Skip to main content

ŠESNAESTO POGLAVLJE

KAPITOLA ŠESTNÁSTA

Božanska i demonska priroda

Božské a démonské povahy

STIHOVI 1-3:
Svevišnja Božanska Osoba reče: Neustrašivost, pročišćenje postojanja, njegovanje duhovnog znanja, milostinja, samoovladanost, izvođenje žrtvovanja, proučavanje Veda, vršenje strogosti, jednostavnost, nenasilje, istinoljubivost, odsutnost srdžbe, odricanje, smirenost, odbojnost prema nalaženju grešaka, samilost prema svim živim bićima, odsutnost pohlepe, blagost, skromnost, postojana odlučnost, energičnost, opraštanje, hrabrost, čistoća i odsutnost zavisti i žudnje za ugledom – ove transcendentalne odlike, o Bharatin sine, posjeduju pobožni ljudi obdareni božanskom prirodom.
VERŠE 1 – 3:
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.
STIH 4:
Ponos, oholost, taština, srdžba, grubost i neznanje – te odlike posjeduju osobe demonske prirode, o Pṛthin sine.
VERŠ 4:
Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.
STIH 5:
Transcendentalne odlike vode k oslobođenju, a demonske odlike uzrokuju ropstvo. O Pāṇḍuov sine, ne brini, jer si se rodio s božanskim odlikama.
VERŠ 5:
Transcendentálne vlastnosti vedú k oslobodeniu, zatiaľ čo démonské zotročujú. Ty sa však nemusíš báť, ó, syn Pāṇdua, pretože si sa narodil s božskými vlastnosťami.
STIH 6:
O Pṛthin sine, u ovom svijetu postoje dvije vrste stvorenih bića. Jedna se nazivaju božanskim, a druga demonskim. Već sam ti opširno opisao božanske odlike. Sada počuj o demonskim.
VERŠ 6:
Ó, syn Pṛthy, na tomto svete sú dva druhy stvorených bytostí. Jedny sa nazývajú božské a druhé démonské. Božské vlastnosti som ti už v krátkosti popísal. Čuj teraz odo Mňa o démonských.
STIH 7:
Demonske osobe ne znaju što treba, a što ne treba činiti. Ne ponašaju se pravilno, niti su čiste i istinoljubive.
VERŠ 7:
Démoni nevedia, ako majú konať a ako nie. Nepoznajú čistotu či správne chovanie a ani pravdy v nich niet.
STIH 8:
Prema njima, ovaj je svijet nestvaran, bez temelja i bez Boga koji njime upravlja. Tvrde da je svijet tvorevina spolne želje i da nema drugoga uzroka osim požude.
VERŠ 8:
Démoni hovoria, že tento svet je neskutočný, že nemá nijaký základ, že v ňom niet Boha — vládcu. Hovoria, že vznikol z pohlavnej túžby a nemá inej príčiny, než je žiadostivosť.
STIH 9:
Slijedeći takve zaključke, demonske, izgubljene osobe, bez inteligencije, čine beskorisna, užasna djela namijenjena uništenju svijeta.
VERŠ 9:
Vedení týmito závermi a stratení sami v sebe sa démonskí ľudia bez inteligencie zamestnávajú v neužitočných, ohavných činnostiach, určených k zániku sveta.
STIH 10:
Prihvaćajući utočište nezasitne požude, obuzete taštinom ponosa i lažnog ugleda, obmanute demonske osobe uvijek su zakleto odane nečistim djelima, očarane prolaznim pojavama.
VERŠ 10:
Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí.
STIHOVI 11-12:
Oni vjeruju da je glavna potreba ljudske civilizacije zadovoljavanje osjetila. Tako do kraja života osjećaju neizmjernu tjeskobu. Zaplevši se u mrežu stotina tisuća želja, obuzeti požudom i srdžbom, nezakonitim sredstvima zgrću novac kako bi zadovoljili osjetila.
VERŠE 11 – 12:
Sú presvedčení, že uspokojovanie zmyslov je prvoradou potrebou ľudskej civilizácie. Až do poslednej chvíle prežívajú nesmiernu úzkosť. Spútaní sieťou storakých a tisícorakých túžob a posadnutí žiadostivosťou a hnevom si nezákonne obstarávajú peniaze pre zmyslový pôžitok.
STIHOVI 13-15:
Demonska osoba misli: „Danas imam toliko novaca i prema mojim planovima, steći ću još više. Toliko je sada moje i u budućnosti će se još više povećati. On je moj neprijatelj i ja sam ga ubio. Moji drugi neprijatelji također će biti ubijeni. Ja sam gospodar svega, ja sam uživatelj. Ja sam savršen, moćan i sretan. Najbogatiji sam čovjek, okružen plemićkom rodbinom. Nitko nije tako moćan i sretan kao ja. Vršit ću žrtvovanja, dat ću neku milostinju i na taj ću način uživati." Tako je obmanuta neznanjem.
VERŠE 13 – 15:
Démonský človek uvažuje takto: 'Dnes som získal toto bohatstvo a keď pôjde všetko podľa plánu, získam ešte viac. Dnes som bohatý a zajtra budem ešte bohatší. On bol mojím nepriateľom a ja som ho zabil; zabijem teda aj ostatných svojich nepriateľov. Som pánom všetkých a som požívateľom. Som dokonalý, mocný a šťastný. Som najbohatší a obklopený aristokratickým príbuzenstvom. Nik nie je taký mocný a šťastný ako ja. Budem vykonávať obete, budem dávať milodary a budem sa radovať.' Takto je démonský človek poblúznený nevedomosťou.
STIH 16:
Zbunjene raznim tjeskobama i sputane mrežom iluzije, postaju previše vezane za osjetilno uživanje i padaju u pakao.
VERŠ 16:
Zmätení mnohými starosťami a zapletení do siete ilúzií, sú takí ľudia priveľmi pútaní k zmyslovému pôžitku a klesajú do pekla.
STIH 17:
Samozadovoljni i uvijek drski, obmanuti bogatstvom i lažnim ugledom, ponekad ponosno vrše žrtvovanja samo po imenu, ne slijedeći nikakva pravila i propise.
VERŠ 17:
Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas obete len pre dobrú povesť.
STIH 18:
Zbunjeni lažnim egom, snagom, ponosom, požudom i srdžbom, demoni zavide Svevišnjoj Božanskoj Osobi koja se nalazi u njihovim tijelima i u tijelima drugih živih bića i ocrnjuju pravu religiju.
VERŠ 18:
Zmätení falošným egom, silou, pýchou, žiadostivosťou a hnevom, závidia démonskí ľudia Najvyššiemu Pánovi, ktorý sídli v ich vlastných telách i telách druhých, a rúhajú sa pravému náboženstvu.
STIH 19:
Zavidne i zle, najniže među ljudima, neprestano bacam u ocean materijalnog postojanja, u razne demonske vrste života.
VERŠ 19:
Týchto najnižších z ľudí, závistivých a zlomyseľných, vrhám do oceánu hmotnej existencie, do rôznych démonských druhov života.
STIH 20:
Iznova i iznova se rađajući među vrstama demonskog života, o Kuntīn sine, takve Mi osobe nikada ne mogu prići. Postupno tonu do najodvratnije vrste postojanja.
VERŠ 20:
Život za životom sa tieto osoby ocitajú v démonských životných druhoch a nikdy Ma nedosiahnu, ó, syn Kuntī. Postupne klesajú do najhorších druhov existencie.
STIH 21:
Tri ulaza vode u taj pakao – požuda, srdžba i pohlepa. Svaki ih razuman čovjek mora ostaviti, jer vode k degradaciji duše.
VERŠ 21:
Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.
STIH 22:
Čovjek koji je izbjegao ta troja vrata pakla, o Kuntīn sine, čini djela povoljna za samospoznaju i tako postupno dostiže vrhovno prebivalište.
VERŠ 22:
Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.
STIH 23:
Onaj tko odbacuje naredbe spisa i djeluje po vlastitim hirovima ne dostiže ni savršenstvo, ni sreću, ni vrhovno odredište.
VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
STIH 24:
Čovjek treba na temelju propisa spisa shvatiti što je njegova dužnost. Znajući takva pravila i propise, treba postupati u skladu s njima kako bi se mogao uzdići.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.“