TEXT 26

VERŠ 26

Devanagari

Dévanágarí

वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन ।
भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चन ॥ २६ ॥

Text

Verš

vedāhaṁ samatītāni
vartamānāni cārjuna
bhaviṣyāṇi ca bhūtāni
māṁ tu veda na kaścana

Synonyms

Synonyma

veda — know; aham — I; samatītāni — completely past; vartamānāni — present; ca — and; arjuna — O Arjuna; bhaviṣyāṇi — future; ca — also; bhūtāni — all living entities; mām — Me; tu — but; veda — knows; na — not; kaścana — anyone.

veda — viem; aham — Ja; samatītāni — v minulosti; vartamānāni — v prítomnosti; ca — a; arjuna — ó, Arjuna; bhaviṣyāṇi — v budúcnosti; ca — tiež; bhūtāni — živé bytosti; mām — Mňa; tu — však; veda — pozná; na — nie; kaścana — nikto.

Translation

Překlad

O Arjuna, as the Supreme Personality of Godhead, I know everything that has happened in the past, all that is happening in the present, and all things that are yet to come. I also know all living entities; but Me no one knows.

Ó, Arjuna, ako Najvyššia Božská Osobnosť viem o všetkom, čo sa stalo v minulosti, čo sa deje v prítomnosti, i o tom, čo sa ešte len stane. Poznám tiež všetky živé bytosti; Mňa však nepozná nikto.

Purport

Význam

Here the question of personality and impersonality is clearly stated. If Kṛṣṇa, the form of the Supreme Personality of Godhead, were māyā, material, as the impersonalists consider Him to be, then like the living entity He would change His body and forget everything about His past life. Anyone with a material body cannot remember his past life, nor can he foretell his future life, nor can he predict the outcome of his present life; therefore he cannot know what is happening in past, present and future. Unless one is liberated from material contamination, he cannot know past, present and future.

Tu je jasná odpoveď na otázku, či je Najvyšší Pán osobný alebo neosobný. Keby bola podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti, māyou, alebo keby bolo Jeho telo hmotné, ako tvrdia impersonalisti, potom by aj On, rovnako ako všetky ostatné bytosti, menil telá a zabudol by na všetko, čo sa prihodilo v Jeho minulých životoch. Nikto, kto má hmotné telo, si nepamätá nič z minulého života, nevie nič o súčasnom živote a nemôže nič predvídať ani o živote nasledujúcom. Inými slovami, nik nemôže povedať, že pozná minulosť, prítomnosť a budúcnosť, kým sa nevyslobodí z hmotného znečistenia.

Unlike the ordinary human being, Lord Kṛṣṇa clearly says that He completely knows what happened in the past, what is happening in the present, and what will happen in the future. In the Fourth Chapter we have seen that Lord Kṛṣṇa remembers instructing Vivasvān, the sun-god, millions of years ago. Kṛṣṇa knows every living entity because He is situated in every living being’s heart as the Supersoul. But despite His presence in every living entity as Supersoul and His presence as the Supreme Personality of Godhead, the less intelligent, even if able to realize the impersonal Brahman, cannot realize Śrī Kṛṣṇa as the Supreme Person. Certainly the transcendental body of Śrī Kṛṣṇa is not perishable. He is just like the sun, and māyā is like a cloud. In the material world we can see that there is the sun and that there are clouds and different stars and planets. The clouds may cover all these in the sky temporarily, but this covering is only apparent to our limited vision. The sun, moon and stars are not actually covered. Similarly, māyā cannot cover the Supreme Lord. By His internal potency He is not manifest to the less intelligent class of men. As it is stated in the third verse of this chapter, out of millions and millions of men, some try to become perfect in this human form of life, and out of thousands and thousands of such perfected men, hardly one can understand what Lord Kṛṣṇa is. Even if one is perfected by realization of impersonal Brahman or localized Paramātmā, he cannot possibly understand the Supreme Personality of Godhead, Śrī Kṛṣṇa, without being in Kṛṣṇa consciousness.

Kṛṣṇa jasne hovorí, že na rozdiel od obyčajnej ľudskej bytosti má dokonalé poznanie o tom, čo sa prihodilo v minulosti, čo sa deje teraz a čo sa ešte len stane. V štvrtej kapitole sme napríklad čítali, že Kṛṣṇa si spomína, ako pred miliónmi rokov dával pokyny bohu Slnka Vivasvānovi. Kṛṣṇa pozná všetky živé bytosti, pretože sa ako Nadduša nachádza v ich srdciach. No napriek tomu, že je prítomný vo všetkých telách ako Nadduša a že je osobne prítomný ako Najvyššia Božská Osobnosť, nemôžu obmedzení ľudia pochopiť, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že Jeho transcendentálne telo je nehynúce, hoci dosiahli realizáciu neosobného Brahmanu. Kṛṣṇa je ako Slnko a māyā ako mrak. V hmotnom svete môže mrak dočasne zakryť Slnko, Mesiac a hviezdy, ale v skutočnosti je zakrytý iba náš nedokonalý zrak, a nie Slnko alebo Mesiac. Podobne nemôže ani māya zakryť Najvyššieho Pána. Je to Jeho vnútorná sila, yoga-māyā, ktorá spôsobuje, že sa nezjaví menej inteligentným ľuďom. V treťom verši tejto kapitoly sa hovorí, že z miliónov ľudí sa len málokto pokúša zdokonaliť svoju ľudskú existenciu a z tisíca takých ľudí málokto pochopí, kto je Kṛṣṇa. Aj keď človek dosiahol dokonalosť poznaním neosobného Brahmanu alebo lokalizovanej Paramātmy, nemôže pochopiť Śrī Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, ak Mu oddane neslúži s mysľou Naňho uprenou.