VERŠ 2

VERZ 2

Verš

Besedilo

rāja-vidyā rāja-guhyaṁ
pavitram idam uttamam
pratyakṣāvagamaṁ dharmyaṁ
su-sukhaṁ kartum avyayam

Synonyma

Synonyms

rāja-vidyā — kráľovské poznanie; rāja-guhyam — kráľovské dôverné poznanie; pavitram — najčistejšia; idam — táto; uttamam — transcendentálna; pratyakṣa — priamou realizáciou; avagamam — pochopené; dharmyam — náboženské zásady; su-sukham — radostné; kartum — vykonáva sa; avyayam — nepominuteľné.

rāja-vidyā – krona znanja; rāja-guhyam – krona zaupnega znanja; pavitram – najčistejše; idam – to; uttamam – transcendentalno; pratyakṣa – z neposredno zaznavo; avagamam – spoznano; dharmyam – načelo religije; su-sukham – zelo srečno; kartum – izvajati; avyayam – večno.

Překlad

Translation

Táto múdrosť je kráľovské poznanie a najdôvernejšie tajomstvo. Je to najčistejšia múdrosť, a keďže umožňuje realizáciu vlastného ja, je dokonalosťou náboženstva. Vykonáva sa s radostnou náladou a nikdy nekončí.

To znanje je krona vsega znanja in najzaupnejša skrivnost. Najčistejše je, in ker živemu bitju omogoča, da se neposredno zave svoje duhovne narave, je popolnost religije. Večno je in prinaša veliko radost.

Význam

Purport

Táto kapitola Bhagavad-gīty sa nazýva kráľovské poznanie, pretože je základom všetkých už vysvetlených doktrín a filozofických smerov. V Indii je sedem popredných filozofov: Gautama, Kaṇāda, Kapila, Yajñavalkya, Śāṇḍilya, Vaiśvānara a Vyāsadeva, autor Vedānta-sūtry. Takže o poznanie rázu duchovného alebo filozofického nie je núdza. V deviatej kapitole Śrī Kṛṣṇa hovorí, že ide o kráľovskú múdrosť alebo základ všetkého vedenia, ktoré nemožno získať štúdiom Ved ani iných filozofických smerov. Je najdôvernejšie, lebo dôverné, čiže transcendentálne poznanie, zahrňuje pochopenie rozdielu medzi dušou a telom a vrcholí v oddanej službe.

To poglavje Bhagavad-gīte se imenuje krona znanja, kajti v njem najdemo bistvo vseh filozofskih naukov, predstavljenih v prejšnjih poglavjih. Najpomembnejši filozofi Indije so Gautama, Kaṇāda, Kapila, Yājñavalkya, Śāṇḍilya, Vaiśvānara in seveda Vyāsadeva, avtor Vedānta-sūtre. Na področju filozofije in transcendentalnega nauka znanja torej ne manjka. V tem verzu Gospod pravi, da je deveto poglavje Bhagavad-gīte krona znanja, bistvo vseh filozofij in vsega znanja iz Ved. To je najzaupnejše znanje. Zaupno ali transcendentalno znanje nam omogoča razumeti razliko med dušo in telesom. Krona oziroma vrhunec vsega zaupnega znanja pa je nauk o vdanem služenju, ki mu zato pravimo najzaupnejše znanje.

Väčšina ľudí sa však nevzdeláva v tomto dôvernom poznaní, pretože sa vzdeláva vo vonkajších záležitostiach. Obyčajné poznanie tvorí mnoho oblastí: politika, sociológia, fyzika, chémia, matematika, astronómia, strojníctvo atď. Na celom svete je veľa vzdelávacích inštitúcií a veľkých univerzít, no ani jedna z nich sa nezaoberá náukou o duši, hoci duša je najdôležitejšou časťou tela — ak v tele nie je prítomná duša, nemá žiadnu cenu. Napriek tomu kladú ľudia väčší dôraz na požiadavky tela a nezaujímajú sa o životnú silu, dušu.

