Skip to main content

VERZ 20

VERŠ 20

Besedilo

Verš

kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ
prapadyante ’nya-devatāḥ
taṁ taṁ niyamam āsthāya
prakṛtyā niyatāḥ svayā
kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ
prapadyante ’nya-devatāḥ
taṁ taṁ niyamam āsthāya
prakṛtyā niyatāḥ svayā

Synonyms

Synonyma

kāmaiḥ – od želja; taiḥ taiḥ – raznolikih; hṛta – oropani; jñānāḥ – znanja; prapadyante – se predajo; anya – drugim; devatāḥ – polbogovom; tam tam – ustrezne; niyamam – predpise; āsthāya – upoštevajoč; prakṛtyā – od narave; niyatāḥ – nadzorovani; svayā – svoje lastne.

kāmaiḥ — žiadosťami; taiḥ taiḥ — rôznymi; hṛta — unesené; jñānāḥ — poznanie; prapadyante — odovzdávajú; anya — iným; devatāḥ — polobohom; tam tam — zodpovedajúce (čomu); niyamam — pravidlá; āsthāya — nasledujú; prakṛtyā — povahou; niyatāḥ — ovládaní; svayā — svojou.

Translation

Překlad

Tisti, katerih inteligenco so odnesle materialne želje, se predajo polbogovom in jih skladno s svojo naravo častijo po ustreznih pravilih.

Tí, ktorých poznanie uniesli hmotné žiadosti, sa uchyľujú k polobohom a uctievajú ich podľa pravidiel a predpisov, zodpovedajúcich ich povahám.

Purport

Význam

Tisti, ki so popolnoma očistili svoja srca, se predajo Vsevišnjemu Gospodu in Mu služijo z ljubeznijo in vdanostjo. Dokler človek ni povsem čist, ni bhakta. Toda tudi tistih, ki so se zatekli k Vsevišnjemu Gospodu, še zmeraj pa imajo materialne želje, Gospodova zunanja energija ne privlači posebej; ker so se namenili proti pravemu cilju, se kmalu osvobodijo vsega materialnega poželenja. Śrīmad-Bhāgavatam priporoča, naj se vsakdo, pa naj bo čisti bhakta brez materialnih želja, človek, poln materialnih želja, ali pa kdo, ki se želi osvoboditi materialnih nečistoč, preda Vāsudevi in Ga časti. Bhāgavatam (2.3.10) pravi:

Tí, čo sa zbavili všetkej hmotnej nečistoty, sa odovzdávajú Najvyššiemu Pánovi a s oddanosťou Mu slúžia. Kým sa človek úplne neočistí, má povahu neoddaného. No tých, ktorí sa napriek svojím túžbam uchýlia k Najvyššiemu Pánovi, nepriťahuje vonkajšia energia tak veľmi. Zvolili si pravú cestu a čoskoro sa oslobodia od hmotnej žiadostivosti. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.3.10) sa odporúča, aby sa človek za každých okolností odovzdal Vāsudevovi a uctieval Ho, či už má alebo nemá hmotné túžby, či túži po oslobodení sa z hmotných pút, alebo je čistým oddaným, ktorý po hmotnom zmyslovom pôžitku netúži:

akāmaḥ sarva-kāmo vā
mokṣa-kāma udāra-dhīḥ
tīvreṇa bhakti-yogena
yajeta puruṣaṁ param
akāmaḥ sarva-kāmo vā
mokṣa-kāma udāra-dhīḥ
tīvreṇa bhakti-yogena
yajeta puruṣaṁ param

Manj inteligentni ljudje, ki so pozabili na svojo duhovno naravo, se zatekajo k polbogovom, da bi se jim materialne želje takoj izpolnile. Taki ljudje se ponavadi ne obrnejo na Vsevišnjo Božansko Osebnost, saj so pod vplivom nižjih guṇ materialne narave (nevednosti in strasti) in zato častijo razne polbogove. Zadovoljni so s tem, da se držijo pravil čaščenja. Častilci polbogov so motivirani z majhnimi željami in ne vedo, kako doseči najvišji cilj. Bhakte Vsevišnjega Gospoda pa so na pravi poti. Vede za dosego različnih ciljev priporočajo čaščenje različnih polbogov (bolnemu človeku na primer svetujejo, naj časti sonce), zato tisti, ki niso bhakte, mislijo, da je v določenih primerih bolje častiti polbogove kot pa Vsevišnjega Gospoda. Čisti bhakta pa ve, da je Vsevišnji Gospod, Kṛṣṇa, gospodar vseh živih bitij. V Caitanya-caritāmṛti (Ādi 5.142) je rečeno: ekale īśvara kṛṣṇa\, āra saba bhṛtya – Vsevišnja Božanska Osebnost, Kṛṣṇa, je edini gospodar, vsi drugi pa so Njegovi služabniki. Kadar bi čisti bhakta rad zadovoljil svoje materialne potrebe, se zato nikoli ne obrne na polbogove. Prepusti se Vsevišnjemu Gospodu in je zadovoljen z vsem, kar dobi od Njega.

Menej inteligentní ľudí, ktorí stratili duchovný zmysel, sa obracajú na polobohov, aby ihneď uspokojili svoje hmotné želania. Obyčajne sa takí ľudia neuchyľujú k Najvyššej Božskej Osobnosti, pretože sú podmienení niektorou z nižších kvalít hmotnej prírody (vášňou a nevedomosťou), a preto uctievajú rôznych polobohov. Riadia sa podľa pravidiel a zásad uctievania a cítia sa spokojne. Uctievačov polobohov poháňajú drobné hmotné túžby a nevedia, ako dosiahnuť najvyšší cieľ. Ľuďom, ktorí túžia po získaní rôznych hmotných výhod a pôžitkov, Vedy odporúčajú uctievanie polobohov (napríklad chorý by mal uctievať Slnko). Títo ľudia si preto myslia, že je lepšie uctievať polobohov než Najvyššieho Pána. Čistý oddaný sa tým však nedá pomýliť, lebo vie, že Kṛṣṇa je Pánom všetkých polobohov aj ľudí. V Caitanya-caritāmṛte (Ādi 5.142) je Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, opísaný ako Najvyšší Pán a všetky ostatné bytosti ako Jeho služobníci (ekale īśvara kṛṣṇa, āra saba bhṛtya). Preto sa čistý oddaný so splnením svojich potrieb nikdy neobracia na polobohov; je celkom závislý na Najvyššom Pánovi a stačí mu to, čo od Neho dostane.