Skip to main content

ГЛАВА ДРУГА

KAPITOLA DRUHÁ

Огляд Бгаґавад-ґı̄ти

Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty

TEXT 1:
Сан̃джайа сказав: Побачивши пригнічений стан і сльози на очах Арджуни, сповненого жалості, Мадгусӯдана, Кр̣шн̣а, промовив такі слова.
VERŠ 1:
Sañjaya riekol: „Keď Madhusūdana, Kṛṣṇa videl Arjunu takto premoženého súcitom, veľmi zarmúteného a s očami zaliatymi slzami, preriekol nasledujúce slová.“
TEXT 2:
Верховний Бог-Особа сказав: Мій дорогий Арджуно, звідки в тобі всі ці нечистоти? Вони завсім не личать людині, якій відома справжня вартість життя, і вони ведуть не до вищих планет, а до безчестя.
VERŠ 2:
Vznešený riekol: „Ó, Arjuna, kde sa v tebe vzala nečistota, ktorá nie je hodna človeka, poznajúceho vyššie hodnoty života, a ktorá nevedie k vyšším planétam, ale k potupe?
TEXT 3:
О сину Пр̣тги, не піддавайся цій слабкості, що веде до занепаду. Вона не личить тобі. Вирви з серця недостойний жаль й візьмись до зброї, о Парантапо — караючий ворогів.
VERŠ 3:
Ó, syn Pṛthy, nepoddávaj sa tejto ponižujúcej nemohúcnosti, ktorá ti neprislúcha. Zanechaj tieto nízke slabosti srdca a povstaň, ó, hubiteľ nepriateľov.“
TEXT 4:
Арджуна сказав: О Мадгусӯдано, вбивцю демона Мадгу, (Кр̣шн̣а), як можу я пускати стріли в таких людей, як Бгı̄шма та Дрон̣а, в людей, які гідні мого поклоніння, о вбивцю ворогів?
VERŠ 4:
Arjuna riekol: „Ó, hubiteľ Madhua, ako mám v boji obrátiť šípy proti mužom, ako Bhīṣma a Droṇa, ktorí sú hodní mojej úcty, ó, ničiteľ všetkých odporcov?
TEXT 5:
Краще бути жебраком, ніж існувати ціною загибелі великих душ, моїх учителів. Нехай їх охопило користолюбство, однак вони залишаються моїми вчителями. Якщо їх убити, всі наші втіхи окропляться кров’ю.
VERŠ 5:
Je lepšie živiť sa na tomto svete žobraním, než žiť za cenu životov vznešených duší, ktoré sú mojimi učiteľmi. Aj keď sú chamtiví, sú mi predsa nadriadení. Ak budú zabití, bude naša vojenská korisť poškvrnená krvou.
TEXT 6:
Ми не знаємо, що є кращим, перемогти їх, чи бути переможеними? Сини Дгр̣тара̄шт̣ри стоять зараз перед нами на полі бою. Якщо ми вб’ємо їх, то саме життя наше втратить сенс.
VERŠ 6:
Ani nevieme, čo je lepšie — zvíťaziť, či podľahnúť. Keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov, ktorí tu stoja pred nami na bojisku, potom ani my sami nebudeme chcieť ďalej žiť.
TEXT 7:
Кволість змусила мене втратити самовладання; я вже не бачу, в чому ж полягає мій обов’язок, вкажи мені правильний шлях. Тепер я Твій учень і вручаю Тобі свою душу. Прохаю, навчи мене.
VERŠ 7:
Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma.
TEXT 8:
Мені несила вгамувати біль, що виснажив мої чуття. Навіть квітуче царство, що не має собі рівних на землі, із владою, такою, як у напівбогів на небесах, не вгамує його.
VERŠ 8:
Nenachádzam nič, čo by mohlo zahnať zármutok, od ktorého mi vysychajú zmysly. Nemohol by som sa ho zbaviť, ani keby som získal prekvitajúce kráľovstvo na zemi a moc polobohov v nebi.“
TEXT 9:
Сан̃джайа сказав: Промовивши такі слова, Арджуна, винищувач ворогів, звернувся до Кр̣шн̣и: «Ґовіндо, я не стану битись», — й замовчав.
VERŠ 9:
Sañjaya riekol: „Po týchto slovách, povedal Arjuna, hubiteľ nepriateľov, Kṛṣṇovi:`Nebudem bojovať, ó, Govinda.' a zmĺkol.
