Skip to main content
Library » Bhagavad-gītā kakva jest » SEDMO POGLAVLJE

STIH 16

VERŠ 16

Tekst

Verš

catur-vidhā bhajante māṁ
janāḥ su-kṛtino ’rjuna
ārto jijñāsur arthārthī
jñānī ca bharatarṣabha
catur-vidhā bhajante māṁ
janāḥ su-kṛtino ’rjuna
ārto jijñāsur arthārthī
jñānī ca bharatarṣabha

Synonyms

Synonyma

catuḥ-vidhāḥ – četiri vrste; bhajante – služe; mām – Mene; janāḥ – osoba; su-kṛtinaḥ – pobožnih; arjuna – o Arjuna; ārtaḥ – nesretni; jijñāsuḥ – znatiželjni; artha-arthī – željni materijalnih dobrobiti; jñānī – koji poznaju pravu prirodu stvari; ca – također; bharata-ṛṣabha – o najbolji potomče Bharate.

catuḥ-vidhāḥ — štyri druhy; bhajante — slúžia; mām — Mne; janāḥ — ľudí; su-kṛtinaḥ — zbožných; arjuna — ó, Arjuna; ārtaḥ — ten, kto sa súži; jijñāsuḥ — ten, kto je zvedavý; artha-arthī — ten, kto túži po hmotnom zisku; jñānī — ten, kto je obdarený poznaním; ca — a; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatovcov.

Translation

Překlad

O najbolji potomče Bharate, četiri vrste pobožnih ljudi – nesretni, željni bogatstva, znatiželjni i oni koji tragaju za znanjem o Apsolutu – počinju Me predano služiti.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu.

Purport

Význam

SMISAO: Za razliku od nitkova ove osobe slijede načela propisana u spisima. Nazivaju se sukṛtinaḥ, što znači da se pokoravaju propisima spisa i ćudorednih i društvenih zakona te su manje-više predani Svevišnjem Gospodinu. Njima pripadaju četiri vrste ljudi – oni koji su ponekad nesretni, oni kojima je potreban novac, oni koji su ponekad znatiželjni i oni koji ponekad tragaju za znanjem o Apsolutnoj Istini. Te osobe u raznim okolnostima prilaze Svevišnjem Gospodinu da bi Ga predano služile. Nisu čisti bhakte, jer u zamjenu za predano služenje žele ostvariti neku težnju. Čisto predano služenje oslobođeno je težnji i želja za materijalnim dobitkom. U Bhakti-rasāmṛta-sindhuu (1.1.11) nalazimo ovu definiciju čiste predanosti:

Zbožní ľudia sa na rozdiel od neveriacich riadia pokynmi písiem a označujú sa preto ako zbožní (sukṛtinaḥ), teda tí, čo sa správajú podľa spoločenských a morálnych zásad a sú viac-menej odovzdaní Najvyššiemu Pánovi. Títo ľudia sú rozdelení do štyroch skupín: 1. trpiaci, 2. túžiaci po zisku, 3. zvedaví a 4. hľadajúci Absolútnu Pravdu, ale nie sú čistými oddanými, lebo za ich službou sa skrýva osobný motív. Čistá oddaná služba sa vykonáva bez motívu a bez túžby po hmotnom zisku. Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.1.11) definuje čistú oddanú službu takto:

anyābhilāṣitā-śūnyaṁ
jñāna-karmādy-anāvṛtam
ānukūlyena kṛṣṇānu-
śīlanaṁ bhaktir uttamā
anyābhilāṣitā-śūnyaṁ
jñāna-karmādy-anāvṛtam
ānukūlyena kṛṣṇānu-
śīlanaṁ bhaktir uttamā

„Osoba treba povoljno transcendentalno služiti Svevišnjega Gospodina Kṛṣṇu s ljubavlju i ne smije željeti da plodonosnim djelovanjem i filozofskom spekulacijom stekne materijalnu dobrobit. To se naziva čisto predano služenje."

