Skip to main content

VERŠ 24

TEXT 24

Verš

Texte

ahaṁ hi sarva-yajñānāṁ
bhoktā ca prabhur eva ca
na tu mām abhijānanti
tattvenātaś cyavanti te
ahaṁ hi sarva-yajñānāṁ
bhoktā ca prabhur eva ca
na tu mām abhijānanti
tattvenātaś cyavanti te

Synonyma

Synonyms

aham — Ja; hi — zaiste; sarva — všetkých; yajñānām — obetí; bhoktā — užívateľ; ca — a; prabhuḥ — pán; eva — tiež; ca — a; na — nie; tu — ale; mām — Moju; abhijānanti — poznajú; tattvena — v skutočnosti; ataḥ — preto; cyavanti — poklesnú; te — oni.

aham: Je; hi: sûrement; sarva: de tous; yajñānām: les sacrifices; bhoktā: le bénéficiaire; ca: et; prabhuḥ: le Seigneur; eva: aussi; ca: et; na: ne pas; tu: mais; mām: Moi; abhijānanti: ils connaissent; tattvena: en réalité; ataḥ: par suite; cyavanti: tombent; te: ils.

Překlad

Translation

Pôžitky všetkých obetí patria Mne a Ja som ich pánom. Preto poklesnú tí, ktorí nepoznajú Moju skutočnú transcendentálnu povahu.

Je suis l’unique bénéficiaire, le maître de tous les sacrifices, et ceux qui ne reconnaissent pas Ma nature véritable, transcendantale, déchoient.

Význam

Purport

Tu sa jasne hovorí, že vedske písma odporúčajú veľa druhov obetí, ktoré sú však v skutočnosti určené na uspokojenie Najvyššieho Pána. Yajña znamená Viṣṇu. V druhej kapitole Bhagavad-gīty bolo jasne vysvetlené, že človek by mal pracovať len pre uspokojenie Yajñu alebo Viṣṇua. Za týmto účelom je ustanovené najdokonalejšie spoločenské zriadenie, nazývané varṇāśrama-dharma. Preto Śrī Kṛṣṇa v tomto verši hovorí, že pôžitky zo všetkých obetí patria Jemu, lebo On je Najvyšší Pán. No hlupáci to nevedia a uctievajú polobohov kvôli pominuteľným ziskom. Poklesnú do hmotného bytia a nedosiahnu vytúženého životného cieľa. Ak má však niekto hmotné želania, je lepšie požiadať o ich naplnenie Najvyššieho Pána, aj keď to nie je čistá oddanosť. Takto dosiahne vytúženého výsledku.

Ce verset indique que, si les Écritures védiques recommandent divers types de yajñas (sacrifices), tous ont pour réel objet la satisfaction du Seigneur Suprême. Yajña signifie Viṣṇu. Le troisième chapitre de la Bhagavad-gītā l’affirme: le but de tous nos actes doit être la satisfaction de Yajña (Viṣṇu). C’est là l’objectif du varṇāśrama-dharma, le type de civilisation le plus parfait. Kṛṣṇa explique donc ici qu’étant le maître suprême, Il est le bénéficiaire légitime de tous les sacrifices. Malgré tout, des gens peu intelligents, ignorant ces vérités, rendent un culte aux devas en vue d’obtenir d’eux des bienfaits éphémères. Mais cette voie ne les mène pas au but ultime de la vie et ils retournent à l’existence matérielle. Si l’on souhaite satisfaire certains désirs matériels, il est préférable, même s’il ne s’agit pas là de pure dévotion, de prier à cette fin le Seigneur, et d’obtenir de Lui l’objet de nos aspirations.