TEXT 10:
О нащадку Бгарати, тоді Кр̣шн̣а, ласкаво усміхаючись, посеред двох армій мовив пригніченому горем Арджуні такі слова.
VERŠ 10:
Ó, potomok Bharatov, v tej chvíli, uprostred oboch vojsk, prehovoril usmievajúci sa Kṛṣṇa ku skľúčenému Arjunovi nasledujúce slová.“
TEXT 11:
Верховний Бог-Особа сказав: Промовляючи такі слова, ти сумуєш за тим, що не варте жалю. Мудрі не оплакують ані живих, ані мертвих.
VERŠ 11:
Vznešený riekol: „Zatiaľ, čo prednášaš učené slová, nariekaš nad niečím, čo nie je hodné zármutku. Múdri nesmútia ani nad živými, ani nad mŕtvymi.
TEXT 12:
Ніколи не було так, щоб не існував Я, або ти, або всі ці царі; а також в майбутньому ніхто з нас не припинить свого існування.
VERŠ 12:
Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba či týchto kráľov; a nikdy sa ani nestane, že by sme raz prestali existovať.
TEXT 13:
Подібно до того, як душа переходить з дитячого тіла в юнацьке і далі в старече, так і після смерті вона переходить в інше тіло. Такі зміни не турбують того, хто усвідомив свою духовну природу.
VERŠ 13:
Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.
TEXT 14:
О сину Кунтı̄, тимчасові проявлення щастя й нещастя та їхні зникнення в належний час подібні до приходу та відходу зими і літа. О нащадку Бгарати, їх породжує чуттєве сприймання, і людина повинна вчитися терпіти їх, зберігаючи при цьому спокій.
VERŠ 14:
Ó, syn Kuntī, krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov, ó, potomok Bharatov, a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.
TEXT 15:
О кращий серед людей (Арджуна), той, кого не хвилюють щастя й страждання, хто зберігає спокій і незворушність в обох випадках — той воістину гідний звільнення.
VERŠ 15:
Ó, najlepší z mužov, Arjuna, ten, koho nerozruší ani radosť, ani bolesť a kto za každých okolností zostáva pokojný, je nepochybne hodný oslobodenia.
TEXT 16:
Ті, що бачать істину, дійшли висновку, що неіснуюче (матеріальне тіло) — минуще, а вічне (душа) — не зазнає змін. Вони прийшли до такого висновку, дослідивши природу обох.
VERŠ 16:
Tí, ktorí vidia pravdu, dospeli k záveru, že to, čo je iluzórne (hmotné telo), je pominuteľné, a to, čo je večné (duša), sa nemení. K tomuto záveru dospeli, keď študovali povahu jedného i druhého.
TEXT 17:
Знай же, те, що пронизує все тіло, — непідвладне руйнуванню. Ніхто не може знищити безсмертну душу.
VERŠ 17:
Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.
TEXT 18:
Жива істота непідвладна руйнуванню, незмірна й вічна, лише тіло, в якому вона перебуває, приречене на загибель. Тому бийся, о нащадку Бгарати.
VERŠ 18:
Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večnej živej bytosti istotne pominie, preto bojuj, ó, potomok Bharatov.
TEXT 19:
І той, хто гадає, що жива істота може вбивати, помиляється, як і той, хто думає, що її можна убити, тому що душа не може вбивати чи бути убитою.
VERŠ 19:
Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.
TEXT 20:
Для душі не існує ні народження, ні смерті. Вона ніколи не виникала, не виникає і не виникне. Вона — ненароджена, вічна, незмінна і первинна. Вона не гине разом із тілом.
VERŠ 20:
Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.
TEXT 21:
О Па̄ртго, як може людина, яка знає, що душа не руйнується, що вона вічна, ненароджена й незмінна, вбити кого-небудь, або змусити когось вбивати?
VERŠ 21:
Ó, Pārtha, ako môže človek, ktorý vie, že duša je nezničiteľná, nezrodená, večná a nemenná, niekoho zabiť alebo dať niekoho zabiť?
TEXT 22:
Як людина одягає нове вбрання, скидаючи старе, так і душа вбирається у нове тіло, залишаючи старе й непридатне.
VERŠ 22:
Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné.
TEXT 23:
Душу неможливо розсікти на шматки жодною зброєю, неможливо її спалити вогнем, змочити водою, висушити вітром.
VERŠ 23:
Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.
