Skip to main content

VERŠ 34

TEXT 34

Verš

Text

man-manā bhava mad-bhakto
mad-yājī māṁ namaskuru
mām evaiṣyasi yuktvaivam
ātmānaṁ mat-parāyaṇaḥ
man-manā bhava mad-bhakto
mad-yājī māṁ namaskuru
mām evaiṣyasi yuktvaivam
ātmānaṁ mat-parāyaṇaḥ

Synonyma

Synonyms

mat-manāḥ — vždy na Mňa mysli; bhava — staň sa; mat — Môj; bhaktaḥ — oddaný; mat — Mňa; yājī — uctievaj; mām — Mne; namaskuru — klaňaj sa; mām — Mne; eva — iba; eṣyasi — prídeš; yuktvā — plne pohrúžený; evam — takto; ātmānam — tvoja duša; mat-parāyaṇaḥ — odovzdaná Mne.

mat-manāḥ — immer an Mich denkend; bhava — werde; mat — Mein; bhaktaḥ — Geweihter; mat — Mein; yājī — Verehrer; mām — Mir; namaskuru — erweise Ehrerbietungen; mām — Mir; eva — vollständig; eṣyasi — du wirst kommen; yuktvā — versunken seiend; evam — auf diese Weise; ātmānam — deine Seele; mat-parāyaṇaḥ — Mir hingegeben.

Překlad

Translation

Vždy na Mňa mysli, staň sa Mojím oddaným, vzdávaj Mi svoje poklony a uctievaj Ma. Takto plne pohrúžený vo Mne, určite ku Mne dôjdeš.“

Beschäftige deinen Geist immer damit, an Mich zu denken; werde Mein Geweihter, erweise Mir deine Ehrerbietungen und verehre Mich. Wenn du auf diese Weise völlig in Mich versunken bist, wirst du mit Gewißheit zu Mir kommen.

Význam

Purport

Tento verš jasne naznačuje, že vedomie Kṛṣṇu je jediný spôsob, ako sa vymaniť z väzenia tohto znečisteného hmotného sveta. Niektorí bezohľadní komentátori Bhagavad-gīty prekrúcajú význam tohto verša — to, že oddaná služba by sa mala robiť pre Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť. Odvedú totiž čitateľovu pozornosť na niečo úplne nezmyselné. Títo vykladači nevedia, že medzi Kṛṣṇovou mysľou a Kṛṣṇom samotným niet rozdielu. Śrī Kṛṣṇa nie je obyčajná ľudská bytosť. On je Absolútna Pravda. Jeho telo, myseľ a On samotný majú rovnaký absolútny charakter. Vo svojom komentári, nazvanom Anubhāṣya, cituje Bhaktisiddhānta Sarasvatī Gosvāmī k veršom 41-48, piatej kapitoly, prvého dielu Caitanya-caritāmṛty nasledujúci verš z Kūrma Purāṇy: deha-dehi-vibhedo 'yaṁ neśvare vidyate kvacit — medzi Kṛṣṇom samotným a Jeho telom niet rozdielu. No keďže títo komentátori nepoznajú vedu o Kṛṣṇovi, pokúšajú sa Kṛṣṇu schovať a oddeliť Jeho osobnosť od Jeho mysle a Jeho tela. Aj keď je to absolútne nepochopenie vedy o Kṛṣṇovi, niektorí jedinci takto dokážu zarábať peniaze na podvedených ľuďoch.

ERLÄUTERUNG: In diesem Vers wird eindeutig darauf hingewiesen, daß Kṛṣṇa-Bewußtsein das einzige Mittel ist, um aus der Gewalt der verunreinigten materiellen Welt befreit zu werden. Manchmal verdrehen skrupellose Kommentatoren die Bedeutung dessen, was hier klar gesagt wird: daß nämlich aller hingebungsvoller Dienst Kṛṣṇa, der Höchsten Persönlichkeit Gottes, dargebracht werden sollte. Aber leider verwirren skrupellose Kommentatoren den Leser mit Interpretationen, die überhaupt keinen Sinn ergeben. Solche Kommentatoren wissen nicht, daß zwischen Kṛṣṇas Geist und Kṛṣṇa kein Unterschied besteht. Kṛṣṇa ist kein gewöhnlicher Mensch; Er ist die Absolute Wahrheit. Sein Körper, Sein Geist und Er Selbst sind eins und absolut. Im Kūrma Purāṇa, das von Bhaktisiddhānta Sarasvatī Gosvāmī in seinen Anubhāṣya- Erläuterungen zum Caitanya-caritāmṛta (Ādi-līlā, Fünftes Kapitel, Vers 41–48) zitiert wird, heißt es: deha-dehi-vibhedo ’yaṁ neśvare vidyate kvacit. Dies bedeutet, daß zwischen dem Selbst und dem Körper Kṛṣṇas, des Höchsten Herrn, kein Unterschied besteht. Weil aber die Kommentatoren die Wissenschaft von Kṛṣṇa nicht kennen, verbergen sie Kṛṣṇa und trennen Seine Persönlichkeit von Seinem Geist und Seinem Körper. Obwohl dies von grober Unwissenheit über die Wissenschaft von Kṛṣṇa zeugt, gibt es Kommentatoren, die aus solcher Irreführung der Menschen Profit schlagen.

