Skip to main content

VERŠ 29

TEXT 29

Verš

Texto

samo ’haṁ sarva-bhūteṣu
na me dveṣyo ’sti na priyaḥ
ye bhajanti tu māṁ bhaktyā
mayi te teṣu cāpy aham
samo ’haṁ sarva-bhūteṣu
na me dveṣyo ’sti na priyaḥ
ye bhajanti tu māṁ bhaktyā
mayi te teṣu cāpy aham

Synonyma

Palabra por palabra

samaḥ — rovnaký; aham — Ja; sarva-bhūteṣu — ku všetkým živým bytostiam; na — nikto; me — Mne; dveṣyaḥ — závistlivý; asti — je; na — nie; priyaḥ — milý; ye — tí, ktorí; bhajanti — transcendentálne slúžia; tu — ale; mām — Mne; bhaktyā — oddane; mayi — sú vo Mne; te — oni; teṣu — v nich; ca — tiež; api — zaiste; aham — Ja.

samaḥ — con la misma disposición; aham — Yo; sarva-bhūteṣu — a todas las entidades vivientes; na — nadie; me — a Mí; dveṣyaḥ — odioso; asti — es; na — ni; priyaḥ — querido; ye — aquellos que; bhajanti — prestan un servicio trascendental; tu — pero; mām — a Mí; bhaktyā — con devoción; mayi — están en Mí; te — esas personas; teṣu — en ellas; ca — también; api — ciertamente; aham — Yo.

Překlad

Traducción

Nikomu nezávidím a nikomu nie som naklonený. Som rovnaký ku všetkým. No ten, kto Mi slúži s oddanosťou, je priateľ, je vo Mne a aj Ja som Jeho priateľom.

Yo no envidio a nadie, ni soy parcial con nadie. Yo tengo la misma disposición para con todos. Pero todo el que Me presta servicio con devoción es un amigo y está en Mí, y Yo también soy un amigo para él.

Význam

Significado

Mohli by sme sa spýtať, prečo sa Śrī Kṛṣṇa zaujíma najmä o Svojich oddaných, ktorí Mu neustále transcendentálne slúžia, keď je rovnaký ku všetkým a nikto nie je Jeho zvláštnym priateľom. Toto sa však nedá nazvať rozlišovaním; je to prirodzené. Hocijaký človek na tomto svete môže chcieť rozdávať svoje imanie, a jednako má najväčší záujem o svoje vlastné deti. Śrī Kṛṣṇa hovorí, že všetky živé bytosti sú jeho synmi a nezáleží na tom, aké majú telo. Dodáva im všetko, čo potrebujú k životu. Je ako mrak, ktorý prináša dážď všetkým, nezávisle na tom, či padne na úrodnú pôdu, skalu alebo do mora. No Svojim oddaným venuje zvláštnu pozornosť. Oddaní na Kṛṣṇu neustále myslia a sú podľa tohto verša transcendentálne umiestnení v Kṛṣṇovi. Už samotný pojem „vedomie Kṛṣṇu“ naznačuje, že ľudia s týmto vedomím sú transcendentalisti spočívajúci v Kṛṣṇovi. Śrī Kṛṣṇa tu jasne hovorí: mayi te. „Sú vo Mne.“ Preto je prirodzené, že aj Kṛṣṇa je v nich. Tento vzťah je vzájomný a to je vysvetlené slovami ye yathā māṁ prapadyante tāṁs tathaiva bhajāmy aham. „Postarám sa o nich tak, ako sa Mi odovzdajú.“ (Bhagavad-gītā 4.11) Tento transcendentálny vzájomný vzťah jestvuje, pretože Kṛṣṇa i Jeho oddaný sú vedomé bytosti. Diamant v zlatom prsteni vyzerá veľmi pekne. Zlato je ozdobené diamantom a diamant zlatom. Najvyšší Pán je prirovnaný k diamantu, takže kombinácia je veľmi pekná. Živé bytosti sa vo svojom čistom stave nazývajú oddaní. Najvyšší Pán sa odovzdáva Svojim oddaným. Osobná filozofia by nejestvovala, keby neexistoval vzájomný vzťah medzi oddanými a Pánom. Zástancovia neosobnej filozofie tvrdia, že tento vzťah nejestvuje, ale pre personalistov je skutočnosťou.