Večina ljudi nima tega zaupnega znanja, temveč ima samo znanje o zunanjem svetu. Sodobno izobraževanje daje ljudem možnost, da se seznanijo z mnogimi vedami: politiko, sociologijo, fiziko, kemijo, matematiko, astronomijo, tehniko itd. Na svetu je mnogo velikih univerz in drugih izobraževalnih ustanov, žal pa na nobeni od njih ne poučujejo znanosti o duši. Toda duša je najpomembnejša od vsega, kar je v telesu; brez nje nima telo nobene vrednosti. Kljub temu pa ljudje večino časa porabijo za zadovoljevanje telesnih potreb, ne meneč se za dušo, ki daje telesu življenje.

Počnúc druhou kapitolou zdôrazňuje Bhagavad-gītā dôležitosť duše. Od samého začiatku Śrī Kṛṣṇa hovorí, že toto telo je na rozdiel od duše dočasné (antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ). Vedieť, že duša sa líši od tela a že je vo svojej povahe nemenná, nezničiteľná a večná, je dôvernou časťou poznania, no nedáva pozitívnu informáciu o duši. Ľudia, ktorí pochopili túto zásadu, si niekedy myslia, že keď telo umrie, alebo keď sa človek vyslobodí z hmotnej existencie, duša sa rozplynie v prázdnote, alebo sa stane neosobnou. No v skutočnosti tomu tak nie je. Ako môže byť duša nečinná po vyslobodení, keď je taká činná v tele? Duša je vždy činná. Ak je večná, potom tu sú aj večné činnosti. Tieto večné činnosti v duchovnom svete tvoria najdôvernejšiu časť duchovného poznania a preto tu sú označené ako kráľovská múdrosť.

Od drugega poglavja Bhagavad-gīte naprej Kṛṣṇa večkrat poudarja pomembnost duše. Na samem začetku drugega poglavja Gospod pravi, da je telo umrljivo, duša pa neumrljiva (antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ). Znanje o tem, da se duša razlikuje od telesa ter da je po naravi nespremenljiva, neuničljiva in večna, je zaupno, vendar pa nam ne da jasne predstave o duši. Nekateri ljudje mislijo, da se duša razlikuje od telesa in da po njegovi smrti oziroma po osvoboditvi iz njega obstaja v praznini in postane brezosebna, kar pa ni res. Kako bi lahko duša, ki je v telesu tako dejavna, po osvoboditvi iz njega prenehala delovati? Duša je zmeraj dejavna. Ker je večna, tudi večno deluje, poznavanje njenih dejavnosti v duhovnem svetu pa je najzaupnejši del duhovnega znanja. Kṛṣṇa zato temu znanju pravi krona vsega znanja in najzaupnejša skrivnost.

Vedske písma vysvetľujú, že toto poznanie vedie k najčistejšej podobe všetkých činností. Padma Purāṇa rozoberá hriešne činy človeka a vysvetľuje, že sú výsledkom minulých pokleskov. Ľudia, ktorí konajú s myšlienkou na odmenu, sú zapletení do rozličných foriem hriešnych reakcií na rôznych úrovniach. Napríklad, keď zasadíme semienko stromu, trvá istú dobu, než začne rásť. Spočiatku je to malá rastlinka, ktorá sa postupne premení na strom. Ten časom rozkvitne a prinesie ovocie. Až potom môžeme užívať ovocie stromu, ktorý sme zasadili. S hriešnymi skutkami človeka je to podobné; môže trvať nejaký čas, než získa ovocie za svoje hriešne konanie. Inokedy zas môže s hriešnou činnosťou prestať, ale aj naďalej užíva plody týchto činov, ktoré majú niekoľko stupňov: hriešne činnosti vo forme semienka, čiže klíčiace, prípadne činnosti prinášajúce ovocie, ktoré si užívame ako radosti a strasti.

