Skip to main content

VERŠ 12

TEXT 12

Verš

Texto

moghāśā mogha-karmāṇo
mogha-jñānā vicetasaḥ
rākṣasīm āsurīṁ caiva
prakṛtiṁ mohinīṁ śritāḥ
moghāśā mogha-karmāṇo
mogha-jñānā vicetasaḥ
rākṣasīm āsurīṁ caiva
prakṛtiṁ mohinīṁ śritāḥ

Synonyma

Palabra por palabra

mogha-āśāḥ — bez nádeje; mogha-karmāṇaḥ — zmätení v plodonosných činnostiach; mogha-jñānāḥ — zmätení v poznaní; vicetasaḥ — zmätení; rākṣasīm — démonským; āsurīm — ateistickým; ca — a; eva — určite; prakṛtim — povahy; mohinīm — zmätení; śritāḥ — sú priťahovaní.

mogha-āśāḥ — frustrados en sus esperanzas; mogha-karmāṇaḥ — frustrados en las actividades fruitivas; mogha-jñānāḥ — frustrados en el conocimiento; vicetasaḥ — confundidos; rākṣasīm — demoníacos; āsurīm — ateos; ca — y; eva — ciertamente; prakṛtim — naturaleza; mohinīm — desconcertante; śritāḥ — refugiándose en.

Překlad

Traducción

Tých, ktorí sú takto poblúznení, priťahujú démonské a ateistické názory. V takom zmätenom postavení nemajú nádej na oslobodenie a ich plodonosné činnosti a kultivácia poznania sú zmarené.

Aquellos que están confundidos de ese modo son atraídos por opiniones ateas y demoníacas. En esa condición engañada, sus esperanzas de liberarse, sus actividades fruitivas y su cultivo de conocimiento se ven todos frustrados.

Význam

Significado

Existuje veľa ľudí, ktorí sa považujú za Kṛṣṇových oddaných, ale v skutočnosti neprijímajú Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, ako Absolútnu Pravdu. Nanešťastie nikdy neochutnajú ovocie oddanej služby — návrat k Bohu. Ani tí, ktorí sa venujú zbožným činnostiam za účelom oslobodenia sa z hmotného zapletenia, nikdy neuspejú vo svojich snahách, pretože sa vysmievajú Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. Inými slovami, osoby, ktoré závidia a ohovárajú Śrī Kṛṣṇu by mali byť považované za démonské a ateistické. Ako sa píše v siedmej kapitole Bhagavad-gīty, takí démonskí naničhodníci sa Kṛṣṇovi nikdy neodovzdávajú. Ich snaha dospieť k Absolútnej Pravde mentálnou špekuláciou ich preto privedie k nesprávnym záverom, že obyčajná živá bytosť je totožná s Kṛṣṇom. Pod vplyvom tohto falošného presvedčenia si myslia, že hmotné telo momentálne zakrýva živú bytosť a že po oslobodení sa z hmotného tela je s Bohom totožná. Tento klamný pokus o stotožnenie sa s Kṛṣṇom však bude zmarený a akékoľvek ateistické a démonské formy kultivovania duchovného vedomia sú vždy bezcenné. To je naznačené v tomto verši. Práve tak neuspejú, keď chcú získať poznanie z vedskej literatúry, ako je Vedānta-sūtra a Upaniṣady.

Hay muchos devotos que suponen que tienen conciencia de Kṛṣṇa y que suponen que hacen servicio devocional, pero que en el fondo no aceptan a la Suprema Personalidad de Dios, Kṛṣṇa, como la Verdad Absoluta. Ellos jamás saborearán el fruto del servicio devocional: el ir de vuelta a Dios. Así mismo, aquellos que están dedicados a actividades fruitivas piadosas y que en fin de cuentas están esperando ser liberados de este enredo material, tampoco tendrán éxito jamás, porque se burlan de la Suprema Personalidad de Dios, Kṛṣṇa. En otras palabras, a las personas que se mofan de Kṛṣṇa se las debe tener por demoníacas o ateas. Como se describe en el séptimo capítulo del Bhagavad-gītā, esos herejes demoníacos nunca se entregan a Kṛṣṇa. Por lo tanto, las especulaciones mentales que ellos hacen para llegar a la Verdad Absoluta, los llevan a la falsa conclusión de que la entidad viviente ordinaria y Kṛṣṇa son exactamente lo mismo. Con esa falsa convicción, ellos creen que ahora el cuerpo de cualquier ser humano simplemente se encuentra cubierto por la naturaleza material, y que en cuanto uno se libera de este cuerpo material, no hay ninguna diferencia entre Dios y uno. Ese intento de volverse uno con Kṛṣṇa se verá frustrado por ser ilusorio. Esa manera atea y demoníaca de cultivar conocimiento espiritual, siempre es inútil. Eso es lo que se indica en este verso. Para esas personas, el cultivo del conocimiento que se encuentra en la literatura védica, tal como en el Vedānta-sūtra y los Upaniṣads, siempre fracasa.

Považovať Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, za obyčajného človeka je veľký priestupok. Tí, ktorí sa ho dopúšťajú, sú zaiste oklamaní, pretože nedokážu pochopiť Kṛṣṇovu večnú podobu. V Bṛhad-viṣṇu-smṛti sa jasne uvádza:

Es una gran ofensa, pues, considerar que Kṛṣṇa, la Suprema Personalidad de Dios, es un hombre ordinario. Aquellos que así lo hacen están sin duda engañados, porque no pueden entender la forma eterna de Kṛṣṇa. El Bṛhad-viṣṇu-smṛti afirma claramente:

yo vetti bhautikaṁ dehaṁ
kṛṣṇasya paramātmanaḥ
sa sarvasmād bahiṣ-kāryaḥ
śrauta-smārta-vidhānataḥ
mukhaṁ tasyāvalokyāpi
sa-celaṁ snānam ācaret
yo vetti bhautikaṁ dehaṁ
kṛṣṇasya paramātmanaḥ
sa sarvasmād bahiṣ-kāryaḥ
śrauta-smārta-vidhānataḥ
mukhaṁ tasyāvalokyāpi
sa-celaṁ snānam ācaret

„Človek, ktorý považuje Kṛṣṇovo telo za hmotné, by mal mať zakázané vykonávať obrady a činnosti odporučené v písmach (śruti a smṛti). A ak niekto nešťastnou náhodou uzrie tvár takého človeka, mal by sa ihneď okúpať v Gange, aby sa očistil.“ Ľuďom, ktorí zosmiešňujú Kṛṣṇu, závidiac Mu Jeho postavenie, je zaiste súdené rodiť sa neustále v ateistických alebo v démonských telách. Ich poznanie zostane navždy zakryté a postupne budú klesať do najtemnejších končín vesmíru.

«Aquel que considera que el cuerpo de Kṛṣṇa es material, debe ser echado de todos los rituales y actividades del śruti y del smṛti. Y si por casualidad uno le ve la cara a esa persona, se debe bañar de inmediato en el Ganges para librarse de la infección. La gente se burla de Kṛṣṇa, porque envidia a la Suprema Personalidad de Dios. Su destino es ciertamente el de tener que aparecer nacimiento tras nacimiento en las especies de vida ateas y demoníacas. Su verdadero conocimiento permanecerá cubierto por la ilusión perpetuamente, y poco a poco ellos irán retrocediendo hacia la región más oscura de la creación».