú takzvanú vyspelú civilizáciu s množstvom mrakodrapov, no zabúdajú na to, že celý ich pokrok závisí na Bohu, na Krišnovi. To je veľmi nebezpečná situácia pre celú spoločnosť.

Existuje veľmi pekný príbeh, ktorý vysvetľuje, čo čaká spoločnosť, ktorá zabúda na Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Potkana raz naháňala mačka, a tak sa obrátil na istého svätca s mystickými schopnosťami a povedal:

„Môj pane, mám vážny problém.“

„Aký?“

„Ustavične ma prenasleduje mačka. Ani na chvíľu nemám pokoj.“

„A čo odo mňa chceš?“

„Prosím, premeň ma na mačku.“

„V poriadku, staň sa mačkou.“

O niekoľko dní sa mačka opäť obrátila na svätca a povedala: „Môj milý pane, znova mám problém.“

„Aký zasa?“

„Prenasledujú ma psy.“

„A čo teda chceš?“

„Premeň ma na psa.“

„V poriadku, staň sa psom.“

Ubehlo niekoľko dní a pes opäť prišiel za svätcom so slovami: „Pane, už zasa mám problém.“

„Aký problém?“

„Prenasledujú ma líšky.“

„A čo chceš teraz?“

„Premeň ma na líšku.“

„V poriadku, staň sa líškou.“

Potom prišla za svätcom líška a hovorí: „Prenasledujú ma tigre.“

„A čo teda chceš?“

„Chcem byť tigrom.“

„V poriadku, staň sa tigrom.“

Vtom sa tiger uprene zahľadel na svätca a povedal: „Zožeriem ťa.“

„Tak ty ma chceš zožrať!? Vďaka mne sa z teba stal tiger a teraz ma chceš zožrať?!“

„Presne tak, som tiger a zožeriem ťa.“

Nato svätec tigra preklial: „Nech je z teba zasa potkan!“

A tak sa tiger opäť premenil na potkana.

Ľudská civilizácia je na tom rovnako. Nedávno som čítal Svetový almanach. Písalo sa tam, že o sto rokov budú ľudia žiť pod zemou – ako potkany. Vedecký pokrok stvoril atómovú bombu na zabíjanie ľudí. Len čo sa použije, ľudia sa budú musieť presťahovať pod zem a žiť ako potkany. Z tigra potkan. K tomu dôjde – to je zákon prírody.

Keď porušujete zákony štátu, čakajú vás problémy. Podobne, keď neustále vzdorujete autorite Najvyššieho Pána, budete trpieť. Opäť sa stanete potkanmi. Len čo vybuchnú atómové bomby, celá civilizácia na zemskom povrchu skončí. Možno o týchto veciach neradi premýšľate – zdajú sa vám nepríjemné – ale je to skutočnosť.

Satyaṁ gṛhyāt priyaṁ gṛhyān mā priyāḥ satyam apriyam. Je spoločenským zvykom hovoriť pravdu čo najpríjemnejšie. Ale našou úlohou nie je starať sa o spoločenské konvencie. Sme kazatelia, služobníci Boha, a musíme hovoriť ozajstnú pravdu, či už sa to niekomu páči alebo nie.

Bezbožná spoločnosť nemôže byť šťastná. To je skutočnosť. Preto sme založili toto hnutie pre vedomie Krišnu – aby sme zobudili bezbožnú spoločnosť. Snažte sa milovať Boha – to je všetko, o čo vás žiadame. Lásku už máte v sebe – chcete niekoho milovať. Mladý chlapec sa snaží milovať mladé dievča a mladé dievča sa snaží milovať mladého chlapca. To je prirodzené, pretože sklon milovať je v každom z nás. Vlastným pričinením sme sa však dostali do situácie, v ktorej naša láska končí sklamaním. Každý je sklamaný – manželia, manželky, chlapci, dievčatá. Všade vládne sklamanie, pretože nedokážeme správne nasmerovať náš sklon milovať. Prečo? Pretože sme zabudli milovať Najvyššiu Osobu. To je naša choroba.

Zmyslom náboženstva je naučiť ľudí, ako milovať Boha. To je zmysel každého náboženstva. Či už je vaším náboženstvom kresťanstvo, hinduizmus alebo islam, jeho zmyslom je naučiť vás, ako milovať Boha, pretože to je vaše prirodzené postavenie.