TEXT 24:
Індивідуальну душу неможливо розбити, розчинити, спалити або ізсушити. Вона вічна, присутня скрізь, незмінна, нерухома, завжди та сама.
VERŠ 24:
Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.
TEXT 25:
It is said that the soul is invisible, inconceivable and immutable. Knowing this, you should not grieve for the body.
VERŠ 25:
Vraví sa, že duša je neviditeľná, nepredstaviteľná a nemenná. Keď to všetko vieš, nemal by si bedákať nad telom.
TEXT 26:
Проте, навіть якщо ти вважаєш, що душа (або ознаки життя) завжди народжується і назавжди вмирає, все одно в тебе нема підстав для скорботи, о сильнорукий Арджуно.
VERŠ 26:
Ak si však myslíš, že duša (alebo príznaky života) sa zakaždým rodí a potom navždy umiera, ani tak nemáš žiadny dôvod žialiť, ó, bojovník mocných paží.
TEXT 27:
Той, хто народився, обов’язково помре, і той, хто вмер, обов’язково народиться знову. Тому, неухильно виконуючи свій обов’язок, не сумуй.
VERŠ 27:
Pre toho, kto sa narodil, je smrť celkom istá a ten, kto zomrel, sa celkom iste narodí. Preto by si nemal bedákať pri plnení svojej nevyhnutnej povinnosti.
TEXT 28:
Все створене існує спочатку в непроявленому стані, проявляється на проміжній стадії і знову поринає в непроявленість після знищення світу. Тож навіщо сумувати?
VERŠ 28:
Všetky stvorené bytosti sú na počiatku neprejavené, v prechodnom štádiu sú prejavené a po zničení opäť neprejavené. Prečo teda nariekať, ó, potomok Bharatov?
TEXT 29:
Одні дивляться на душу як на чудо, інші розказують про неї як про чудо, ще інші чують, що про неї говорять як про чудо, але є й такі, що, навіть почувши про неї, не можуть зрозуміти її.
VERŠ 29:
Niektorí sa na dušu pozerajú ako na zázračnú, iní o nej hovoria ako o zázračnej a ďalší o nej počujú ako o zázračnej. Pritom niektorí, hoci o nej počuli, nedokážu ju pochopiť.
TEXT 30:
О нащадку Бгарати, не можна вбити того, хто мешкає в тілі. Тому не варто сумувати ні за якою живою істотою.
VERŠ 30:
Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.
TEXT 31:
Щодо твого обов’язку кшатрійі, то знай: для тебе немає нічого кращого, ніж битись в ім’я релігійних засад. Тому не треба вагатись.
VERŠ 31:
Po zvážení svojej kṣatriyskej povinnosti by si mal vedieť, že niet pre teba nič lepšieho, než bojovať podľa náboženských zásad; preto nemáš dôvod váhať.
TEXT 32:
О Па̄ртго, щасливі кшатрійі, яким випадає нагода стати до бою, відчиняючи перед ними брами райських планет.
VERŠ 32:
Ó, syn Pṛthy, šťastní sú kṣatriyovia, ktorým sa naskytnú možnosti k boju, otvárajúce brány na nebeské planéty.
TEXT 33:
Однак, якщо ти не станеш до бою й не виконаєш свого релігійного обов’язку кшатрійі, ти неодмінно вчиниш гріх і втратиш репутацію воїна.
VERŠ 33:
Ak sa však nezúčastníš tohto spravodlivého boja, prehrešíš sa zanedbaním svojich povinností a prídeš tak o svoju povesť bojovníka.
TEXT 34:
Люди завжди будуть згадувати про твою ганьбу, а для шанованої людини безчестя гірше од смерті.
VERŠ 34:
Ľudia si navždy budú rozprávať o tvojej potupe a pre váženú osobu je potupa horšia než smrť.
TEXT 35:
Великі полководці, які звеличували твоє ім’я і славу, будуть думати, що лише із страху ти залишив поле бою і вважатимуть тебе за нікчему.
VERŠ 35:
Veľkí generáli, ktorí si veľmi ctili tvoje meno a slávu, si budú myslieť, že si z bojiska odišiel iba zo strachu, a budú ťa považovať za zbabelca.
TEXT 36:
Вороги почнуть ганьбити тебе і зневажливо відгукуватись про твою мужність. Що може бути більш нестерпним?
