Skip to main content

VERŠ 28

TEXT 28

Verš

Text

vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva
dāneṣu yat puṇya-phalaṁ pradiṣṭam
atyeti tat sarvam idaṁ viditvā
yogī paraṁ sthānam upaiti cādyam
vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva
dāneṣu yat puṇya-phalaṁ pradiṣṭam
atyeti tat sarvam idaṁ viditvā
yogī paraṁ sthānam upaiti cādyam

Synonyma

Synonyms

vedeṣu — štúdiom Ved; yajñeṣu — vykonávaním obetí; tapaḥsu — odriekaním; ca — tiež; eva — zaiste; dāneṣu — dobročinnosťou; yat — to, čo; puṇya-phalam — výsledky zbožných činov; pradiṣṭam — naznačené; atyeti — prekoná; tat sarvam — všetky; idam — toto; viditvā — vie; yogī — oddaný; param — najvyššie; sthānam — sídlo; upaiti — dosiahne; ca — tiež; ādyam — pôvodná.

vedeṣu — in the study of the Vedas; yajñeṣu — in the performances of yajña, sacrifice; tapaḥsu — in undergoing different types of austerities; ca — also; eva — certainly; dāneṣu — in giving charities; yat — that which; puṇya-phalam — result of pious work; pradiṣṭam — indicated; atyeti — surpasses; tat sarvam — all those; idam — this; viditvā — knowing; yogī — the devotee; param — supreme; sthānam — abode; upaiti — achieves; ca — also; ādyam — original.

Překlad

Translation

Človek, ktorý sa vydá cestou oddanej služby, prekoná výsledky získané štúdiom Ved, prinášaním obetí, odriekaním a dobročinnosťou alebo filozofickým či ziskuchtivým konaním. Prostým vykonávaním oddanej služby získa všetky tieto výhody a nakoniec dosiahne najvyššie sídlo.“

A person who accepts the path of devotional service is not bereft of the results derived from studying the Vedas, performing sacrifices, undergoing austerities, giving charity or pursuing philosophical and fruitive activities. Simply by performing devotional service, he attains all these, and at the end he reaches the supreme eternal abode.

Význam

Purport

V tomto verši je zhrnutý obsah siedmej a ôsmej kapitoly, ktoré pojednávajú o vedomí Kṛṣṇu a o oddanej službe. Človek by mal študovať Vedy pod vedením duchovného učiteľa a pod jeho dohľadom vykonávať odriekanie a sebaovládanie. Brahmacārī by mal žiť v dome duchovného učiteľa ako jeho sluha, a ak vyžobre nejaké almužny, mal by mu ich odovzdať. Jedlo by mal prijať len na pokyn duchovného učiteľa a nejesť, kým ho učiteľ nepozve ku stolu. To sú niektoré z vedskych zásad, ktoré musí brahmacārī dodržiavať.

This verse is the summation of the Seventh and Eighth chapters, which particularly deal with Kṛṣṇa consciousness and devotional service. One has to study the Vedas under the guidance of the spiritual master and undergo many austerities and penances while living under his care. A brahmacārī has to live in the home of the spiritual master just like a servant, and he must beg alms from door to door and bring them to the spiritual master. He takes food only under the master’s order, and if the master neglects to call the student for food that day, the student fasts. These are some of the Vedic principles for observing brahmacarya.

Vo veku od piatich do dvadsiatich rokov, keď študuje Vedy pod vedením duchovného učiteľa, si môže brahmacārī utvoriť pevný charakter. Štúdium Ved je určené na vytvorenie dobrej povahy, a nie na rekreáciu vypočítavých špekulantov. Po tomto štúdiu sa brahmacārī môže oženiť a ako hospodár, gṛhastha, musí tiež vykonávať obete a snažiť sa o ďalšie osvietenie. Musí preukazovať dobročinnosť podľa miesta, času a príjemcu a musí rozlišovať, kedy ide o dobročinnosť v kvalite dobra, vášne, či nevedomosti tak, ako je opísané v Bhagavad-gīte. Potom zanechá rodinný život, vstúpi do životného štádia vānaprastha a cvičí sa v odriekaní tým, že napríklad žije v lese, v odeve z kôry stromov, neholí sa a podobne. Dodržovaním predpisov určených pre jednotlivé štádia (brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha a sannyāsa) sa človek povyšuje na dokonalú životnú úroveň. Niektorí sa povýšia na nebeské planéty a tí, ktorí urobia ďalší pokrok, sa môžu dostať do duchovného sveta a vstúpiť buď do neosobnej brahmajyoti, alebo na vaikuṇṭhské planéty či na Kṛṣṇaloku. Toto je cesta naznačená vo vedskej literatúre.