V Šrímad-Bhágavatame (1.2.6) sa hovorí: sa vai puṁsāṁ paro dharmo yato bhaktir adhokṣaje. V anglických slovníkoch sa výraz dharma bežne prekladá ako „náboženstvo“, určitý druh viery, no skutočný význam slova dharma je „základná vlastnosť“. Dharmou alebo základnou či prirodzenou vlastnosťou cukru je sladkosť. Ak dostanete nejaký biely prášok a zistíte, že nie je sladký, ihneď poviete: „Toto nie je cukor. Je to niečo iné.“ Sladkosť je preto dharmou cukru. Podobne slanosť je dharmou soli a štipľavosť dharmou čili.

A čo je vaša základná vlastnosť? Ste živé bytosti a musíte pochopiť vašu základnú vlastnosť. Táto základná vlastnosť je vašou dharmou, vaším pravým náboženstvom – nie kresťanské náboženstvo, hinduistické náboženstvo, také či onaké náboženstvo. Vaša večná, základná vlastnosť – to je vaše náboženstvo.

A aká je to vlastnosť? Vašou základnou, prirodzenou vlastnosťou je, že chcete niekoho milovať, a preto mu chcete slúžiť. To je vaša základná vlastnosť. Milujete rodinu, spoločnosť, komunitu, krajinu. A pretože ich milujete, chcete im slúžiť. Tento sklon láskyplne slúžiť je vašou základnou vlastnosťou, vašou dharmou. Či už ste kresťan, moslim alebo hinduista, táto vlastnosť zostáva. Dajme tomu, že dnes ste kresťanom. Zajtra sa z vás môže stať napríklad hinduista, ale vaša služobnícka nálada, váš sklon milovať vám zostane. Preto je sklon milovať a slúžiť vašou dharmou, vaším náboženstvom. To je univerzálna forma náboženstva.

Láskyplnú službu však musíte upriamiť tak, aby ste boli dokonale spokojní. Vaša láska je momentálne nesprávne nasmerovaná, preto nie ste šťastní. Ste sklamaní a zmätení. No Šrímad-Bhágavatam nám hovorí, ako dokonale využiť sklon oddane milovať:

Prvotriedne náboženstvo je to, ktoré nás učí, ako milovať Boha. Také náboženstvo nás plne uspokojí.

Ak vyviniete lásku k Bohu v plnej miere, stane sa z vás dokonalý človek. Pocítite v sebe dokonalosť. Túžite po uspokojení, plnom uspokojení, no plné uspokojenie sa dá dosiahnuť len vtedy, keď milujete Boha. Milovať Boha je prirodzenou činnosťou každej živej bytosti. Nezáleží na tom, či ste kresťan, hinduista alebo moslim. Snažte sa len vyvinúť lásku k Bohu. Potom bude vaše náboženstvo ukážkové. V opačnom prípade iba strácate čas (śrama eva hi kevalam). Ak ste celý život vykonávali rituály toho či onoho náboženstva, no nevyvinuli ste lásku k Bohu, tak ste iba premárnili čas.

Hnutie pre vedomie Krišnu je postgraduálnym hnutím pre všetky náboženstvá. Pozývame každého, či už je kresťan, moslim alebo hinduista, aby sa s nami stretával a pokúsil sa milovať Boha. Metóda je veľmi jednoduchá: spievajte sväté mená – Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré.

Všetci moji študenti sú Američania pochádzajúci z kresťanských alebo židovských rodín. Ani jeden z nich nepochádza z hinduistickej rodiny. Metóda, ktorú ich učím – spievanie Haré Krišna mantry – je univerzálna. Nie je hinduistická alebo indická.

Sanskritské slovo mantra je zložené z dvoch slabík – „man“ a „tra“. „Man“ znamená myseľ a „tra“ znamená oslobodenie. Mantra je to, čo oslobodzuje od výplodov mysle, od mentálneho váhania. Takže ak spievate túto mantru – Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré – čoskoro zistíte, že sa z temnoty dostávate na svetlo.

Nechcem vás príliš zdržiavať – chcem iba zdôrazniť, aké dôležité je spievať Haré Krišna. Môžete urobiť pokus: spievajte Haré Krišna týždeň a uvidíte, aký duchovný pokrok urobíte. Nič si neúčtujeme, takže o nič neprídete. Zisk je však zaručene veľký. Spievajte preto, prosím, Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré.