Iný druh ľudí tiež myslí na Kṛṣṇu, ale so závisťou; to sú démoni. Kṛṣṇov strýc Kaṁsa bol jedným z nich. Stále myslel na Kṛṣṇu a domnieval sa, že Kṛṣṇa je jeho nepriateľ. Bol neustále plný úzkosti, kedy Kṛṣṇa príde a zabije ho. Takéto myslenie nás nezachráni. Na Kṛṣṇu by sme mali myslieť s láskou a oddanosťou. To sa nazýva bhakti. Poznanie o Kṛṣṇovi by sme mali rozvíjať postupne a vhodným spôsobom. To znamená, že poznanie musíme prijať od pravého učiteľa. Už niekoľkokrát sme vysvetlili, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že Jeho telo nie je hmotné, ale večné, plné poznania a blaženosti. Keď takto hovoríme o Kṛṣṇovi, pomôže nám to stať sa Jeho oddanými. Snažiť sa pochopiť Kṛṣṇu pomocou poznania z nepravých zdrojov bude bezvýsledné.

Es gibt dämonische Menschen, die ebenfalls an Kṛṣṇa denken, Ihn jedoch beneiden, wie zum Beispiel König Kaṁsa, Kṛṣṇas Onkel. Auch er dachte fortwährend an Kṛṣṇa, aber er sah in Kṛṣṇa seinen Feind. Er war ständig voller Angst, da er nicht wußte, wann Kṛṣṇa kommen würde, um ihn zu töten. Ein solches Bewußtsein wird uns nicht helfen. Man sollte in liebevoller Hingabe an Kṛṣṇa denken. Das ist bhakti. Man sollte sein Wissen über Kṛṣṇa ständig weiterentwickeln, und zwar in einer wohlgesinnten Haltung. Dies muß man von einem echten Lehrer lernen. Kṛṣṇa ist die Höchste Persönlichkeit Gottes, und wie wir bereits mehrfach erklärt haben, ist Sein Körper nicht materiell, sondern ewiges, glückseliges Wissen. Auf diese Weise über Kṛṣṇa zu sprechen wird einem helfen, ein Gottgeweihter zu werden. Der Versuch, Kṛṣṇa auf andere Art zu verstehen, indem man von einer falschen Quelle hört, wird sich als nutzlos erweisen.

Mali by sme teda upriamiť našu myseľ na večnú a prvotnú podobu Śrī Kṛṣṇu a uctievať Ho s hlbokým presvedčením v srdci, že On je Najvyššia Absolútna Pravda. V Indii sú stovky a tisíce chrámov a svätýň určených na uctievanie Kṛṣṇu, v ktorých sa vykonáva oddaná služba. V praxi to znamená, že vzdávame Božstvu úctu, hlboko sa pokloníme a odovzdáme Mu všetko — myseľ, telo i činnosti. To nám pomôže byť si plne vedomí Kṛṣṇu a premiestniť sa na Kṛṣṇaloku. Nemali by sme sa nechať ovplyvniť nesvedomitými komentátormi, ale radšej sa zapojiť deviatimi spôsobmi do oddanej služby, počnúc načúvaním a ospevovaním Kṛṣṇu. Čistá oddaná služba je to najvyššie, čoho môže ľudská spoločnosť dosiahnuť.

