Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA PRVÁ

VERŠ 30

STIH 30

Verš

Tekst

na ca śaknomy avasthātuṁ
bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi
viparītāni keśava
na ca śaknomy avasthātuṁ
bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi
viparītāni keśava

Synonyma

Synonyms

na — ani; śaknomi — som schopný; avasthātum — ostať; bhramati — zabúdam; iva — pretože; ca — a; me — moja; manaḥ — myseľ; nimittāni — znamená; ca — tiež; paśyāmi — predvídam; viparītāni — pravý opak; keśava — ó, hubiteľ démona Keśīho (Kṛṣṇa).

na – niti; ca – također; śaknomi – sposoban sam; avasthātum – stajati; bhramati – zaboravljajući; iva – kao; ca – i; me – moj; manaḥ – um; nimittāni – uzrokuje; ca – također; paśyāmi – vidim; viparītāni – upravo suprotno; keśava – o ubojico demona Keśīja (Kṛṣṇa).

Překlad

Translation

Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.

Ne mogu više stajati ovdje. Pomućena uma, zaboravljam na sebe. O Kṛṣṇa, ubojico demona Keśīja, vidim samo uzroke nesreće.

Význam

Purport

Arjuna už nemohol na bojisku dlhšie vydržať. Od slabosti zabúdal na svoje postavenie. Príliš silné putá k hmotným veciam privádzajú človeka do strachu a zmätku. Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (11.2.37) je potvrdené, že bojazlivosť a strata psychickej rovnováhy sa prejavuje u ľudí, ktorí sú príliš ovplyvnení hmotnými okolnosťami (bhayaṁ dvitīyābhini-veśataḥ syāt). Arjuna predvídal iba nešťastie, a aj keby nad nepriateľom zvíťazil, nebol by šťastný. Slová nimittāni a viparītāni sú v tomto verši významné. Keď človek očakáva iba nešťastie, nech už robí hocičo, položí si otázku: „Prečo tu vlastne som?“ Každý sa stará sám o seba, o svoje blaho, a nikto nejaví záujem o Najvyššiu Bytosť. Z Kṛṣṇovej vôle prejavil Arjuna známky nevedomosti ohľadne svojho pravého záujmu. Náš skutočný záujem spočíva vo Viṣṇuovi, v Kṛṣṇovi. Podmienené duše však na to zabúdajú, a preto trpia hmotnými bolesťami. Arjuna si myslel, že aj keby v boji zvíťazil, čakal by ho zas len zármutok.

SMISAO: Obuzet nestrpljenjem, Arjuna nije mogao stajati na bojnom polju i zbog slabosti se uma zaboravio. Pretjerana vezanost za materijalne stvari dovodi čovjeka u takvo zbunjujuće stanje. Bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syāt (Bhāg. 11.2.37): takav strah i gubitak umne ravnoteže javlja se u osoba koje su previše vezane za materijalne uvjete. Arjuna je predviđao samo bolne preokrete na bojnom polju – ne bi bio sretan čak ni kad bi odnio pobjedu nad neprijateljem. Riječi nimittāni viparītāni su značajne. Kad čovjek uvidi da se ni jedno od njegovih očekivanja neće ostvariti, misli: „Zašto sam ovdje?" Svatko se brine za sebe i vlastito blagostanje. Nikoga ne zanima Vrhovno Biće. Po Kṛṣṇinoj volji Arjuna pokazuje da ne zna svoj pravi samointeres. Pravi samointeres leži u Viṣṇuu ili Kṛṣṇi. Uvjetovana duša to zaboravlja i zato biva izvrgnuta materijalnim patnjama. Arjuna je mislio da će pobjeda u bici za njega biti samo uzrok žalosti.