„Človek by mal slúžiť Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi, s oddanosťou a bez túžby po zisku a sláve, ktoré by chcel získať plodonosnými činnosťami alebo filozofickou špekuláciou. To je čistá oddaná služba.“

Kad ove četiri vrste osoba priđu Svevišnjem Gospodinu kako bi Ga predano služile i potpuno se pročiste, družeći se s čistim bhaktom, postaju čisti bhakte. Što se tiče nitkova, za njih je predano služenje vrlo teško, jer vode sebičan, neuredan život, bez duhovnih ciljeva. Ali ako neki od njih dođu u dodir s čistim bhaktom, čak i oni postaju čisti bhakte.

Keď sa tieto štyri druhy zbožných ľudí obrátia k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, očistia sa stykom s čistými oddanými a sami sa stanú čistými oddanými. Pre neveriacich je však ťažké slúžiť Pánovi, pretože žijú sebeckým, neusporiadaným životom bez duchovného cieľa. Napriek tomu sa z mnohých stanú čistí oddaní, keď prídu do styku s čistými oddanými.

Ljudi koji su uvijek zauzeti plodonosnim djelatnostima prilaze Gospodinu kada se nađu u nevolji i druže se s čistim bhaktama. Tako u svojoj nevolji postaju Gospodinovi bhakte. Razočarane osobe također katkada prilaze čistim bhaktama kako bi se s njima družile i razvijaju želju za spoznajom Boga. Suočeni s neuspjehom u svim oblastima znanja, suhoparni filozofi ponekad žele steći znanje o Bogu i prilaze Svevišnjem Gospodinu kako bi Ga transcendentalno služili i tako transcendirali znanje o neosobnom Brahmanu i lokaliziranoj Paramātmi te milošću Svevišnjega Gospodina ili Njegova čistog bhakte spoznali osobni vid Boga. Sve u svemu, kada se nesretni, znatiželjni, oni koji tragaju za znanjem i oni kojima je potreban novac oslobode svih materijalnih želja i u potpunosti shvate da materijalna nagrada nema nikakve veze s duhovnim napretkom, postaju čisti bhakte. Sve dok ne dostignu takvu pročišćenu razinu, bhakte koji transcendentalno služe Gospodina okaljani su plodonosnim djelovanjem, potragom za svjetovnim znanjem itd. Sve to moraju transcendirati prije nego što se mogu uzdići na razinu čistoga predanog služenja.

Ľudia, ktorí sú vždy zaneprázdnení egoistickou činnosťou, sa niekedy v hmotnej tiesni obracajú k Bohu a začnú sa stýkať s čistými oddanými, vďaka čomu sa tiež stanú oddanými. Aj tí, ktorí sú všetkým sklamaní, niekedy vyhľadajú čistých oddaných a začnú sa zaujímať o otázky týkajúce sa Boha. Zavše sa i suchí filozofi, sklamaní všetkými oblasťami poznania, chcú naučiť poznať Boha. Potom prichádzajú k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, a tým transcendujú poznanie o neosobnom Brahmane a lokalizovanej Paramātme a vďaka Pánovej milosti alebo milosti Jeho predstaviteľa môžu dosiahnuť osobné chápanie Boha. Všeobecne platí, že trpiaci, zvedaví, túžiaci po zisku a hľadajúci Absolútnu Pravdu sa stanú čistými oddanými, len čo sa zbavia všetkých hmotných túžob a dokonale pochopia, že hmotný zisk nemá nič spoločné s duchovným pokrokom. Dovtedy, kým oddaní nedosiahnu v transcendentálnej oddanej službe toto štádium, zostávajú znečistení hmotnými činmi a hľadajú svetské vedomosti a podobne. Človek musí teda najskôr všetko toto prekonať, a potom sa môže dostať na úroveň čistej oddanej služby.