Man sollte daher seinen Geist auf die ewige, ursprüngliche Gestalt Kṛṣṇas richten und Kṛṣṇa verehren, mit der festen Überzeugung im Herzen, daß Er der Höchste ist. In Indien gibt es Hunderttausende von Kṛṣṇa-Tempeln, wo hingebungsvoller Dienst praktiziert wird. Bei dieser Art der Verehrung muß man Kṛṣṇa seine Ehrerbietungen erweisen. Man sollte sich vor der Bildgestalt verbeugen und seinen Geist, seinen Körper, seine Tätigkeiten – kurzum alles – in Kṛṣṇas Dienst stellen. So wird man in der Lage sein, sich ohne Abweichung völlig in Kṛṣṇa zu versenken. Dies wird einem helfen, nach Kṛṣṇaloka zu gelangen. Man sollte sich nicht von skrupellosen Kommentatoren irreführen lassen. Man muß sich in den neun verschiedenen Vorgängen des hingebungsvollen Dienstes beschäftigen, angefangen mit Hören und Chanten über Kṛṣṇa. Reiner hingebungsvoller Dienst ist das höchste Gut der menschlichen Gesellschaft.

Siedma a ôsma kapitola Bhagavad-gīty pojednáva o čistej oddanej službe, ktorá je zbavená špekulatívneho poznania, mystickej yogy a plodonosných činností. Tých, čo nie sú celkom očistení, môžu priťahovať rôzne rysy Najvyššieho Pána, ako neosobná brahmajyoti a lokalizovaná Paramātmā, no čistý oddaný sa priamo zapojí do oddanej služby Najvyššiemu Pánovi.

Im Siebten und Achten Kapitel der Bhagavad-gītā hat der Herr reinen hingebungsvollen Dienst erklärt, der frei von spekulativem Wissen, mystischem yoga und fruchtbringenden Handlungen ist. Diejenigen, die nicht vollkommen geläutert sind, mögen sich zu verschiedenen Aspekten des Herrn wie dem unpersönlichen brahmajyoti oder dem lokalisierten Paramātmā hingezogen fühlen, doch ein reiner Gottgeweihter wendet sich direkt dem Dienst des Höchsten Herrn zu.

V jednej prekrásnej piesni o Kṛṣṇovi sa spieva, že ľudia, ktorí uctievajú polobohov, sú veľmi hlúpi a nikdy nezískajú najväčší darček — Kṛṣṇu. Oddaný sa spočiatku môže dopúšťať priestupkov, no napriek tomu ho treba považovať za pokročilejšieho než sú všetci filozofi a yogīni. Ten, kto je neustále pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, je najdokonalejší spomedzi svätých ľudí. Jeho náhodné činy, nesúvisiace s oddanou službou, postupne vymiznú a on sa nepochybne čoskoro umiesti v dokonalosti. Vzhľadom na to, že sa Najvyšší Pán osobne stará o Svojich čistých oddaných, je prakticky nemožné, aby poklesli. Preto by sa mal každý rozumný človek zapojiť do oddanej služby vo vedomí Kṛṣṇu, žiť šťastne v hmotnom svete a napokon získať tú najvyššiu odmenu — Kṛṣṇu.

Es gibt ein schönes Gedicht über Kṛṣṇa, in dem es heißt, daß jeder, der die Halbgötter verehrt, äußerst unintelligent ist und niemals die höchste Belohnung Kṛṣṇas erlangen kann. Der Gottgeweihte mag zu Beginn manchmal den Standard nicht einhalten können und zu Fall kommen, aber man sollte ihn nichtsdestoweniger höher einstufen als alle Philosophen und yogīs. Wer sich ständig im Kṛṣṇa-Bewußtsein betätigt, sollte als vollkommener Heiliger angesehen werden. Seine unbeabsichtigten Abweichungen vom hingebungsvollen Dienst werden nachlassen, und schon bald wird er ohne jeden Zweifel die Stufe vollendeter Vollkommenheit erreichen. Für den reinen Gottgeweihten besteht im Grunde keine Gefahr, zu Fall zu kommen, denn der Höchste Herr kümmert Sich persönlich um Seine reinen Geweihten. Deshalb sollte ein intelligenter Mensch unmittelbar den Vorgang des Kṛṣṇa-Bewußtseins aufnehmen und glücklich in der materiellen Welt leben. Ihm wird letztlich Kṛṣṇas höchste Belohnung zuteil werden.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k deviatej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Najdôvernejšie poznanie“.

Hiermit enden die Bhaktivedanta-Erläuterungen zum Neunten Kapitel der Śrīmad Bhagavad-gītā mit dem Titel: „Das vertraulichste Wissen“.