VERŠ 27
TEXT 27
Verš
Text
yaj juhoṣi dadāsi yat
yat tapasyasi kaunteya
tat kuruṣva mad-arpaṇam
yaj juhoṣi dadāsi yat
yat tapasyasi kaunteya
tat kuruṣva mad-arpaṇam
Synonyma
Synonyms
yat — nech; karoṣi — robíš; yat — čokoľvek; aśnāsi — ješ; yat — čokoľvek; juhoṣi — obetuješ; dadāsi — daruješ; yat — čokoľvek; yat — akékoľvek; tapasyasi — robíš pokánie; kaunteya — ó, syn Kuntī; tat — to; kuruṣva — rob; mat — Mne; arpaṇam — ako obeť.
Překlad
Translation
Nech konáš čokoľvek, nech ješ čokoľvek, nech obetuješ alebo daruješ čokoľvek a nech vykonávaš akékoľvek pokánia, ó, syn Kuntī, vždy to konaj ako obeť Mne.
Whatever you do, whatever you eat, whatever you offer or give away, and whatever austerities you perform – do that, O son of Kuntī, as an offering to Me.
Význam
Purport
Povinnosťou každého je zariadiť si život tak, aby nikdy za žiadnych okolností nezabudol na Kṛṣṇu. Všetci musíme pracovať, aby sme udržali dušu a telo pohromade, a v tomto verši nám Kṛṣṇa radí, aby sme pracovali pre Neho. Musíme jesť, aby sme udržali telo pri živote, a preto by sme mali prijímať len zvyšky jedla obetovaného Kṛṣṇovi. Každý civilizovaný človek by mal vykonávať nejaké náboženské obrady. Preto Kṛṣṇa hovorí, aby sme ich vykonávali pre Neho, a to sa nazýva arcanā. Podobne máme sklony k dobročinnosti; Kṛṣṇa teda hovorí, aby sme ju venovali Jemu, čo znamená, že nadbytok ušetrených peňazí by sme mali použiť k šíreniu hnutia pre vedomie Kṛṣṇu. V dnešnej dobe majú ľudia záujem o meditácie, ktoré sú v tomto veku nepraktické — ak však niekto medituje o Kṛṣṇovi dvadsaťštyri hodín denne tým, že polohlasne odriekava alebo spieva Hare Kṛṣṇa mantru na ruženci, môže si byť istý, že je tým najväčším meditátorom a yogīnom. To je potvrdené aj v šiestej kapitole Bhagavad-gīty.
Thus, it is the duty of everyone to mold his life in such a way that he will not forget Kṛṣṇa in any circumstance. Everyone has to work for maintenance of his body and soul together, and Kṛṣṇa recommends herein that one should work for Him. Everyone has to eat something to live; therefore he should accept the remnants of foodstuffs offered to Kṛṣṇa. Any civilized man has to perform some religious ritualistic ceremonies; therefore Kṛṣṇa recommends, “Do it for Me,” and this is called arcana. Everyone has a tendency to give something in charity; Kṛṣṇa says, “Give it to Me,” and this means that all surplus money accumulated should be utilized in furthering the Kṛṣṇa consciousness movement. Nowadays people are very much inclined to the meditational process, which is not practical in this age, but if anyone practices meditating on Kṛṣṇa twenty-four hours a day by chanting the Hare Kṛṣṇa mantra round his beads, he is surely the greatest meditator and the greatest yogī, as substantiated by the Sixth Chapter of Bhagavad-gītā.