Ďakujem vám veľmi pekne.

„Jestvuje však ešte iná, neprejavená príroda, ktorá je večná a transcendentálna voči tejto prejavenej aj neprejavenej hmote. Je najvyššia a nezničiteľná. Nezaniká, ani keď tento svet zanikne.“ (Bhagavad-gítá 8.20)

V hmotnom nebi existujú milióny vesmírov ako ten náš, no my nedokážeme zmerať dĺžku a šírku ani tohto vesmíru. A za hmotným nebom existuje ešte iné, duchovné nebo. Všetky planéty v tomto nebi sú večné a život na nich je takisto večný. K týmto poznatkom sa nedopracujeme hmotnými výpočtami, a preto ich musíme prijať z Bhagavad-gíty.

Tento hmotný prejav je iba štvrtinou celého stvorenia, duchovného i hmotného. Inými slovami, tri štvrtiny celého tohto stvorenia sa nachádzajú nad zahaleným hmotným nebom. Hmotný obal je hrubý milióny a milióny kilometrov, a až keď prenikneme týmto obalom, môžeme vstúpiť do neobmedzeného duchovného sveta. Krišna tu použil slová bhāvaḥ anyaḥ – „iná príroda“. To znamená, že okrem hmotnej prírody, s ktorou máme skúsenosť, existuje ešte duchovná príroda.

V skutočnosti však máme skúsenosť s hmotnou i duchovnou prírodou už teraz. Ako je to možné? Pretože my sami sme kombináciou hmotného a duchovného. Sme duše, a hmotné telo sa môže hýbať iba dovtedy, kým sme v ňom. Len čo ho opustíme, zostane nehybné ako kameň. Každý z nás môže vnímať, že existuje hmota i duša, a preto by sme mali vedieť, že existuje aj duchovný svet.

V siedmej kapitole Bhagavad-gíty Krišna hovorí o duchovnej a hmotnej prírode. Duchovná príroda je vyššia a hmotná príroda nižšia. V hmotnom svete sú hmotná a duchovná príroda zmiešané, no keď sa dostaneme nad hmotnú prírodu, do duchovného sveta, nájdeme tam iba vyššiu, duchovnú prírodu. Túto informáciu nájdeme v ôsmej kapitole.

Tieto veci sa nedajú pochopiť na základe obyčajného experimentálneho poznania. Vedci môžu vidieť pomocou teleskopov milióny a milióny hviezd, no na žiadnu z nich sa nedokážu dostať. Ich súčasné prostriedky na to nestačia. Nedostanú sa ani na Mesiac, ktorý je najbližšou planétou, nehovoriac o iných planétach. Mali by sme si preto uvedomiť, že Boha a Božie kráľovstvo nedokážeme pochopiť pomocou experimentálneho poznania. A keďže pochopiť veci týmto spôsobom je nemožné, je hlúpe sa o čosi také snažiť. Boha pochopíme načúvaním z Bhagavad-gíty. Iný spôsob neexistuje. Nikto nedokáže na základe experimentálneho poznania zistiť, kto je jeho otcom. Musíme jednoducho veriť matke, keď povie: „Toto je tvoj otec.“ Podobne musíme veriť Bhagavad-gíte – potom získame všetky informácie.

Napriek tomu, že neexistuje možnosť poznať Boha experimentálnou cestou, ak pokročíme vo vedomí Krišnu, môžeme si uvedomiť Boha priamo. Ja som napríklad vďaka realizácii pevne presvedčený o všetkom, čo tu o Krišnovi hovorím. Nehovorím nič slepo. Podobne si môže každý uvedomiť Boha. Svayam eva sphuraty adaḥ. Poznať Boha priamo môže každý, kto sa pevne drží procesu vedomia Krišnu. Taký človek skutočne pochopí: „Áno, existuje duchovné kráľovstvo, sídlo Boha, a ja sa tam musím dostať. Musím sa na to pripraviť.“ Prv ako vycestujeme do určitej krajiny, môžeme o nej veľa počuť, no keď sme tam, pochopíme všetko priamo. Podobne, keď prijmeme proces vedomia Krišnu, jedného dňa pochopíme Boha a Božie kráľovstvo priamo a všetky problémy v živote sa nám vyriešia.

