VERŠ 5

TEXT 5

Verš

Tekst

apareyam itas tv anyāṁ
prakṛtiṁ viddhi me parām
jīva-bhūtāṁ mahā-bāho
yayedaṁ dhāryate jagat

Synonyma

Synonyms

aparā — nižšia; iyam — táto; itaḥ — okrem tejto; tu — však; anyām — inú; prakṛtim — energiu; viddhi — snaž sa pochopiť; me — Moja; parām — vyššia; jīva-bhūtām — živé bytosti; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží, Arjuna; yayā — touto; idam — tento; dhāryate — užívajú alebo vykorisťujú; jagat — hmotný svet.

aparā — lavere; iyam — denne; itaḥ — ud over denne; tu — men; anyām — en anden; prakṛtim — energi; viddhi — prøv blot at forstå; me — Min; parām — højere; jīva-bhūtām — som består af de levende væsener; mahā-bāho — O du med vældige arme; yayā — af hvem; idam — denne; dhāryate — bruges eller udnyttes; jagat — den materielle verden.

Překlad

Translation

Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.

Ud over disse har Jeg en anden, en højere energi, der består af de levende væsener, der udnytter ressourcerne i denne lavere materielle natur, O stærkarmede Arjuna.

Význam

Purport

V tomto verši sa jasne hovorí, že živé bytosti patria do vyššej podstaty alebo energie Najvyššieho Pána. Nižšia energia je hmota prejavujúca sa v rôznych prvkoch, ako je zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego. Hrubohmotné i jemnohmotné prejavenia hmotnej prírody sú produktami nižšej energie. Živé bytosti, ktoré rôzne využívajú nižšiu energiu, patria do vyššej Pánovej energie a práve vďaka tejto vyššej energii je svet v činnosti. Vesmírny výtvor nemôže byť aktívny, kým ho neuvedie do pohybu vyššia energia, živá bytosť. Každú energiu napokon vždy ovláda jej zdroj. Individuálne bytosti sú tiež vždy ovládané Pánom — nemajú nezávislú existenciu. Nie sú nikdy rovnako mocné ako Pán, ako si myslia niektorí hlúpi ľudia. V Śrīmad-Bhāgavatame (10.87.30) sa opisuje rozdiel medzi individuálnymi bytosťami a Pánom takto:

FORKLARING: Her bliver det klart og tydeligt fastslået, at de levende væsener tilhører den Højeste Herres højere natur (eller energi). Den lavere energi er materie, der manifesteres i forskellige elementer som jord, vand, ild, luft, æter, sind, intelligens og falsk ego. Begge slags materiel natur, nemlig den grove (jord osv.) såvel som den subtile (sind osv.), er frembringelser af den lavere energi. De levende væsener, der udnytter disse lavere energier til forskellige formål, er den Højeste Herres højere energi, og det er på grund af denne energi, at hele den materielle verden fungerer. Den kosmiske manifestation har ingen kraft til at handle, medmindre den bliver animeret af den højere energi, det levende væsen. Energier står altid under den energiskes kontrol, og derfor er de levende væsener altid under Herrens kontrol. De har ingen uafhængig eksistens. De er aldrig lige så kraftfulde som Herren, som uintelligente mennesker antager det. Forskellen på de levende væsener og Herren bliver beskrevet i Śrīmad-Bhāgavatam (10.87.30) som følger:

aparimitā dhruvās tanu-bhṛto yadi sarva-gatās
tarhi na śāsyateti niyamo dhruva netarathā
ajani ca yan-mayaṁ tad avimucya niyantṛ bhavet
samam anujānatāṁ yad amataṁ mata-duṣṭatayā

„Ó, Najväčší a Večný! Keby živé bytosti boli večné a všadeprítomné ako Ty, neboli by pod Tvojou nadvládou. Keďže sú však nepatrnými zlomkami Tvojej energie, sú podriadené Tvojej zvrchovanej moci. Ozajstné vyslobodenie teda znamená, že živé bytosti sa odovzdajú do Tvojich rúk, a to im prinesie veľké šťastie. Len v tomto prirodzenom postavení sa môžu stať vládcami. Ľudia s obmedzenými znalosťami, ktorí obhajujú monistickú teóriu, že Boh a živé bytosti sú si po všetkých stránkach rovní, sú v skutočnosti pod vplyvom zlého a nečistého názoru.“

“O Du Højeste evige! Hvis de legemliggjorte levende væsener var evige og altgennemtrængende som Dig, ville de ikke være under Din kontrol. Men hvis de levende væsener accepteres som Dine ubetydeligt små energier, er de øjeblikkeligt underlagt Din suveræne kontrol. Virkelig befrielse indebærer derfor, at de levende væsener overgiver sig til Din myndighed, og den overgivelse vil gøre dem lykkelige. Kun i denne naturlige tilstand kan de være herskere. Mennesker, der med en begrænset viden er eksponenter for den monistiske teori om, at Gud og de levende væsener er lige i alle henseender, lader sig derfor i virkeligheden lede af en forkert og uren opfattelse.”

Zvrchovaný Pán, Śrī Kṛṣṇa, je jediným vládcom a všetky živé bytosti sú Mu podriadené. Tieto živé bytosti patria do Jeho vyššej energie, lebo kvalitatívne sa vyrovnajú Najvyššiemu, no nikdy sa Mu nevyrovnajú kvantitatívne. Zatiaľ čo živá bytosť (vyššia energia) využíva hrubohmotné a jemnohmotné nižšie energie, hmotu, zabúda na svoju pravú duchovnú myseľ a inteligenciu. Toto zabudnutie sa dá prisúdiť vplyvu hmoty na živú bytosť, no keď sa vyslobodí spod vplyvu iluzórnej energie, dosiahne mukti alebo vyslobodenie. Pod vplyvom hmotnej ilúzie si falošné ego myslí: „Ja som hmota a hmotné zisky patria mne.“ Skutočná povaha živej bytosti sa ukáže až vtedy, keď sa oslobodí od všetkých falošných predstáv, vrátane myšlienky úplného splynutia s Bohom. Môžeme teda pochopiť, že Bhagavad-gītā opisuje živú bytosť ako jednu z mnohých Pánových energií, a keď sa táto energia zbaví hmotného znečistenia, získa plné vedomie Kṛṣṇu alebo oslobodenie.

Den Højeste Herre, Kṛṣṇa, er den eneste hersker, og alle levende væsener bliver behersket af Ham. Disse levende væsener er Hans højere energi, for kvalitetsmæssigt er deres eksistens ét med den Højeste, men med hensyn til størrelse og kapacitet kan de på intet tidspunkt måle sig med Herren. Når den højere energi (det levende væsen) udnytter den grove og den subtile lavere energi (materien), glemmer den sit virkelige åndelige sind og intelligens. Denne glemsel skyldes materiens indflydelse på det levende væsen. Men når det levende væsen bliver fri for indflydelsen fra den illusoriske materielle energi, opnår det mukti-stadiet eller befrielse. Under indflydelse af den materielle illusion tror det falske ego: “Jeg er materie, og materielle ting er mine.” Ens virkelige position erkendes, når man befries for alle materielle opfattelser inklusive ideen om at blive ét med Gud i alle henseender. Man kan derfor konkludere, at Bhagavad-gītā bekræfter, at det levende væsen blot er en af Kṛṣṇas mangfoldige energier, og når denne energi frigøres fra den materielle besmittelse, bliver den helt Kṛṣṇa-bevidst eller befriet.