Skip to main content

VERŠ 14

TEXT 14

Verš

Texte

satataṁ kīrtayanto māṁ
yatantaś ca dṛḍha-vratāḥ
namasyantaś ca māṁ bhaktyā
nitya-yuktā upāsate
satataṁ kīrtayanto māṁ
yatantaś ca dṛḍha-vratāḥ
namasyantaś ca māṁ bhaktyā
nitya-yuktā upāsate

Synonyma

Synonyms

satatam — neustále; kīrtayantaḥ — velebia; mām — Mňa; yatantaḥ — snažia sa; ca — tiež; dṛḍha-vratāḥ — odhodlane; namasyantaḥ — klaňajú sa; ca — a; mām — Mňa; bhaktyā — s oddanosťou; nitya-yuktāḥ — vždy zamestnaní; upāsate — uctievaním.

satatam: toujours; kīrtayantaḥ: chantant; mām: à Mon sujet; yatantaḥ: s’efforçant pleinement; ca: aussi; dṛḍha-vratāḥ: avec détermination; namasyantaḥ: offrant leur hommage; ca: et; mām: Moi; bhaktyā: dans la dévotion; nitya-yuktāḥ: engagés perpétuellement; upāsate: adorent.

Překlad

Translation

Tieto veľké duše Ma neustále velebia, s veľkou odhodlanosťou sa snažia, vzdávajú Mi svoje poklony a bez ustania Ma oddane uctievajú.

Chantant toujours Mes gloires, se prosternant devant Moi, grandement déterminées dans leur effort spirituel, ces âmes élevées M’adorent à tout jamais dans la dévotion.

Význam

Purport

Mahātma sa nedá vyrobiť tak, že sa tento titul pridelí obyčajnému človeku. Jeho vlastnosti sú opísané v tomto verši. Mahātma sa vždy oddáva ospevovaniu slávy Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Jedinou jeho činnosťou je velebenie Najvyššieho Pána. Inými slovami mahātma nie je impersonalista. Znamená to, že musíme ospevovať Pánovo sväté meno, Jeho večnú podobu, Jeho transcendentálne vlastnosti a Jeho neobvyklé zábavy. Mahātma uctieva všetky tieto veci, a preto je pripútaný k Najvyššej Božskej Osobnosti.

Il ne suffit pas d’apposer une étiquette sur un homme ordinaire pour que celui-ci devienne un mahātmā. Il doit répondre à la description qu’en donne ce verset: ne pas se soucier d’autre chose que de chanter constamment les gloires du Seigneur Suprême, Kṛṣṇa. Le mahātmā n’est donc évidemment pas un impersonnaliste. Louer Dieu, c’est exalter Son saint nom, Sa forme éternelle, Ses attributs transcendantaux et Ses divertissements extraordinaires. Il faut ainsi glorifier le Seigneur sous tous ces aspects. Le mahātmā est par conséquent l’être qui s’attache à Dieu, la Personne Suprême.

Človek, uctievajúci neosobný rys Najvyššieho Pána — brahmajyoti, nie je v Bhagavad-gīte opísaný ako mahātma. Popis mahātmu sa od neho v nasledujúcom verši líši. Mahātma je neustále zamestnaný v činnostiach oddanej služby, o ktorých sa hovorí v Śrīmad-Bhāgavatame: v načúvaní, velebení a rozjímaní o Viṣṇuovi, a nie o polobohu alebo o človeku. To sa nazýva oddanosť: śravanaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ a smaraṇam, spomínanie na Neho. Taký mahātma sa odhodlane snaží dosiahnuť spoločnosť Najvyššieho Pána v ktoromkoľvek z piatich transcendentálnych vzťahov (rasa). Aby tento úspech dosiahol, zamestnáva všetko — hlas, telo i myseľ — v službe Śrī Kṛṣṇovi, Najvyššiemu Pánovi. To sa nazýva plné vedomie Kṛṣṇu.

En aucun cas la Gītā ne présente comme un mahātmā un homme que séduit l’aspect impersonnel du Seigneur, le brahmajyoti. Comme nous le verrons dans le prochain verset, les caractéristiques du mahātmā sont bien différentes. Il prend toujours part aux diverses activités du service de dévotion que décrit le Śrīmad-Bhāgavatam, c’est-à-dire écouter et chanter les gloires de Viṣṇu (et non celles de quelque deva ou être humain), ainsi que Le garder toujours en mémoire (śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ smaraṇam). Le mahātmā est fermement déterminé à atteindre le but ultime, c’est-à-dire gagner la compagnie du Seigneur Suprême dans le cadre de l’un des cinq rasas spirituels. Dans cet objectif, il met son mental, son corps et sa voix au service du Seigneur Suprême, Śrī Kṛṣṇa. C’est ce qu’on appelle la conscience de Kṛṣṇa.

V oddanej službe sú isté predpísané činnosti, ako napr. držanie pôstu jedenásty deň po splne a nove (Ekādaśī) a počas osláv Pánovho zjavenia. Veľkí ācāryovia ponúkajú tieto pravidlá a zásady všetkým, ktorí sa chcú vskutku uchádzať o spoločnosť Najvyššej Božskej Osobnosti v transcendentálnom svete. Mahātmovia, veľké duše, sú pevní vo svojich predsavzatiach dodržiavať tieto pravidlá a zásady, a preto nepochybne dosiahnu vytúžený cieľ.

Le service de dévotion comporte des activités bien définies: par exemple, jeûner certains jours, comme le onzième jour après la nouvelle et la pleine lune (ekādaśī), ou le jour commémorant l’avènement de Kṛṣṇa sur terre. Les grands ācāryas recommandent l’observance de ces règles à quiconque désire sérieusement être admis auprès du Seigneur Suprême, dans le monde spirituel. Les mahātmās les observent strictement, et sont ainsi assurés d’atteindre le but recherché.

Vykonávanie oddanej služby je podľa druhého verša tejto kapitoly nie len jednoduché, ale aj radostné. Nemusíme podstupovať prísnu askézu a pokánie. Pod vedením kvalifikovaného duchovného učiteľa môžeme žiť v akýchkoľvek životných podmienkach a oddane slúžiť Kṛṣṇovi ako brahmacārī, hospodár či sannyāsī. Hocikde na svete môžeme oddane slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti a stať sa skutočnými mahātmami — veľkými dušami.

Comme l’expliquait le second verset de ce chapitre, non seulement la pratique du service de dévotion est aisée, mais elle est aussi joyeuse. Il n’est pas nécessaire de recourir à des austérités sévères. Que l’on soit gṛhastha, sannyāsī ou brahmacārī, quel que soit notre lieu de résidence en ce monde, on peut, sous la direction d’un maître spirituel qualifié, dédier sa vie au service dévotionnel de la Personne Suprême, et ainsi devenir un mahātmā, une grande âme.