Skip to main content

VERŠ 13

TEXT 13

Verš

Texto

mahātmānas tu māṁ pārtha
daivīṁ prakṛtim āśritāḥ
bhajanty ananya-manaso
jñātvā bhūtādim avyayam
mahātmānas tu māṁ pārtha
daivīṁ prakṛtim āśritāḥ
bhajanty ananya-manaso
jñātvā bhūtādim avyayam

Synonyma

Palabra por palabra

mahā-ātmānaḥ — veľké duše; tu — ale; mām — vo Mne; pārtha — ó, syn Pṛthy; daivīm — božskej; prakṛtim — prirodzenosti; āśritāḥ — pod ochranou; bhajanti — slúžia; ananya-manasaḥ — s neochvejnou mysľou; jñātvā — vediac; bhūta — stvorenie; ādim — pôvod; avyayam — nepominuteľný.

mahā-ātmānaḥ — las grandes almas; tu — pero; mām — a Mí; pārtha — ¡oh, hijo de Pṛthā!; daivīm — divina; prakṛtim — naturaleza; āśritāḥ — habiéndose refugiado en; bhajanti — prestar servicio; ananya-manasaḥ — sin que la mente se desvíe; jñātvā — sabiendo; bhūta — de la creación; ādim — el origen; avyayam — inagotable.

Překlad

Traducción

No veľké duše, ktoré nie sú poblúznené, ó, syn Pṛthy, sú pod ochranou božskej prirodzenosti. Plne sa zamestnávajú v oddanej službe, pretože Ma poznajú ako pôvodnú a nezanikajúcu Najvyššiu Božskú Osobnosť.

¡Oh, hijo de Pṛthā!, aquellos que no están engañados, las grandes almas, se hallan bajo la protección de la naturaleza divina. Ellos están plenamente dedicados al servicio devocional, porque saben que Yo soy la Suprema Personalidad de Dios, original e inagotable.

Význam

Significado

V tomto verši je jasná definícia mahātmu. Prvým znakom mahātmu je to, že je umiestnený v božskej prirodzenosti. Neovplyvňuje ho hmotná príroda. Ako je to možné? To je vysvetlené v siedmej kapitole. Človek, ktorý sa odovzdá Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti, sa okamžite vymaní spod nadvlády hmotnej prírody. Odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti je teda prvým krokom potrebným k tomu, aby sa duša oslobodila spod vplyvu hmotnej prírody. Vzhľadom na to, že živá bytosť patrí do okrajovej energie, dostane sa po vyslobodení pod ochranu duchovnej prirodzenosti (daivī prakṛti). Keď sa človek odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, povýši sa na duchovnú úroveň a stane sa z neho mahātma, veľká duša.

En este verso se da claramente la descripción del mahātmā. El primer signo característico del mahātmā es que ya está situado en el plano de la naturaleza divina. Él no se halla bajo el control de la naturaleza material. Y, ¿cómo ocurre eso? Ello se explica en el séptimo capítulo: aquel que se entrega a la Suprema Personalidad de Dios, Śrī Kṛṣṇa, de inmediato se libera del control de la naturaleza material. Ése es el requisito. Uno podrá liberarse del control de la naturaleza material, en cuanto entregue su alma a la Suprema Personalidad de Dios. Ésa es la fórmula preliminar. Como la entidad viviente es potencia marginal, tan pronto como se libera del control de la naturaleza material, es puesta bajo la guía de la naturaleza espiritual. La guía de la naturaleza espiritual se denomina daivī prakṛti, naturaleza divina. Así que, cuando uno es promovido de ese modo —por haberse entregado a la Suprema Personalidad de Dios—, llega a la etapa de gran alma, mahātmā.

Mahātma nemyslí na nič iné než na Kṛṣṇu, pretože vôbec nepochybuje o tom, že Kṛṣṇa je pôvodná Najvyššia Osoba, príčina všetkých príčin. Svoje hlboké presvedčenie získal v spoločnosti druhých mahātmov alebo čistých oddaných. Čistých oddaných dokonca nepriťahujú ani ostatné Kṛṣṇove podoby, ako napríklad štvorruká podoba Mahāviṣṇua. V myšlienkach sa oddávajú iba Kṛṣṇovi v Jeho dvojrukej podobe a nezaujímajú sa ani o polobohov, či ľudské bytosti. Rozjímajú iba o Śrī Kṛṣṇovi. Neustále sú zapojení do láskyplnej služby Pánovi, plne absorbovaní vo vedomí Kṛṣṇu.

El mahātmā no aparta la atención hacia nada fuera de Kṛṣṇa, porque sabe perfectamente bien que Kṛṣṇa es la Persona Suprema original, la causa de todas las causas. No hay ninguna duda de ello. Esa clase de mahātmā, o gran alma, se desarrolla mediante la compañía de otros mahātmās, o devotos puros. A los devotos puros no los atraen ni siquiera otros aspectos de Kṛṣṇa, tales como el Mahā-Viṣṇu de cuatro brazos. Ellos simplemente están atraídos a la forma de Kṛṣṇa de dos brazos. A ellos no los atraen otros aspectos de Kṛṣṇa, ni les interesa ninguna forma de un semidiós o de un ser humano. Ellos meditan únicamente en Kṛṣṇa con conciencia de Kṛṣṇa. Ellos siempre están dedicados al inquebrantable servicio del Señor con conciencia de Kṛṣṇa.