Krišna tu opisuje duchovné kráľovstvo pomocou výrazu sanātanaḥ. Hmotná príroda má počiatok a koniec, no duchovná príroda nemá ani počiatok, ani koniec. Ako to? Môžeme si pomôcť jednoduchým príkladom: keď sneží, vidíme celé nebo zahalené mrakom. Mrak však prekrýva iba malú, bezvýznamnú časť celej oblohy. No keďže sme veľmi malí, zdá sa nám, že je zahalená celá, hoci mrak zakrýva iba niekoľko sto kilometrov. Podobne aj celý tento hmotný prejav (nazývaný mahat-tattva) je ako mrak zahaľujúci bezvýznamnú časť duchovného neba. A tak ako môžeme vidieť jasnú oblohu zaliatu slnkom, keď sa mraky rozplynú, môžeme vidieť aj pôvodné, duchovné nebo, keď sa očistíme od hmotného prekrytia.

Okrem toho, tak ako mrak má svoj počiatok a koniec, aj hmotná príroda má počiatok a koniec, a takisto je to aj s naším telom – jestvuje iba nejaký čas. Narodí sa, rastie, istý čas trvá, vytvára vedľajšie produkty, chradne a nakoniec zaniká. To je šesť premien tela. Podobne každý hmotný prejav prechádza spomínanými šiestimi premenami, a nakoniec zanikne celý hmotný svet.

Krišna nás však uisťuje: paras tasmāt tu bhāvo ’nyo ’vyakto ’vyaktāt sanātanaḥ. „Nad touto dočasnou hmotnou prírodou podobnou mraku existuje vyššia, večná príroda, ktorá nemá počiatok ani koniec.“ Ďalej hovorí: yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu naśyatsu na vinaśyati. „Keď tento hmotný prejav zanikne, vyššia príroda bude existovať naďalej.“ Keď mrak na oblohe zanikne, obloha zostane. Rovnako, keď hmotné stvorenie podobné mraku zaniká, duchovné nebo existuje naďalej. To sa nazýva avyakto ’vyaktāt.

V mnohých védskych textoch možno nájsť informácie o hmotnom a duchovnom nebi. V druhom speve Šrímad-Bhágavatamu nájdeme opis duchovného neba – akej je povahy, aký druh bytostí tam žije, čím sa vyznačujú – všetko. Dozvieme sa dokonca aj to, že v duchovnom nebi lietajú duchovné lietadlá. Všetky bytosti, ktoré ho obývajú, sú oslobodené, a keď sa vznášajú na svojich lietadlách, sú krásne ako blesk na oblohe.

V duchovnom svete je všetko skutočné a pôvodné. Hmotný svet je iba napodobenina. Je ako obraz na filmovom plátne, na ktorom vidíme iba tiene skutočných vecí. Čokoľvek vidíme v hmotnom svete, je iba napodobenina, tieň.

V Šrímad-Bhágavatame (1.1.1) sa dočítame: yatra tri-sargo ’mṛṣā. “Hmotný svet je iluzórny.“ Všetci sme už videli figurínu pekného dievčaťa vo výklade. Každý rozumný človek vie, že ide iba o napodobeninu. No všetky takzvané nádherné veci v hmotnom svete sú ako to nádherné „dievča“ vo výklade. Každá krásna vec v hmotnom svete je iba napodobeninou skutočnej krásy v duchovnom svete. Ako hovorí Šrídhar Svámí: yat satyatayā mithyā sargo ’pi satyavat pratīyate. „Duchovný svet je skutočný, zatiaľ čo neskutočný hmotný svet je iba zdaním reality.“ Skutočné je iba to, čo existuje večne. Skutočnosť nezaniká. Podobne skutočná radosť musí byť večná. Keďže hmotná radosť je dočasná, nie je skutočná. Tí, ktorí hľadajú skutočnú radosť, sa tejto zdanlivej radosti nezúčastňujú. Usilujú sa o skutočnú, večnú radosť vo vedomí Krišnu.