VERŠ 36:
Tvoji nepriatelia ťa budú ohovárať mnohými nepeknými slovami a hanobiť tvoje schopnosti. Či snáď môže byť pre teba niečo bolestivejšie?
TEXT 37:
О сину Кунтı̄, або ти загинеш на полі бою і досягнеш небесного царства, або завоюєш царство земне і будеш втішатись ним. Отож, наберись рішучості і бийся.
VERŠ 37:
Ak ťa na bojisku zabijú, dosiahneš nebeské planéty; ak zvíťazíš, získaš pozemské kráľovstvo. Preto povstaň, ó, syn Kuntī, a odhodlane bojuj.
TEXT 38:
Бийся в ім’я обов’язку і не зважай на радість чи горе, втрату чи здобутки, перемогу чи поразку. Діючи так, ти уникнеш гріха.
VERŠ 38:
Bojuj, lebo to je tvojou povinnosťou; bojuj bez ohľadu na šťastie alebo nešťastie, zisk alebo stratu, víťazstvo alebo porážku; tak na seba neuvalíš hriech.
TEXT 39:
Досі Я описував тобі аналітичний шлях пізнання, тепер же послухай, як можна досягти цього ж знання, виконуючи безкорисливу діяльність. О сину Пр̣тги, опанувавши таке знання і діючи відповідно, ти зможеш звільнитись від кайданів карми.
VERŠ 39:
Až doposiaľ som ti vyložil toto poznanie analytickým štúdiom. Teraz počúvaj, ako ti ho vysvetlím z hľadiska konania bez túžby po plodoch svojej práce. Ó, syn Pṛthy, ak budeš konať s týmto poznaním, môžeš sa vyslobodiť zo zajatia činov.
TEXT 40:
Той, хто йде таким шляхом, не знає втрат; навіть невеликий поступ на цьому шляхові захистить людину від страху перед найстрахітливішою небезпекою.
VERŠ 40:
V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom.
TEXT 41:
Ті, що обрали цей шлях, непохитні у своїх намірах і в них лише одна мета. Але розбігаються думки тих, хто вагається і чий розум незрілий, о улюблений сину Куру.
VERŠ 41:
Tí, ktorí kráčajú touto cestou, sú odhodlaní vo svojej snahe a majú jediný cieľ. Ó, milované dieťa Kuruovcov, inteligencia nerozhodných je rozvetvená.
TEXTS 42-43:
Людей з убогими знаннями приваблює барвиста мова Вед, які пропонують здійснювати різні кармічні дії задля того, щоб піднестись на небесні планети, заради високого народження, могутності тощо. Вони прагнуть чуттєвих втіх й розкішного життя, говорячи, що кращого немає.
VERŠE 42-43:
Ľudia s chabými znalosťami si hovejú vo vznešených slovách Ved, odporúčajúcich vykonávanie rôznych výnosných obradov, ktorých cieľom je dosiahnutie nebeských planét, moci a výhodného zrodenia. Keďže túžia po zmyslových pôžitkoch a po bohatstve, vravia, že nad to niet.
TEXT 44:
Ті, чий розум дуже схильний до почуттєвих втіх і матеріального багатства, ті, кого одурено всім цим, не можуть наважитись без останку присвятити себе відданому служінню Верховному Господеві.
VERŠ 44:
V mysli tých, ktorí príliš lipnú na zmyslových pôžitkoch a na hmotnom bohatstve a sú tým zmätení, sa nezrodí pevné odhodlanie oddane slúžiť Najvyššiemu Pánovi.
TEXT 45:
У Ведах мова йде головним чином про три ґун̣и матеріальної природи. О Арджуно, вийди з-під впливу цих трьох ґун̣, звільнись від будь-якої двоїстості, від прагнення прибутків та утвердись у своїй сутності.
VERŠ 45:
Vedy sa prevažne zaoberajú témami, ktoré patria do troch kvalít hmotnej prírody. Povznes sa nad tieto tri kvality, ó, Arjuna, a buď voči nim transcendentálny. Osloboď sa od všetkých dualít, vzdaj sa všetkých túžob po zisku a ochrane a spoznaj svoje pravé „ja“.
TEXT 46:
Усі потреби, яким служить маленька водойма, можна вдовольнити загалом, користуючись великим водосховищем. Подібним чином призначення всіх Вед відкривається тому, хто знає їхню кінцеву мету.