After the student studies the Vedas under the master for some time – at least from age five to twenty – he becomes a man of perfect character. Study of the Vedas is not meant for the recreation of armchair speculators, but for the formation of character. After this training, the brahmacārī is allowed to enter into household life and marry. When he is a householder, he has to perform many sacrifices so that he may achieve further enlightenment. He must also give charity according to the country, time and candidate, discriminating among charity in goodness, in passion and in ignorance, as described in Bhagavad-gītā. Then after retiring from household life, upon accepting the order of vānaprastha, he undergoes severe penances – living in forests, dressing with tree bark, not shaving, etc. By carrying out the orders of brahmacarya, householder life, vānaprastha and finally sannyāsa, one becomes elevated to the perfectional stage of life. Some are then elevated to the heavenly kingdoms, and when they become even more advanced they are liberated in the spiritual sky, either in the impersonal brahma-jyotir or in the Vaikuṇṭha planets or Kṛṣṇaloka. This is the path outlined by Vedic literatures.

Krása vedomia Kṛṣṇu spočíva v tom, že jednoduchým odovzdaním sa láskyplnej službe človek prekoná všetky obrady rôznych životných štádií.

The beauty of Kṛṣṇa consciousness, however, is that by one stroke, by engaging in devotional service, one can surpass all the rituals of the different orders of life.

Slová idaṁ viditvā naznačujú, že by sme mali porozumieť pokynom Śrī Kṛṣṇu v tejto a siedmej kapitole Bhagavad-gīty. Obsah týchto kapitol by sme mali pochopiť v spoločnosti oddaných, a nie mentálnou špekuláciou či vedeckým bádaním. Podstata Gīty začína siedmou kapitolou a končí dvanástou. Prvých šesť a posledných šesť kapitol sú ako obaly, chrániace prostredných šesť kapitol, ktoré sú pod osobitnou Kṛṣṇovou ochranou. Život človeka, ktorý pochopí Bhagavad-gītu, hlavne prostredných šesť kapitol, v spoločnosti oddaných, sa zmení a prekoná všetky odriekania, obete, dobročinnosť, špekulácie a podobne, lebo výsledky všetkých týchto činov získa vykonávaním oddanej služby Kṛṣṇovi.

The words idaṁ viditvā indicate that one should understand the instructions given by Śrī Kṛṣṇa in this chapter and the Seventh Chapter of Bhagavad-gītā. One should try to understand these chapters not by scholarship or mental speculation but by hearing them in association with devotees. Chapters Seven through Twelve are the essence of Bhagavad-gītā. The first six and the last six chapters are like coverings for the middle six chapters, which are especially protected by the Lord. If one is fortunate enough to understand Bhagavad-gītā – especially these middle six chapters – in the association of devotees, then his life at once becomes glorified beyond all penances, sacrifices, charities, speculations, etc., for one can achieve all the results of these activities simply by Kṛṣṇa consciousness.

Človek, ktorý získal trochu dôvery k Bhagavad-gīte, by sa ju mal učiť od oddaného, lebo na začiatku štvrtej kapitoly bolo povedané, že obsahu Gīty môžu dokonale porozumieť iba oddaní. Načúvanie posolstvu Bhagavad-gīty od oddaných, a nie od mentálnych špekulantov, je znakom viery. Keď človek začne hľadať oddaných a konečne s nimi príde do styku, začína jeho skutočné štúdium a pochopenie Bhagavad-gīty. V spoločnosti oddaných sa človek zapojí do oddanej služby a zbaví sa tak pochybností o Kṛṣṇovi, porozumie Jeho činnostiam, podobám, zábavám, menu a ostatným rysom. Štúdium Bhagavad-gīty sa stane potešením pre toho, kto sa zbaví všetkých pochybností, a potom môže vyvinúť záľubu vo vedomí Kṛṣṇu. Veľmi pokročilí oddaní sú úplne zamilovaní do Kṛṣṇu, a to je počiatok stavu najvyššej životnej dokonalosti, keď sa oddaný pripravuje na odchod do Kṛṣṇovho sídla, na Goloku Vṛndāvan v duchovnom svete, kde sa môže večne radovať.

One who has a little faith in Bhagavad-gītā should learn Bhagavad-gītā from a devotee, because in the beginning of the Fourth Chapter it is stated clearly that Bhagavad-gītā can be understood only by devotees; no one else can perfectly understand the purpose of Bhagavad-gītā. One should therefore learn Bhagavad-gītā from a devotee of Kṛṣṇa, not from mental speculators. This is a sign of faith. When one searches for a devotee and fortunately gets a devotee’s association one actually begins to study and understand Bhagavad-gītā. By advancement in the association of the devotee one is placed in devotional service, and this service dispels all one’s misgivings about Kṛṣṇa, or God, and Kṛṣṇa’s activities, form, pastimes, name and other features. After these misgivings have been perfectly cleared away, one becomes fixed in one’s study. Then one relishes the study of Bhagavad-gītā and attains the state of feeling always Kṛṣṇa conscious. In the advanced stage, one falls completely in love with Kṛṣṇa. This highest perfectional stage of life enables the devotee to be transferred to Kṛṣṇa’s abode in the spiritual sky, Goloka Vṛndāvana, where the devotee becomes eternally happy.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k ôsmej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Dosiahnutie Najvyššieho“.

Thus end the Bhaktivedanta Purports to the Eighth Chapter of the Śrīmad Bhagavad-gītā in the matter of Attaining the Supreme.