ГЛАВА ПЕРША
KAPITOLA PRVÁ
Огляд армій на полі бою Курукшетра
Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku
- TEXT 2:
- Сан̃джайа сказав: О царю, оглянувши армію, вишикувану синами Па̄н̣д̣у, цар Дурйодгана наблизився до свого вчителя й звернувсь до нього з такими словами.
- VERŠ 2:
- Sañjaya riekol: „Ó, môj kráľ, po zhliadnutí vojska zoradeného do vojenského šíku bratmi Pāṇḍuovcami pristúpil kráľ Duryodhana k svojmu učiteľovi a predniesol nasledujúce slová:
- TEXT 4:
- У цій армії багато відважних лучників, рівних в бою Бгı̄мі й Арджуні, багато великих воїнів, таких як Йуйудга̄на, Віра̄т̣а й Друпада.
- VERŠ 4:
- V tejto armáde je veľa hrdinských lukostrelcov, ktorí sa v boji vyrovnajú Bhīmovi a Arjunovi, a sú tu aj veľkí bojovníci, ako Yuyudhāna, Virāṭa a Drupada.
- TEXT 8:
- Серед них — такі воїни, як Бгı̄шма, Карн̣а, Кр̣па, Аш́ваттга̄ма̄, Вікарн̣а й син Сомадатти на ім’я Бгӯріш́рава̄, що не знали поразок в битвах, як і ти сам.
- VERŠ 8:
- Okrem teba sú tu osobnosti ako Bhīṣma, Karṇa, Kṛpa, Aśvatthāmā, Vikarṇa a Somadattov syn nazývaný Bhūriśravā, ktorí vychádzajú z bojov vždy víťazne.
- TEXT 9:
- Там багато інших героїв, ладних віддати за мене своє життя. Всі вони добре споряджені всілякою зброєю й досвідчені у військовій справі.
- VERŠ 9:
- Je tu veľa ďalších hrdinov, ktorí sú pripravení za mňa obetovať svoje životy. Všetci sú dobre ozbrojení najrôznejšími zbraňami a všetci sú to skúsení bojovníci.
- TEXT 12:
- Тоді Бгı̄шма, доблесний предок династії Куру, дід воїнів, що стали до бою, голосно засурмив у свою мушлю, звук якої, подібний до левиного рикання, сповнив радістю серце Дурйодгани.
- VERŠ 12:
- Potom Bhīṣma, mocný a statočný predok Kuruovského rodu, praotec bojovníkov, zadul mocne do svojej lastúry. Burácajúci zvuk, podobný leviemu revu, potešil Duryodhanu.
- TEXT 14:
- На іншому боці поля Кр̣шн̣а й Арджуна, підносячись у чудовій колісниці, яку мчали білі коні, засурмили у свої божественні мушлі.
- VERŠ 14:
- Na druhej strane aj Śrī Kṛṣṇa a Arjuna zaduli do svojich transcendentálnych lastúr, sediac na veľkom bojovom voze, v ktorom boli zapriahnuté biele tátoše.
- TEXT 15:
- Господь Кр̣шн̣а засурмив у Свою мушлю Па̄н̃чаджанйу, Арджуна засурмив у свою, Девадатту, а Бгı̄ма, ненаситний їдець, здатний до надлюдських вчинків, засурмив у свою жахливу мушлю Паун̣д̣ра.
- VERŠ 15:
- Śrī Kṛṣṇa zadul do Svojej lastúry nazývanej Pāñcajanya a Arjuna do svojej Devadatty. A Bhīma, nenásytný jedák schopný nadľudských skutkov, zadul do svojej strašlivej lastúry nazývanej Pauṇḍra.
- TEXTS 16-18:
- Цар Йудгішт̣гіра, син Кунтı̄, засурмив у свою мушлю Анантавіджайу; Накула й Сахадева засурмили в мушлі Суґгошу й Ман̣іпушпаку. О царю, великий лучник цар Ка̄ш́ı̄, могутній воїн Ш́ікган̣д̣ı̄, Дгр̣шт̣адйумна, Віра̄т̣а й непереможний Са̄тйакі, а також Друпада, сини Драупадı̄ та всі інші, такі, як могутньо озброєний син Субгадри, — всі засурмили у свої мушлі.