VERŠ 46:
Všetky funkcie, ktoré plní malá studňa, splní v každom ohľade aj veľká vodná nádrž. Podobne môže byť zmysel Ved užitočný iba pre toho, kto pozná ich účel.
TEXT 47:
Ти маєш право виконувати свій обов’язок, однак плоди твоїх дій не належать тобі. Ніколи не вважай себе причиною результатів своєї діяльності й ніколи не ухиляйся від виконання обов’язку.
VERŠ 47:
Máš právo vykonávať svoje predpísané povinnosti, no nemáš nárok na užívanie plodov svojich činov. Nikdy sa nepovažuj za príčinu výsledkov svojich činov a neviaž sa na nečinnosť.
TEXT 48:
Будь врівноваженим, о Арджуно, і виконуй свій обов’язок. Хай не хвилює тебе успіх або невдача. Таке самовладання називають йоґою.
VERŠ 48:
Konaj si svoju povinnosť riadne, ó, Arjuna, zriekni sa pripútanosti a buď ľahostajný k úspechu či neúspechu. Taká vyrovnanosť sa nazýva yoga.
TEXT 49:
О Дганан̃джайо, ставши на шлях відданого служіння Господу, відкинь усі бажання, що штовхають до огидних вчинків, і, сповнившись такої свідомості, вручи себе Йому. Ті ж, хто бажає насолоджуватись плодами своєї праці, є скнари.
VERŠ 49:
Ó, Dhanañjaya, pomocou oddanej služby sa zbav všetkých plodonosných činností a s týmto vedomím sa Mi odovzdaj. Poľutovaniahodní sú sebci, ktorí si chcú užívať plody svojej práce.
TEXT 50:
Людина, що віддано служить Господу, вже навіть у цьому житті звільнюється від кармічних наслідків, як добрих, так і поганих. Тому прагни до йоґи, — в ній мистецтво всієї діяльності.
VERŠ 50:
Človek zapojený v oddanej službe sa zbavuje dobrých i zlých činov už v tomto živote. Preto sa usiluj vykonávať yogu, ktorá je vrcholom umenia všetkých činností.
TEXT 51:
Великі мудреці, бгакти, що віддано служать Кр̣шн̣і, звільняються з коловороту народження і смерті, бо зреклись плодів діяльності в матеріальному світі. Таким чином вони досягають стану, що непідвладний стражданням.
VERŠ 51:
Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).
TEXT 52:
Коли твій розум шляхом відданого служіння вибереться з нетрів омани, ти станеш байдужим до всього, що чув, і до всього, що маєш почути.
VERŠ 52:
Až tvoja inteligencia prekoná húštinu klamu, staneš sa ľahostajným ku všetkému, čo už bolo vypočuté, ako i ku všetkému, čo má byť vypočuté.
TEXT 53:
Коли твій розум більше не хвилюватиме барвиста мова Вед, і він закріпиться в трансі самоусвідомлення, — тоді ти досягнеш божественної свідомості.
VERŠ 53:
Keď tvoju myseľ viac neznepokojujú vznešené slová Ved a zostáva pohrúžená v tranze sebarealizácie, vtedy dosiahneš božské vedomie.“
TEXT 54:
Арджуна сказав: О Кр̣шн̣о, як розпізнати того, чия свідомість заглибилась у трансцендентне? Що він говорить і як? Як сидить і як ходить?
VERŠ 54:
Arjuna riekol: „Ó, Keśava, ako možno spoznať človeka, ktorého vedomie zotrváva v transcendencii? Ako taký človek hovorí a aká je jeho reč? Ako sedí a ako chodí?“
TEXT 55:
Верховний Бог-Особа сказав: О Па̄ртго, коли людина відмовляється від усіх чуттєвих бажань, що породжені її розумом, коли вона проходить таким чином через очищення і знаходить задоволення лише в собі самій, — це означає, що вона перебуває в чистій трансцендентній свідомості.
VERŠ 55:
Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.
TEXT 56:
Той, хто зберігає спокій навіть серед троякого роду страждань, хто не шаліє від щастя, хто вільний від прив’язаності, страху й гніву, того називають мудрецем з врівноваженим розумом.
VERŠ 56:
Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.
TEXT 57:
В матеріальному світі той, хто зберігає спокій за всіх обставин, як добрих, так і поганих, хто нічого не вихваляє й не ганить, — той міцно укріпився в досконалому знанні.