Krišna hovorí: yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu naśyatsu na vinaśyati. „Keď všetko v hmotnom svete zanikne, duchovná príroda bude existovať večne.“ Cieľom ľudského života je dosiahnuť duchovné nebo. Ľudia však nevedia o existencii duchovného neba. Bhágavatam hovorí: na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇum. „Ľudia nevedia, čo je v ich vlastnom záujme. Nevedia, že zmyslom ľudského života je pochopiť duchovnú realitu a pripraviť sa na presun do tejto reality. Nie sme tu na to, aby sme zostávali hmotnom svete.“ To nás učia všetky védske písma. Tamasi mā jyotir gamaḥ. „Nezostávaj v temnote. Vyjdi na svetlo.“ Tento hmotný svet je iba temnota. Umelo ho osvetľujeme elektrickým svetlom, ohňom a inými svetelnými zdrojmi, no jeho povaha je temná. Duchovný svet však temný nie je. Je plný svetla. Tak ako temnota nemôže existovať na Slnku, nemôže existovať ani v duchovnom svete, kde je každá planéta osvetlená vlastným svetlom.

V Bhagavad-gíte sa jasne hovorí, že najvyšším cieľom, z ktorého niet návratu, je sídlo Krišnu, Najvyššej Osoby. Brahma-sanhitá opisuje toto sídlo ako ānanda-cinmaya-rasa – miesto plné duchovnej blaženosti. Všetka prejavená rozmanitosť tam má povahu duchovnej blaženosti – nie je tam nič hmotné. Táto duchovná rozmanitosť je duchovnou expanziou Najvyššej Osoby Samotnej, pretože celý tento prejav pozostáva len z duchovnej energie.

Aj keď je Pán vždy vo Svojom najvyššom sídle, je všadeprítomný prostredníctvom Svojej hmotnej energie. Prostredníctvom duchovnej a hmotnej energie je prítomný všade – v hmotných aj v duchovných vesmíroch. Slová yasyāntaḥ-sthāni bhūtāni v Bhagavad-gíte naznačujú, že udržuje všetko, či už hmotné alebo duchovné.

V Bhagavad-gíte sa jasne hovorí, že jedine prostredníctvom bhakti, oddanej služby, môžeme vstúpiť na duchovné planéty – Vaikunthy. Na všetkých Vaikunthách vládne jeden Najvyšší Pán, Krišna, ktorý sa expandoval do miliónov a miliónov úplných častí. Tieto úplné expanzie majú štyri ruky a vládnu nespočetným duchovným planétam. Sú známe pod rôznymi menami, ako napríklad Purušóttama, Trivikrama, Kéšava, Mádhava, Aniruddha, Hrišíkéša, Sankaršana, Pradjumna, Šrídhara, Vásudeva, Dámodara, Džanárdana, Nárájana, Vámana, Padmanábha atď. Tieto úplné časti sú ako listy stromu, pričom hlavným kmeňom stromu je Krišna. Krišna, sídliaci na najvyššej planéte Goloke Vrindávane, systematicky a dokonale spravuje všetky záležitosti obidvoch vesmírov (hmotného i duchovného) silou Svojej všadeprítomnosti.

Ak sa teda chceme dostať do Krišnovho najvyššieho sídla, musíme vykonávať bhakti-jogu. Slovo bhakti znamená „oddaná služba“ alebo odovzdanie sa Najvyššiemu Pánovi. Krišna jasne hovorí: puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyas tv ananyayā. Slová tv ananyayā znamenajú „bez akéhokoľvek iného zamestnania“. Preto ak chceme dosiahnuť Pánovo duchovné sídlo, musíme sa zamestnať v čistej oddanej službe Krišnovi.

Jednu z definícií bhakti môžeme nájsť v autorizovanej knihe zvanej Nárada-paňčarátra:

“Bhakti alebo oddaná služba znamená zamestnať všetky zmysly v službe Najvyššej Božskej Osobnosti, Pánovi všetkých zmyslov. Služba Najvyššiemu má dva vedľajšie účinky. Človek sa oslobodzuje od hmotných označení a súčasne sa očisťujú jeho zmysly, jednoducho tým, že sa zapája do služby Pánovi.“