- VERŠE 16-18:
- Kráľ Yudhiṣṭhira, syn Kuntī, zadul do svojej lastúry zvanej Anantavijaya, a Nakula a Sahadeva do svojej Sughoṣi a Maṇipuṣpaky. Vynikajúci lukostrelec kráľ Kāśī, mocný bojovník Śikhandī, Dhṛṣṭadyumna, Virāṭa, neporaziteľný Sātyaki, Drupada, synovia Draupadī, silne ozbrojený Subhadrin syn a ďalší, ó, môj kráľ, tí všetci duli do svojich lastúr.
- TEXT 20:
- Відтак Арджуна, син Па̄н̣д̣у, сидячи у своїй колісниці під прапором із зображенням Ханума̄на, підняв свій лук на знак готовності до бою. О царю, дивлячись на лави синів Дгр̣тара̄шт̣ри, що наближались, Арджуна мовив Кр̣шн̣і такі слова.
- VERŠ 20:
- Ó, kráľ, Arjuna, syn Pāṇḍuov, na svojom bojovom voze nesúcom vlajku so znakom Hanumāna v tejto chvíli pozdvihol svoj luk, aby sa pripravil vystreliť šípy. Pozrel sa na Dhṛtarāṣṭrových synov zoradených vo vojenskom šíku a potom oslovil Śrī Kṛṣṇu nasledujúcimi slovami.“
- TEXTS 21-22:
- Арджуна сказав: О непохибний, прошу Тебе, виведи мою колісницю між двох армій, щоб я зміг побачити присутніх тут — тих, що прагнуть бою і з ким я маю зітнутись у цій великій битві.
- VERŠE 21-22:
- Arjuna riekol: „Ó, Neomylný, postav prosím môj bojový voz medzi obe vojská tak, aby som mohol vidieť bojachtivých prítomných, s ktorými sa musím v tomto veľkom boji stretnúť.
- TEXT 26:
- Арджуна побачив з обох сторін своїх батьків, дідів, вчителів, дядьків по матері, братів, синів, онуків, друзів, а також тестів та доброзичливців.
- VERŠ 26:
- Vo vojskách oboch protivníkov zazrel Arjuna svojich otcov, dedov, učiteľov, strýkov, bratov, synov, vnukov, priateľov a tiež svokrov a priaznivcov.
- TEXT 28:
- Арджуна сказав: Мій дорогий Кр̣шн̣а, я відчуваю, як тіло моє тремтить і в роті мені пошерхло, бо я бачу перед собою своїх друзів та родичів у такому войовничому настрої.
- VERŠ 28:
- Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, keď pred sebou vidím svojich priateľov a príbuzných v takej bojovnej nálade, cítim, ako sa mi chvejú údy a vysychá mi v ústach.
- TEXT 31:
- Яку користь може принести битва, в якій загинуть усі мої родичі? Мій дорогий Кр̣шн̣а, я не можу бажати перемоги, щастя й радощів, здобутих такою ціною.
- VERŠ 31:
- Nevidím nič dobrého na tom, že v boji zabijem svojich vlastných príbuzných. Môj milý Kṛṣṇa, ako môžem túžiť po nejakom ďalšom víťazstve, kráľovstve alebo šťastí?
- TEXTS 32-35:
- О Ґовіндо, навіщо нам царство, щастя, ба й навіть саме життя, якщо ті, заради кого ми могли б бажати усього того, вишикувані зараз проти нас у бойовому порядку на цьому полі. О Мадгусӯдано, коли вчителі, батьки, сини, діди, дядьки по матері, тесті, онуки, свояки та інші родичі стоять переді мною, ладні віддати своє багатство та життя, як я можу бажати їхньої смерті, навіть якщо в протилежнім випадку вони уб’ють мене? О Джана̄рдано, опертя всіх живих істот, я не можу битися з ними, навіть заради трьох світів, не кажучи вже про землю. Що за радість нам від убивства синів Дгр̣тара̄шт̣ри, о Кр̣шн̣о?