V Vedah je rečeno, da je to znanje najčistejše, saj obravnava najčistejšo obliko delovanja. Padma Purāṇa govori o človekovih grešnih dejanjih in pojasnjuje, da je vsak greh rezultat prejšnjega greha. Tisti, ki delujejo iz želje po čutnem uživanju, morajo trpeti posledice svojih grešnih dejanj. Le-te so različnih oblik in so dozorele do različnih stopenj. Ko na primer posadimo seme drevesa, drevo ne zraste takoj; za to je potreben čas. Najprej požene majhna rastlina, iz nje pa zraste drevo, ki zatem cveti in obrodi sadove. Ljudje, ki so drevo posadili, si lahko takrat natrgajo njegovih cvetov in uživajo v njegovih sadovih. Kakor seme drevesa tudi grešno dejanje obrodi sadove šele po določenem času. Posledice greha dozorijo v več stopnjah. Človek je morda že prenehal grešiti, rezultat oziroma sad grešnega delovanja pa ga še čaka. Posledice nekaterih grehov so še v obliki semen, nekateri grehi pa so že obrodili sadove, ki jih doživljamo kot nesrečo in bolečino.

Ako už bolo vysvetlené v dvadsiatom ôsmom verši siedmej kapitoly, človek, ktorý naďalej nekoná hriešne, zaoberá sa zbožnými činnosťami a je mimo dualít hmotného sveta, sa môže odovzdať láskyplnej službe Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi. Inými slovami, tí, ktorí oddane slúžia Najvyššiemu Pánovi, sa už zbavili všetkých následkov. Potvrdzuje to Padma Purāṇa:

Osemindvajseti verz sedmega poglavja pravi, da se vdanemu služenju Vsevišnji Božanski Osebnosti, Kṛṣṇi, posvetijo tisti, ki so se popolnoma osvobodili posledic grehov ter delujejo samo pobožno in niso pod vplivom nasprotij materialnega sveta. Kdor vdano služi Vsevišnjemu Gospodu, je torej že osvobojen posledic vseh grehov. To je rečeno tudi v Padma Purāṇi:

aprārabdha-phalaṁ pāpaṁ
kūṭaṁ bījaṁ phalonmukham
krameṇaiva pralīyeta
viṣṇu-bhakti-ratātmanām

Tí, ktorí oddane slúžia Najvyššiemu Pánovi, sa nemusia obávať žiadnych následkov, lebo všetky hriešne odplaty v podobe ovocia či semienka časom pominú. Očistná sila oddanej služby je teda nesmierna, a preto sa nazýva pavitram uttamam — najočistnejšia. Uttama znamená transcendentálny. Tamas značí tento hmotný svet alebo temnotu a slovom uttama sa označuje to, čo je transcendentálne voči hmotným činnostiam. Oddaná služba by nikdy nemala byť považovaná za hmotnú činnosť, aj keď sa niekedy zdá, že oddaní pracujú ako obyčajní ľudia. Ten, kto pozná oddanú službu, vie, že to nie je hmotná činnosť. Je to duchovné a láskyplné konanie, neznečistené kvalitami hmotnej prírody.

Tisti, ki vdano služijo Vsevišnji Božanski Osebnosti, se postopoma osvobodijo posledic vseh svojih grehov: tako posledic, ki so že v obliki sadov, kakor tudi tistih, ki so komaj pognale, in tistih v obliki semen. Vdano služenje ima torej zelo veliko očiščevalno moč in se imenuje pavitram uttamam, najčistejše. Uttama pomeni transcendentalen. Tamas je materialni svet ali tema, uttama pa to, kar je nad materialnimi dejanji. Vdano služenje nikakor ni materialno, čeprav je včasih videti, da bhakte delujejo kakor navadni ljudje. Kdor ima duhovni vid in pozna nauk o vdanem služenju, ve, da to niso materialna, temveč duhovna dejanja, opravljena z vdanostjo Gospodu. Čista so, saj guṇe materialne narave nimajo vpliva nanje.