Teraz nás zaťažuje toľko telesných označení… „Ind“, „Američan“, „Afričan“, „Európan“ – toto všetko sú telesné označenia. Nie sme tieto telá, no napriek tomu sa stotožňujeme s týmito označeniami. Povedzme, že niekto získa univerzitný titul a myslí si: som Mgr., Bc., PhD. Titul však nie je jeho pravá totožnosť, on sa iba stotožňuje s týmto označením. Bhakti znamená zbaviť sa všetkých týchto označení (sarvopādhi-vinirmuktam). Upādhi znamená „označenie“. Ak niekto získa titul „Sir“, je veľmi šťastný: „Ó, teraz som „Sir“.“ Celkom zabúda na to, že tento titul je iba označením, ktoré bude existovať tak dlho ako toto telo. Telo však celkom iste zanikne a spolu s ním aj všetky označenia. A len čo získame nové telo, získame nové označenia. Povedzme, že v tomto živote je niekto Američan. V ďalšom môže byť Číňan. Preto ak neustále meníme telesné označenia, mali by sme ich prestať stotožňovať s vlastným ja. Ten, kto je odhodlaný oslobodiť sa od všetkých týchto nezmyselných označení, môže dosiahnuť bhakti.

Slovo nirmalam v citovanom verši z Nárada-paňčarátry znamená „úplne čistý“. Čo znamená „čistý“? Musíme byť presvedčení: „Som duša (ahaṁ brahmāsmi); nie som toto telo, ktoré je len obalom. Som večný Krišnov služobník – to je moja pravá totožnosť.“ Ten, kto sa oslobodil od všetkých falošných označení a upevnil sa vo svojom skutočnom prirodzenom postavení, neustále zamestnáva zmysly v službe Pánovi (hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa sevanaṁ bhaktir ucyate). Slovo hṛṣīka znamená „zmysly“. Momentálne sú naše zmysly v zajatí označení. No keď sa oslobodia od týchto označení a keď slobodne a s čistotou slúžia Krišnovi, ide o oddanú službu.

Šríla Rúpa Gosvámí vysvetľuje čistú oddanú službu v tomto verši z Bhakti-rasámrita-sindhu (1.1.11):

„Keď sa rozvinie čistá oddaná služba, človek musí byť zbavený všetkých hmotných túžob, poznania poznačeného monistickou filozofiou a plodonosných činností. Čistý oddaný musí neustále slúžiť Krišnovi s náklonnosťou, podľa Krišnovho priania.“ Krišnovi musíme slúžiť s náklonnosťou, nie bez nej. A nemali by sme mať hmotné túžby (anyābhilāṣitā-śūnyaṁ). Zvyčajne chce človek slúžiť Bohu kvôli hmotnému prospechu. To je, samozrejme, tiež dobré. Ak sa niekto obráti na Boha kvôli hmotnému prospechu, je oveľa lepší než ten, kto sa na Boha neobráti nikdy. Potvrdzuje to aj Bhagavad-gítá (7.16):

„Ó, najlepší z Bharatovcov (Ardžuna), štyri druhy zbožných ľudí mi začnú oddane slúžiť – trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a tí, ktorí hľadajú Absolútnu Pravdu.“ Avšak najlepšie je, keď sa na Boha neobraciame s túžbou po hmotnom zisku. Mali by sme sa zbaviť tejto nečistoty (anyābhilāṣitā-śūnyaṁ).

Rúpa Gosvámí ďalej opisuje čistú bhakti slovami jñāna-karmādy-anāvṛtam. Slovo jñāna poukazuje na snahu pochopiť Krišnu mentálnou špekuláciou. Samozrejme, mali by sme sa snažiť pochopiť Krišnu, no súčasne by sme mali mať vždy na pamäti, že Krišna je neobmedzený a že Ho nikdy nemôžeme plne pochopiť. Nie je to v našich silách. Preto musíme prijať všetko, čo hovoria zjavené písma. Z tohto dôvodu Krišna vyjavil napríklad Bhagavad-gítu. Mali by sme sa Ho snažiť pochopiť jednoducho načúvaním z kníh ako Bhagavad-gítá a Šrímad-Bhágavatam. Slovo karma znamená „práca prinášajúca plody“. Ak chceme vykonávať čistú bhakti, mali by sme vo vedomí Krišnu konať nesebecky, nie preto, aby sme z nej vyťažili nejaký zisk.