- VERŠE 32-35:
- Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovia, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?
- TEXT 36:
- Великий гріх ляже на нас за вбивство синів Дгр̣тара̄шт̣ри і наших друзів, хай навіть вони і лиходії; ми не повинні цього робити. Чого ми досягнемо, о Кр̣шн̣о, супруже богині процвітання, чи зможемо ми бути щасливі, вбивши родичів?
- VERŠ 36:
- Ak zabijeme týchto zločincov, upadneme do hriechu. Preto nie je od nás správne zabiť synov Dhṛtarāṣṭrových a našich priateľov. Čo by sme tým, ó, Kṛṣṇa, manžel bohyne šťastia, získali a ako môžeme byť šťastní, keď zabijeme svojich vlastných príbuzných?
- TEXTS 37-38:
- О Джана̄рдано, нехай ці засліплені жадібністю люди не вбачають ніякого гріха в убивстві членів своєї родини й у ворожнечі з друзями, але чому ж ми, ті, хто усвідомлює, що знищення родини — гріх, повинні так чинити?
- VERŠE 37-38:
- Ó, Janārdana, hoci títo muži, ktorých srdcia premohla žiadostivosť, nevidia nič zlého v zabíjaní príslušníkov svojej rodiny a v hádkach so svojimi priateľmi, prečo by sme my, ktorí v zničení rodu vidíme zločin, mali konať takto hriešne?
- TEXT 40:
- Коли в родині панує безвір’я, о Кр̣шн̣о, жінки такої родини стають розбещеними, а деґрадація жінок, о нащадку Вр̣шн̣і, призводить до небажаного потомства.
- VERŠ 40:
- Keď v rodine prevládne bezbožnosť, ó, Kṛṣṇa, nastane mravný úpadok žien, a keď poklesnú ženy, ó, potomok Vṛṣṇiho, príde nežiadúce potomstvo.
- TEXT 41:
- Коли збільшується небажане потомство, виникає пекельне становище як для родини, так і для тих, хто руйнує сімейні традиції. Предки таких родин падають униз, бо пожертва їм у вигляді води та їжі повністю припиняється.
- VERŠ 41:
- Pribúdanie nežiadúceho obyvateľstva spôsobí pekelný život rodiny, ako aj tých, ktorí rodinné tradície ničia. Predkovia takto zničených rodín poklesnú tiež, lebo sa im prestane obetovať jedlo a voda.
- TEXT 42:
- Внаслідок лихих дій тих, хто руйнує сімейні традиції, множаться небажані діти, й таким чином зазнають краху будь-які громадські заходи разом з діяльністю заради родинного щастя.
- VERŠ 42:
- Následkom zlých skutkov ničiteľov rodových tradícií, ktoré spôsobujú narodenie nechcených detí, sa ničí odveký spoločenský poriadok a blaho rodiny.
- TEXT 43:
- О Кр̣шн̣о, Ти, що підтримуєш життя всього людства, я довідавсь через учнівську послідовність, що ті, хто руйнує сімейні традиції, завжди падають у пекло.
- VERŠ 43:
- Ó, Kṛṣṇa, udržovateľ ľudstva, počul som od duchovných učiteľov, že tí, ktorí zničia rodinné tradície, budú naveky prebývať v pekle.
- TEXT 44:
- О, наскільки ж безглуздим й прикрим є те, що ми готуємось учинити такий великий гріх. Спонукувані жагою розкішних царських насолод, ми сповнились рішучості вбити своїх же родичів.
- VERŠ 44:
- Ó, beda, aké zvláštne je, že sme odhodlaní spáchať veľké hriechy. Z túžby po kráľovskom šťastí sme schopní zabíjať aj vlastných príbuzných.