Hovorí sa, že vykonávanie oddanej služby je také dokonalé, že prináša okamžité výsledky, ktoré možno vnímať priamo. Prakticky sme sa presvedčili, že každý, kto spieva sväté mená Śrī Kṛṣṇu (Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare) bez priestupkov, pocíti transcendentálnu radosť a veľmi rýchlo sa očistí od hmotného znečistenia. Keď okrem načúvania tiež pomôže v šírení posolstva oddanej službe, alebo sa priamo zapojí do takej činnosti, cíti, že robí pokroky v duchovnom živote. Tieto pokroky nezávisia na predchádzajúcom vzdelaní alebo kvalifikáciách. Táto metóda je sama osebe taká čistá, že každý, kto sa jej zúčastní, sa očistí.

Vdano služenje je tako popolna metoda, da lahko njegove rezultate neposredno opazimo. Iz izkušenj namreč vemo, da človek, ki poje Kṛṣṇova sveta imena (Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare), ne da bi delal žalitve, občuti transcendentalno zadovoljstvo in se zelo hitro znebi vseh materialnih nečistoč. To smo videli na lastne oči. Kdor poleg tega, da posluša sveta imena, tudi širi znanje o vdanem služenju ali pa gibanju za zavest Kṛṣṇe pomaga pri opravljanju njegovega poslanstva, uvidi, da postopoma napreduje v duhovnem življenju. Duhovni napredek ni odvisen od človekove predhodne izobrazbe ali od njegovih sposobnosti. Sama metoda vdanega služenja je tako čista, da se z njeno uporabo tudi sami očistimo.

Vedānta-sūtra (3.2.26) to opisuje slovami: prakāśaś ca karmaṇy abhāsāt. „Oddaná služba je taká mocná, že prostým slúžením Bohu človek nepochybne dosiahne osvietenie.“ Praktický príklad môžeme vidieť v predošlom živote Nārady Muniho. Nārada Muni bol vo svojom predchádzajúcom živote synom slúžky, nemal vysoké vzdelanie ani vysoký pôvod. Jeho matka však slúžila čistým oddaným, a tak zavše, keď matka nebola doma mohol im Nārada tiež osobne slúžiť. Samotný Nārada hovorí:

O tem govori tudi Vedānta-sūtra (3.2.26): prakāśaś ca karmaṇy abhyāsāt – „Vdano služenje ima tolikšno moč, da si vsakdo, kdor se mu posveti, nedvomno pridobi duhovno znanje.“ Primer za to je Nārada, ki je bil v prejšnjem življenju sin služkinje. Ni imel izobrazbe, pa tudi visokega porekla ni bil. Kadar je njegova mati služila velikim bhaktam, ji je Nārada pomagal, v njeni odsotnosti pa jim je včasih služil tudi sam. Nārada pravi:

ucchiṣṭa-lepān anumodito dvijaiḥ
sakṛt sma bhuñje tad-apāsta-kilbiṣaḥ
evaṁ pravṛttasya viśuddha-cetasas
tad-dharma evātma-ruciḥ prajāyate

V tomto verši Śrīmad-Bhāgavatamu (1.5.25) Nārada rozpráva svojmu žiakovi Vyāsadevovi, ako vo svojom minulom živote slúžil čistým oddaným počas štyroch mesiacov a mal s nimi blízky vzťah. Niekedy títo svätí muži nechali jedlo vo svojich miskách. Nārada umýval ich misky a chcel zvyšky ochutnať. Spýtal sa ich teda, či môže zvyšky dojesť, a oni súhlasili. Keďže s touto činnosťou neprestával, bolo jeho srdce po nejakej dobe rovnako čisté ako srdce týchto svätcov. Veľkí svätci sa tešili z ustavičnej oddanej služby Pánovi, ako je načúvanie a ospevovanie a Nārada vyvinul rovnakú túžbu. V ďalšom verši Nārada ďalej hovorí:

V tem verzu iz Śrīmad-Bhāgavatama (1.5.25) Nārada učencu Vyāsadevi opisuje svoje prejšnje življenje. Pravi, da je kot deček štiri mesece služil čistim bhaktam in se tako zaupno družil z njimi. Včasih so modreci pustili na krožnikih nekaj hrane in deček, ki je pomival njihove krožnike, je želel ostanke pojesti. Z dovoljenjem velikih bhakt je to tudi storil in se tako osvobodil posledic vseh grehov. Postopoma je njegovo srce postalo čisto kakor srca modrecev. Veliki bhakte so opevali Gospoda in poslušali pripovedi o Njem ter tako uživali v nenehnem vdanem služenju. Enako zadovoljstvo je v teh dejavnostih sčasoma našel tudi Nārada, ki nadalje pravi:

tatrānv-ahaṁ kṛṣṇa-kathāḥ pragāyatām
anugraheṇāśṛṇavaṁ mano-harāḥ
tāḥ śraddhayā me ’nu-padaṁ viśṛṇvataḥ
priyaśravasy aṅga mamābhavad ruciḥ

V spoločnosti svätcov získal Nārada rovnakú chuť ospevovať Pána a počúvať príbehy o Jeho sláve a vyvinul veľkú túžbu oddane slúžiť. Preto sa vo Vedānta-sūtre hovorí: prakāśaś ca karmaṇy abhyāsāt. Človeku, ktorý oddane slúži, sa všetko automaticky vyjaví a všetkému porozumie. To sa nazýva pratyakṣa, priame vnímanie.

Ker se je Nārada družil z modreci, ga je začelo privlačiti opevanje Gospoda in poslušanje o Njem in razvil je veliko željo po vdanem služenju. Vedānta-sūtra pravi: prakāśaś ca karmaṇy abhyāsāt – tistemu, ki z ljubeznijo in vdanostjo služi Gospodu, se vse znanje samo od sebe razodene in on ga lahko razume. To se imenuje pratyakṣa ali neposredna zaznava.

Slovo dharmyam znamená cesta náboženstva. Nārada bol v skutočnosti synom slúžky a nemal možnosť chodiť do školy. Mohol iba pomáhať svojej matke, ktorá našťastie slúžila oddaným. Nārada dostal v detstve rovnakú príležitosť a v ich spoločnosti dosiahol najvyšší cieľ všetkých náboženstiev, oddanej služby, ako je potvrdené v Śrīmad-Bhāgavatame: sa vai puṁsāṁ paro dharmo yato bhaktir adhokṣaje. Zbožní ľudia väčšinou nevedia, že najvyššou dokonalosťou náboženstva je dosiahnuť oddanú službu. V poslednom verši ôsmej kapitoly sme uviedli: vedeṣu yajñeśu tapaḥsu caiva. Na sebarealizáciu je potrebné vedske poznanie. No v tomto prípade, hoci Nārada nemal taký základ, docielil najväčších výsledkov, akých možno dosiahnuť štúdiom Ved. Oddaná služba Pánovi je taká mocná, že môže povzniesť človeka k najvyššej dokonalosti, a pritom nemusí vykonávať pravidelné náboženské obrady. Ako je to možné? To je takisto vysvetlené vo vedskych písmach: ācāryavān puruṣo veda. Aj ten, kto nie je vzdelaný a neštudoval Vedy, sa môže zoznámiť s celým poznaním potrebným na sebarealizáciu, keď sa zdržiava v spoločnosti veľkých ācāryov.

