Skip to main content

VERŠ 5

VERSO 5

Verš

Texto

anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ
anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ

Synonyma

Sinônimos

anta-kāle — na konci života; ca — tiež; mām — na Mňa; eva — určite; smaran — myslí; muktvā — keď opúšťa; kalevaram — telo; yaḥ — ten, kto; prayāti — odchádza; saḥ — on; mat-bhāvam — Moju existenciu; yāti — dosiahne; na — nie; asti — o tom; atra — tu; saṁśayaḥ — pochýb.

anta-kāle — no fim da vida; ca — também; mām — a Mim; eva — decerto; smaran — lembrando; muktvā — deixando; kalevaram — o corpo; yaḥ — aquele que; prayāti — vai; saḥ — ele; mat-bhāvam — Minha natureza; yāti — alcança; na — não; asti — há; atra — aqui; saṁśayaḥ — dúvida.

Překlad

Tradução

A ten, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí len na Mňa, ihneď dosiahne Mojej prirodzenosti. O tom niet pochýb.

E todo aquele que, no fim de sua vida, abandone seu corpo, lembrando-se unicamente de Mim, no mesmo instante alcança Minha natureza. Quanto a isto, não há dúvidas.

Význam

Comentário

Tento verš zdôrazňuje dôležitosť vedomia Kṛṣṇu. Každý, kto opustí svoje telo s mysľou upriamenou na Kṛṣṇu, sa okamžite premiestni do transcendentálneho sídla Najvyššieho Pána. Najvyšší Pán je najčistejší z najčistejších, a preto aj ten, kto stále myslí na Kṛṣṇu, je najčistejší z najčistejších. Slovo smaran (pamätanie, spomínanie) je veľmi dôležité. Nečisté duše, ktoré sa necvičia vo vedomí Kṛṣṇu oddanou službou, si sotva dokážu zachovať Kṛṣṇu v pamäti. Už v mladosti by sme sa mali naučiť ovládať myseľ a upriamiť ju na Kṛṣṇu. Ak chceme byť na sklonku života úspešní, musíme myslieť iba na Kṛṣṇu. Preto by sme mali neustále spievať mahā-mantruHare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám ďalej odporučil, aby sme boli tolerantnejší než strom (taror api sahiṣṇunā), pokornejší než tráva a aby sme vždy vzdávali úctu ostatným a nečakali úctu od nikoho. Človeku, ktorý spieva mahā-mantru, sa môžu postaviť do cesty najrôznejšie prekážky, ale všetky by sme mali trpezlivo znášať a pokračovať v spievaní Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, aby sme na konci života mohli úspešne zavŕšiť vedomie Kṛṣṇu.

Neste verso, frisa-se a importância da consciência de Kṛṣṇa. Quem quer que abandone seu corpo em consciência de Kṛṣṇa transfere-se de imediato à natureza transcendental do Senhor Supremo. O Senhor Supremo é o mais puro dos puros. Por isso, qualquer um que esteja sempre consciente de Kṛṣṇa é também o mais puro dos puros. A palavra smaran (“lembrar”) é importante. Ter lembrança de Kṛṣṇa não é possível para a alma impura que não praticou a consciência de Kṛṣṇa em serviço devocional. Portanto, todos devem praticar esta consciência de Kṛṣṇa desde o começo da vida. Se alguém quer ser bem-sucedido no fim de sua vida, o processo de lembrar-se de Kṛṣṇa é essencial. Portanto, deve-se cantar constante e incessantemente o mahā-mantra — Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. O Senhor Caitanya aconselhou que devemos ser tão tolerantes como uma árvore (taror iva sahiṣṇunā). Pode haver muitos impedimentos quando cantamos Hare Kṛṣṇa. Entretanto, tolerando todos esses obstáculos, devemos continuar a cantar Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, para que no final de nossas vidas possamos nos beneficiar por completo com a consciência de Kṛṣṇa.