Šríla Rúpa Gosvámí ďalej píše, že čistá bhakti musí byť ānukūlyena, vykonávaná s náklonnosťou. Vedomie Krišnu musíme rozvíjať s náklonnosťou. Mali by sme zistiť, čo Krišnu poteší a vykonať to. A ako zistíme, čo Krišnu poteší? Načúvaním Bhagavad-gíte a prijímaním správnych výkladov od správnej osoby. Potom budeme vedieť, čo Krišna chce a budeme môcť podľa toho konať. Tak sa povýšime na úroveň prvotriednej oddanej služby.

Bhakti-yoga je veľká veda a existuje nepreberné množstvo literatúry, ktorá nám pomáha ju pochopiť. Mali by sme využiť náš čas na pochopenie tejto vedy a dobre sa pripraviť, aby sme v okamihu smrti mohli získať ten najvyšší prospech – dosiahnuť duchovné planéty, na ktorých sídli Najvyššia Božská Osobnosť.

Vo vesmíre existujú milióny planét a hviezd, avšak tento vesmír je iba malým zlomkom v rámci celého stvorenia. Existuje veľa vesmírov podobných tomu nášmu. A ako sme už spomenuli, duchovné nebo je trikrát väčšie ako celé hmotné stvorenie. Inými slovami, tri štvrtiny úplného prejavu sa nachádzajú v duchovnom nebi.

Z Bhagavad-gíty sa dozvedáme, že na každej duchovnej planéte v duchovnom nebi sídli Krišnova expanzia. Všetky sú puruṣa čiže osoby; nie sú neosobné. V Bhagavad-gíte Krišna hovorí: puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyas tv ananyayā. K Najvyššej Osobe sa možno priblížiť jedine oddanou službou – nie vyzývavo, filozofickou špekuláciou alebo pomocou takej či onakej jogy. Nie. Jasne sa tu hovorí, že ku Krišnovi môžeme dospieť iba odovzdaním sa a oddanou službou. Nikde sa nepíše, že človek k Nemu dospeje filozofickým hĺbaním, mentálnymi výmyslami alebo telesnými cvikmi. Krišnu môžeme dosiahnuť iba činnosťami vykonávanými s oddanosťou, bez odchýlok v podobe plodonosných činností, filozofickej špekulácie či telesných cvikov. Iba čistou oddanou službou bez akýchkoľvek prímesí môžeme dospieť do duchovného sveta.

V Bhagavad-gíte sa v tejto súvislosti hovorí: yasyāntaḥ-sthāni bhūtāni yena sarvam idaṁ tatam. Krišna je taký úžasný, že aj keď je práve vo Svojom sídle, je neustále všadeprítomný a všetko je v Ňom. Ako to? Slnko sa nachádza na jednom mieste, no slnečné lúče sa šíria celým vesmírom. Podobne, aj keď je Boh práve vo Svojom sídle, Jeho energia sa šíri všade. Pán sa nelíši od Svojej energie, rovnako ako sa slnko nelíši od slnečného svetla v tom zmysle, že jedno i druhé pozostáva z rovnakej osvetľujúcej substancie. Krišna sa expanduje všade prostredníctvom Svojich rozmanitých energií, a keď pokročíme v oddanej službe, budeme Ho môcť vidieť všade, podobne ako môžeme rozsvietiť lampu kdekoľvek tým, že ju zapojíme do elektrického obvodu.

Pán Brahmá opisuje v Brahma-sanhite vlastnosti nutné na to, aby sme mohli uvidieť Boha: premāñjana-cchurita-bhakti-vilocanena santaḥ sadaiva hṛdayeṣu vilokayanti. Tí, ktorí vyvinuli lásku k Bohu, Ho môžu neustále vidieť pred sebou dvadsaťštyri hodín denne. Slovo sadaiva znamená „neustále, dvadsaťštyri hodín denne“. Ak si je niekto skutočne vedomý Boha, nepovie: „Ó, videl som Boha včera v noci, no dnes už Ho nevidím.“ Nie, Boha môžeme vidieť neustále, pretože je všade.

Záver je teda taký, že Krišnu môžeme vidieť všade, ale musíme mať na to uspôsobený zrak. To je možné, ak sa zapojíme do procesu vedomia Krišnu. Ak uvidíme Krišnu a dospejeme k Nemu v Jeho večnom duchovnom sídle, náš život bude úspešný, naše ciele sa naplnia, budeme večne šťastní a bude sa nám stále dariť.