Beseda dharmyam pomeni „pot religije“. Nārada je bil sin služkinje. Nikoli ni hodil v šolo, temveč je le pomagal materi, ki je na srečo služila bhaktam. Nārada jim je kot otrok prav tako služil in je zaradi druženja z njimi dosegel najvišji cilj religije. Kot je rečeno v Śrīmad-Bhāgavatamu, je najvišji cilj religije vdano služenje (sa vai puṁsāṁ paro dharmo yato bhaktir adhokṣaje). Religiozni ljudje večinoma ne vedo, da je najvišja popolnost religije vdano služenje Gospodu. Kot smo že govorili v komentarju k zadnjemu verzu osmega poglavja (vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva), je za dosego samospoznanja potrebno znanje iz Ved. Nārada ni nikoli hodil v šolo duhovnega učitelja in ni poznal Ved, kljub temu pa je dosegel najvišji cilj proučevanja Ved. Vdano služenje ima tolikšno moč, da lahko celo tistega, ki se ne drži vseh religioznih pravil, povzdigne do najvišje popolnosti. Kako je to mogoče? Tudi to je pojasnjeno v Vedah: ācāryavān puruṣo veda. Kdor se druži z velikimi ācāryami, si lahko pridobi vse znanje, potrebno za dosego samospoznanja, četudi je neizobražen in ni nikoli proučeval Ved.

Cesta oddanej služby je veľmi radostná (su-sukham). Prečo? Oddaná služba sa skladá predovšetkým zo śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ, takže človek môže jednoducho načúvať ospevovaniu Pánovej nádhery alebo sa zúčastniť filozofických prednášok uznávaných ācāryov, ktorí prednášajú o transcendentálnom poznaní. Môže sa učiť prostým načúvaním a potom môžeme jesť veľmi chutné jedlá obetované Bohu. Oddaná služba je radostná za akýchkoľvek podmienok. Môže ju robiť dokonca i ten najchudobnejší človek. Śrī Kṛṣṇa hovorí: patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyam. Je pripravený prijať od Svojich oddaných hocijakú obeť. Dokonca aj lístok, kvietok, kúsok ovocia alebo trochu vody prijme, ak Mu ich obetujeme s láskou. Tieto veci sa dajú zohnať „všade“ na svete a môže ich obetovať „každý“, bez ohľadu na spoločenské postavenie. Z histórie poznáme mnoho príkladov. Aj z veľkých svätcov, ako sú Sanat-kumārovia, sa stali veľkí oddaní, keď ochutnali lístky posvätnej rastlinky tulasī, obetované Pánovým lotosovým nohám. Oddaná služba je teda veľmi pekná a môže byť vykonávaná s radostnou mysľou. Boh prijíma iba lásku, s ktorou Mu tú-ktorú vec obetujeme.

Vdano služenje prinese človeku veliko radost (su-sukham). Zakaj? Vdano služenje sestoji iz śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ; da bi služili Gospodu, je torej dovolj že, da prisluhnemo opevanju Gospoda ali pa obiskujemo filozofska predavanja verodostojnih ācārij o transcendentalnem znanju. Le sesti moramo ter jih poslušati in že si lahko pridobimo znanje. Zatem lahko tudi uživamo okusne jedi, darovane Bogu. Vdano služenje je zmeraj polno radosti. Gospodu lahko služi celo tisti, ki živi v največjem pomanjkanju. Gospod pravi patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyam: od bhakte je pripravljen sprejeti kakršen koli dar. Vsakdo lahko, ne glede na svoj družbeni položaj, daruje Gospodu vsaj list, cvet, sadež ali malo vode, kar je mogoče dobiti kjer koli, in če je dar ponujen z ljubeznijo, ga Gospod sprejme. V preteklosti je bilo veliko takih primerov. Veliki modreci s Sanat-kumāro na čelu so samo vdihnili vonj lističev tulasī, darovanih Gospodovim lotosovim stopalom, in tako postali veliki bhakte. Vdano služenje je torej zelo prijetno in prinaša veliko radost. Bog sprejme samo ljubezen, s katero Mu nudimo svoje darove.