Uno pudiera preguntar aquí que, si Kṛṣṇa es igual con todo el mundo y nadie es Su amigo especial, entonces ¿por qué muestra un interés especial en los devotos que siempre están dedicados a Su trascendental servicio? Pero ello no es una discriminación; es algo natural. Puede que un hombre cualquiera de este mundo material tenga una disposición muy caritativa, mas, aun así, él muestra un interés especial en sus propios hijos. El Señor dice que toda entidad viviente —sea cual fuere su forma— es Su hija, y por ende, Él le proporciona a cada cual una generosa provisión de las cosas necesarias en la vida. Él es tal como una nube, que derrama su lluvia por todas partes sin tener en cuenta si el agua cae en una roca, en la tierra o en el agua. Pero a Sus devotos, Él les da una atención especial. A esos devotos se los menciona aquí: ellos siempre se hallan en estado de conciencia de Kṛṣṇa, y, por consiguiente, siempre están situados en Kṛṣṇa de un modo trascendental. La misma frase «conciencia de Kṛṣṇa» sugiere que, aquellos que tienen ese estado de conciencia, son trascendentalistas vivientes que están situados en Él. El Señor dice aquí muy claro mayi te, «Ellos están en Mí». Naturalmente, como resultado de eso, el Señor también está en ellos. Es algo recíproco. Esto también explica las palabras ye yathā māṁ prapadyante tāṁs tathaiva bhajāmy aham: «En la proporción en que cualquiera se entregue a Mí, Yo me ocupo de Él». Esa reciprocidad trascendental existe debido a que tanto el Señor como el devoto tienen conciencia. Cuando un diamante está montado en un anillo de oro, se ve muy hermoso. El oro es glorificado, y al mismo tiempo el diamante es glorificado. El Señor y la entidad viviente brillan eternamente, y cuando una entidad viviente se inclina hacia el servicio del Señor Supremo, se ve como el oro. El Señor es un diamante, y esa combinación es muy hermosa. A los seres vivientes que se hallan en un estado puro se los conoce como devotos. El Señor Supremo se vuelve el devoto de Sus devotos. Si entre el devoto y el Señor no hubiera una relación recíproca, entonces no habría ninguna filosofía personalista. En la filosofía impersonalista no existe una correspondencia entre el Supremo y la entidad viviente, pero en la filosofía personalista sí la hay.

Často sa uvádza príklad, že Śrī Kṛṣṇa je ako strom spĺňajúci všetky želania; čokoľvek od neho žiadame, milostivo nám to dodá. Tu je to vysvetlené podrobnejšie. Śrī Kṛṣṇa v tomto verši hovorí, že je naklonený Svojim oddaným; to je prejav Jeho zvláštnej milosti k oddaným. Nesmieme si však myslieť, že Kṛṣṇov opätovný vzťah je pod zákonom karmy. Je to transcendentálny vzťah medzi Kṛṣṇom a Jeho oddanými. Oddaná služba Kṛṣṇovi nie je činnosťou pochádzajúcou z tohoto hmotného sveta — je to duchovná činnosť duchovného sveta, v ktorom vládne večnosť, poznanie a blaženosť.

A menudo se da el ejemplo de que el Señor es como un árbol de los deseos, y que todo lo que uno quiere de ese árbol el Señor lo provee. Pero la explicación que se da aquí es más completa. Aquí se declara que el Señor es parcial con los devotos. Ésa es la manifestación de la misericordia especial del Señor para con los devotos. La reciprocidad del Señor no se debe considerar que se encuentra bajo la ley del karma. Ella pertenece a la situación trascendental en la que actúan el Señor y Sus devotos. El servicio devocional que se le presta al Señor no es una actividad de este mundo material; es parte del mundo espiritual, en el que predominan la eternidad, la bienaventuranza y el conocimiento.