TEXT 5
VERŠ 5
Verš
Verš
nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur
ātmaiva ripur ātmanaḥ
nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur
ātmaiva ripur ātmanaḥ
Synonyma
Synonyma
uddharet — človek sa snaží povzniesť; ātmanā — prostredníctvom mysle; ātmānam — podmienenú dušu; na — nikdy; ātmānam — podmienenú dušu; avasādayet — nechať poklesnúť; ātmā — myseľ; eva — zaiste; hi — naozaj; ātmanaḥ — podmienenej duše; bandhuḥ — priateľom; ātmā — myseľ; eva — určite; ripuḥ — nepriateľom; ātmanaḥ — podmienenej duše.
Překlad
Překlad
Je třeba se pomocí své mysli osvobodit, nikoliv si způsobit vlastní poklesnutí. Mysl je jak přítelem, tak i nepřítelem podmíněné duše.
Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.
Význam
Význam
Slovo ātmā označuje tělo, mysl a duši — vždy podle okolností. V systému yogy se zvláště jedná o mysl a podmíněnou duši. Zde se ātmā vztahuje na mysl, jelikož ta je v yoze středem pozornosti. Účelem yogy je ovládnout mysl a odvrátit ji od ulpívání na smyslových objektech. V tomto verši je zdůrazněno, že mysl je třeba vycvičit tak, aby mohla vysvobodit podmíněnou duši z bažiny nevědomosti. V hmotné existenci podléhá živá bytost vlivu mysli a smyslů. Čistá duše je zapletená v hmotném světě ve skutečnosti proto, že mysl je ve styku s falešným egem, které chce ovládat hmotnou přírodu. Proto by měla být mysl vycvičena tak, aby ji lesk hmotné přírody nepřitahoval. To může podmíněnou duši zachránit. Neměla by podlehnout přitažlivosti smyslových objektů a způsobit si tím vlastní úpadek. Čím více ji smyslové objekty přitahují, tím více se zaplétá do hmotné existence. Nejlepším způsobem, jak se osvobodit, je stále zaměstnávat mysl na úrovni vědomí Kṛṣṇy. Pro zdůraznění je použito slovo hi, což znamená, že se to musí dělat. V písmech také stojí:
Podľa rozličných okolností označuje slovo ātmā telo, myseľ alebo dušu. V yoge majú myseľ a duša veľký význam. Keďže myseľ je pri praktikovaní yogy najdôležitejšia, znamená ātmā v tomto verši myseľ. Účelom yogy je ovládnuť myseľ a odviesť ju od pripútanosti k zmyslovým predmetom. Je tu zdôraznené, že myseľ sa musí cvičiť tak, aby mohla vyslobodiť podmienenú dušu z bahna nevedomosti. V hmotnom bytí je každý otrokom svojej mysle a svojich zmyslov. Myseľ chce pod vplyvom falošného ega ovládať svet, a v skutočnosti spôsobuje, že čistá duša je uväznená v hmotnom svete. Preto treba myseľ cvičiť tak, aby sa nenechala priťahovať leskom hmotnej prírody. Takto sa duša môže vyslobodiť zo svojej podmienenosti. Nikto by nemal dopustiť poklesnutie pochádzajúce z pripútanosti k zmyslovým predmetom. Čím viac nás priťahujú zmyslové predmety, tým viac sa zaplietame do hmotnej existencie. Najlepší spôsob, ako sa oslobodiť, je neustále zamestnávať svoju myseľ vo vedomí Kṛṣṇu. Na zdôraznenie tejto skutočnosti je tu použité slovo hi, čo znamená, že človek tak musí konať. Potvrdzuje to aj Amṛita-bindu Upaniṣad (2):
kāraṇaṁ bandha-mokṣayoḥ
bandhāya viṣayāsaṅgo
muktyai nirviṣayaṁ manaḥ
kāraṇaṁ bandha-mokṣayoḥ
bandhāya viṣayāsaṅgo
muktyai nirviṣayaṁ manaḥ
“Mysl je pro člověka příčinou otroctví a také příčinou osvobození. Pokud je upoutána smyslovými objekty, přivede ho do otroctví, a pokud je od nich odpoutaná, přinese mu svobodu.” (Amṛta-bindu Upaniṣad 2) Mysl, která je vždy upoutána vědomím Kṛṣṇy, je tedy příčinou nejvyššího osvobození.
„Pomocou mysle sa človek môže vyslobodiť, alebo zapliesť do hmotnej existencie. Keď myseľ priťahujú zmyslové predmety, vedie k otroctvu, a keď je od zmyslových predmetov odpútaná, vedie k vyslobodeniu.“ Preto myseľ, ktorá je stále pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, vedie k najvyššiemu vyslobodeniu.