Povedali sme, že oddaná služba je večná. Māyāvādski filozofi s tým nesúhlasia. Niekedy robia takzvanú oddanú službu, kým sa nevyslobodia, no nakoniec po vyslobodení z hmotného sveta „splynú s Bohom“. Takáto dočasná oddaná služba sa nedá považovať za čistú oddanú službu. Ozajstná oddaná služba pokračuje i po vyslobodení. Keď oddaný odíde na duchovné planéty do Božieho kráľovstva, neprestane slúžiť Najvyššiemu Pánovi, ani sa s Ním nesnaží splynúť.

V tem verzu je rečeno, da je vdano služenje večno, kar pomeni, da je prepričanje māyāvādījev napačno. Māyāvādīji včasih sicer navidez vdano služijo, vendar pa nameravajo nadaljevati le, dokler ne dosežejo osvoboditve, in mislijo, da bodo potem „postali eno z Bogom“. Takšno začasno in preračunljivo vdano služenje ni čisto. Pravo vdano služenje se po osvoboditvi nadaljuje. Bhakta služi Vsevišnjemu Gospodu tudi potem, ko odide v duhovni svet, v Božje kraljestvo. Ne želi si postati eno z Gospodom.

Z Bhagavad-gīty pochopíme, že pravá oddaná služba začína po oslobodení. Keď sa človek oslobodí a dostane na úroveň Brahmanu (brahma-bhūta), oddaná služba začína (samaḥ sarveṣu bhūteṣu mad-bhaktiṁ labhate parām). Nikto nemôže porozumieť, kto je Najvyššia Božská Osobnosť, vykonávaním karma-yogy, jñāna-yogy, aṣṭāṅga-yogy alebo hocijakej inej yogy bez ohľadu na bhakti alebo oddanú službu. Pomocou yogových metód môže človek pokročiť k bhakti-yoge; ak však nedospeje na úroveň oddanej služby, nemôže pochopiť, kto je Božská Osobnosť. Śrīmad-Bhāgavatam tiež potvrdzuje, že keď sa človek očistí vykonávaním oddanej služby, obzvlášť počúvaním Śrīmad-Bhāgavatamu a Bhagavad-gīty od realizovaných duší, môže porozumieť vede o Kṛṣṇovi, vede o Bohu. Evaṁ prasanna-manaso bhagavad-bhakti-yogataḥ. Keď očistíme svoje srdce od nezmyslov, pochopíme, kto je Boh. Preto je oddaná služba, vedomie Kṛṣṇu, najvyššou múdrosťou a dôverným kráľovským poznaním. Je to náboženstvo v najčistejšej podobe a dá sa vykonávať s radosťou a bez problémov. Preto by ho mal každý prijať.

Kot bo opisano v nadaljevanju Bhagavad-gīte, se pravo vdano služenje začne po osvoboditvi. Živo bitje začne vdano služiti Gospodu, ko se osvobodi in doseže raven Brahmana, imenovano brahma-bhūta (samaḥ sarveṣu bhūteṣu mad-bhaktiṁ labhate parām). Vsevišnje Božanske Osebnosti ni mogoče razumeti samo s karma-yogo, jñāna-yogo, aṣṭāṅga-yogo ali katero koli drugo yogo. S temi vrstami yoge lahko naredimo majhen korak proti bhakti-yogi, Božansko Osebnost pa lahko spoznamo samo z vdanim služenjem. Tudi Śrīmad-Bhāgavatam pravi, da lahko nauk o Kṛṣṇi oziroma nauk o Bogu razumemo šele takrat, ko se očistimo z vdanim služenjem, predvsem s poslušanjem Śrīmad-Bhāgavatama in Bhagavad-gīte, kot ju razlagajo tisti, ki so dosegli samospoznanje. Evaṁ prasanna-manaso bhagavad-bhakti-yogataḥ. Boga lahko spozna le človek, čigar srce je očiščeno vsega slabega. Vdano služenje oziroma metoda zavesti Kṛṣṇe je torej krona izobrazbe in vsega zaupnega znanja ter najčistejša oblika religije. Zelo preprosto je in prinaša veliko radost, zato bi se mu moral vsakdo posvetiti.