VERŠ 57:
Kto sa zbavil lipnutia na hmotnom svete, kto sa neraduje, keď uspeje, a ani nežiali, keď ho stretne zlo, je pevne umiestnený v dokonalom poznaní.
TEXT 58:
Досконалою є свідомість того, хто спроможний відвернути свої чуття від їхніх об’єктів, так само, як черепаха ховає під панцир свої кінцівки.
VERŠ 58:
Skutočne upevnený v dokonalom vedomí je ten, kto dokáže svoje zmysly odpútať od zmyslových predmetov, podobne, ako keď korytnačka stiahne svoje údy pod pancier.
TEXT 59:
Втілена душа може утримуватись від чуттєвих задоволень, хоча смак до них залишається. Однак, зазнавши вищої насолоди, вона втрачає смак до колишнього і її свідомість зміцнюється.
VERŠ 59:
Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.
TEXT 60:
Чуття настільки сильні й неспокійні, о Арджуно, що здатні подужати розум навіть проникливої людини, яка намагається керувати ними.
VERŠ 60:
Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť.
TEXT 61:
Того, хто приборкує свої чуття і повністю владає ними, хто зосереджує свою свідомість на Мені, вважають людиною із стійким інтелектом.
VERŠ 61:
Kto ovláda svoje zmysly a má ich vo svojej moci, kto upína svoje vedomie na Mňa, je známy ako človek stálej múdrosti.
TEXT 62:
Споглядаючи об’єкти чуттів, людина розвиває в собі прив’язаність до них, прив’язаність породжує хтивість, а з хтивості виникає гнів.
VERŠ 62:
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
TEXT 63:
Гнів породжує оману, омана затьмарює пам’ять. Коли пам’ять затьмарена, пропадає інтелект, а коли інтелект втрачено, людина знову падає в баюр матеріального світу.
VERŠ 63:
Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
TEXT 64:
На людину, вільну від усякої прихильності та антипатій і здатну опановувати свої почуття за допомогою засад, що впорядковують її життя і ведуть до свободи, сходить Господня милість.
VERŠ 64:
No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
TEXT 65:
Для того, хто таким чином віднайшов задоволення (в свідомості Кр̣шн̣и), більше не існує троякого роду страждань матеріального існування; за такої вмиротвореної свідомості інтелект людини стає стійким.
VERŠ 65:
Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
TEXT 66:
Людина, яка не зв’язана з Всевишнім (в свідомості Кр̣шн̣и), не може мати ані трансцендентного інтелекту, ані стійкого розуму, без яких спокій немислимий. А хіба можливе щастя без умиротворення?
VERŠ 66:
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?
TEXT 67:
Як сильний вітер зносить човен в море, так само й одне-однісіньке невиразне почуття, що охопило розум людини, може цілком потьмарити її свідомість.
VERŠ 67:
Tak ako loď na vode odveje silný vietor, tak i jeden z neovládnutých zmyslov, na ktorý sa sústredila myseľ, môže odniesť rozum človeka.
TEXT 68:
Тому, той, хто утримує свої чуття від контакту з їхніми об’єктами, безумовно має стійку свідомість, о міцнорукий.
VERŠ 68:
Ó, bojovník mocných paží, preto je ten, ktorého zmysly sú odvrátené od zmyslových predmetov, určite človekom stáleho rozumu.
TEXT 69:
Те, що для всіх істот ніч — час пробудження для того, хто володіє собою; коли ж усі живі істоти пробуджуються, для мудреця, який має внутрішнє бачення, настає ніч.
VERŠ 69:
Čo je pre všetky bytosti nocou, je dobou bdenia pre toho, kto sa ovláda, a čo je pre všetky bytosti časom bdenia, je nocou pre osvieteného svätca.
TEXT 70:
Океан завжди повний і незмінний, хоча в нього невпинно вливаються численні річки, так і людина, як не звертає уваги на безперервний потік бажань, досягає вмиротворення, на відміну од того, хто прагне задовольняти свої бажання.
VERŠ 70:
Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.
TEXT 71:
Людина, котра відмовилась од усіх почуттєвих прагнень, яка вільна від оманного его, почуття власництва і взагалі від усіх бажань — лише така людина може віднайти істинний спокій.
VERŠ 71:
Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier.
TEXT 72:
Цей шлях духовного і благочестивого життя виводить людину з омани. Якщо людина зустрічає свій смертний час, перебуваючи в такому стані, вона ввійде в Господнє царство.
VERŠ 72:
Ó, syn Pṛthy, toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“