Skip to main content

VERŠ 4

TEXT 4

Verš

Texte

bhūmir āpo ’nalo vāyuḥ
khaṁ mano buddhir eva ca
ahaṅkāra itīyaṁ me
bhinnā prakṛtir aṣṭadhā
bhūmir āpo ’nalo vāyuḥ
khaṁ mano buddhir eva ca
ahaṅkāra itīyaṁ me
bhinnā prakṛtir aṣṭadhā

Synonyma

Synonyms

bhūmiḥ — zem; āpaḥ — voda; analaḥ — oheň; vāyuḥ — vzduch; kham — éter; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; eva — určite; ca — a; ahaṅkāraḥ — falošné ego; iti — tak; iyam — tieto; me — Moje; bhinnā — oddelené; prakṛtiḥ — energie; aṣṭadhā — osem.

bhūmiḥ: la terre; āpaḥ: l’eau; analaḥ: le feu; vāyuḥ: l’air; kham: l’éther; manaḥ: le mental; buddhiḥ: l’intelligence; eva: certes; ca: et; ahaṅkāraḥ: le faux ego; iti: ainsi; iyam: toutes ces; me: Mes; bhinnā: séparées; prakṛtiḥ: énergies; aṣṭadhā: huit au total.

Překlad

Translation

Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego — týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie.

La terre, l’eau, le feu, l’air, l’éther, le mental, l’intelligence et le faux ego, ces huit énergies matérielles sont Miennes mais sont distinctes de Moi.

Význam

Purport

Veda o Bohu sa zaoberá podrobným štúdiom postavenia Boha a Jeho najrozličnejších energií. To, čo Kṛṣṇa prejavuje prostredníctvom puruṣāvatārov, Svojich expanzií, sa nazýva hmotná podstata, prakṛti. V Sātvata-tantre je to opísané takto:

La science divine analyse la nature fondamentale de Dieu et de Ses diverses énergies. Celle qu’Il manifeste à travers les puruṣa-avatāras, par exemple, est appelée prakṛti, nature matérielle, comme l’explique le Nārada-Pañcarātra,:

viṣṇos tu trīṇi rūpāṇi
puruṣākhyāny atho viduḥ
ekaṁ tu mahataḥ sraṣṭṛ
dvitīyaṁ tv aṇḍa-saṁsthitam
tṛtīyaṁ sarva-bhūta-sthaṁ
tāni jñātvā vimucyate
viṣṇos tu trīṇi rūpāṇi
puruṣākhyāny atho viduḥ
ekaṁ tu mahataḥ sraṣṭṛ
dvitīyaṁ tv aṇḍa-saṁsthitam
tṛtīyaṁ sarva-bhūta-sthaṁ
tāni jñātvā vimucyate

„Za účelom stvorenia hmotného vesmíru berie Kṛṣṇa na Seba podobu troch Viṣṇuov. Prvý, Mahā-Viṣṇu, vytvára všetku hmotnú energiu, ktorá sa nazýva mahat-tattva. Druhý, Garbhodakaśāyī Viṣṇu, vstupuje do všetkých vesmírov, aby v každom z nich stvoril rozmanitosti. Tretí, Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu, sa nachádza všade vo vesmíre ako všeprenikajúca Nadduša, Paramātma, a je prítomný v atómoch. Ten, kto pozná týchto troch Viṣṇuov, môže byť vyslobodený z hmotného otroctva.“

« Pour créer l’univers matériel, l’émanation plénière de Kṛṣṇa, Viṣṇu, revêt trois aspects. Mahā-Viṣṇu, d’abord, crée la totalité de l’énergie matérielle, ou mahat-tattva. Le second, Garbhodakaśāyī Viṣṇu, pénètre en chaque univers, où Il fait naître la diversité. Le troisième, Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu, est l’Âme Suprême omniprésente. Il pénètre jusque dans le moindre atome et on Le désigne du nom de Paramātmā. Quiconque parvient à connaître ces trois formes de Viṣṇu peut s’affranchir de l’esclavage de la matière. »

Hmotný vesmír je dočasný prejav jednej z Pánových energií. Tri vyššie zmienené Kṛṣṇove expanzie riadia všetky činnosti v hmotnom svete. Títo puruṣovia sa nazývajú inkarnácie. Kto nepozná vedu o Bohu, o Kṛṣṇovi, sa zvyčajne domnieva, že hmotný svet je stvorený pre pôžitok živých bytostí a že živé bytosti sú puruṣa — príčinou, užívateľmi a kontrolórmi. Podľa Bhagavad-gīty je tento ateistický názor nesprávny. V tomto verši sa uvádza, že Kṛṣṇa je pôvodnou príčinou hmotného prejavenia, čo potvrdzuje aj Śrīmad-Bhāgavatam. Rôzne zložky hmotného prejavu sú Pánove oddelené energie. Aj brahmajyoti, najvyšší cieľ impersonalistov, je Pánova duchovná energia prejavená v duchovnom nebi. Na rozdiel od vaikuṇṭhských planét nie sú v brahmajyoti žiadne rozmanitosti. Paramātmā je prechodný všeprenikajúci aspekt Kśīrodakaśāyī Viṣṇua. Nie je to večné prejavenie v duchovnom svete. Preto je niet pochýb, že Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je Absolútna Pravda. On je zdrojom a Pánom všetkých oddelených a vnútorných energií.

L’univers matériel est donc la manifestation temporaire d’une des énergies du Seigneur, et tout s’y déroule sous la supervision des trois Viṣṇus, les puruṣa-avatāras de Kṛṣṇa. Celui qui ignore la science de Dieu croit que le monde a été créé pour le plaisir des êtres vivants, que ces derniers en sont les puruṣas, c’est-à-dire les causes, les maîtres et les ultimes bénéficiaires. Mais la Bhagavad-gītā dénonce cette croyance athée. Ainsi, le verset qui nous occupe présente Kṛṣṇa comme la cause originelle de la manifestation matérielle (ce que corrobore également le Śrīmad-Bhāgavatam) dont les constituants sont tous des énergies distinctes du Seigneur. Même le brahmajyoti, l’objectif ultime des impersonnalistes, est une énergie transcendantale qui se situe dans le monde spirituel. Mais au contraire des planètes Vaikuṇṭhas, le brahmajyoti est dépourvu de diversité. Et pourtant, les impersonnalistes le tiennent pour le but ultime et éternel. Le Paramātmā quant à Lui est une manifestation omniprésente mais temporaire de Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu, et n’a pas d’existence permanente dans le monde spirituel. Ainsi, Kṛṣṇa, Dieu, la Personne Suprême, est sans conteste la Vérité Absolue. Il est la source de toutes les énergies, interne et externe, et c’est à Lui qu’elles appartiennent.

Hmotná energia má podľa tohto verša osem základných prvkov, z ktorých prvých päť — zem, voda, oheň, vzduch a obloha, sú obrovské hrubohmotné výtvory, v ktorých je zahrnutých päť zmyslových predmetov. Sú to prejavenia hmotného zvuku, dotyku, tvaru, chuti a pachu. Hmotná veda sa zaoberá len týmito desiatimi zložkami a ničím iným. Ostatné tri — myseľ, inteligencia a falošné ego — materialisti obchádzajú. Ani filozofi, ktorí sa zaoberajú mentálnymi stavmi, nemajú dokonalé vedomosti, lebo nepoznajú konečný zdroj, Kṛṣṇu. Falošné ego „ja som“ a „to je moje“, ktoré je základným princípom hmotnej existencie, zahŕňa desať zmyslových orgánov pre hmotné činnosti: päť poznávacích orgánov (oči, uši, nos, jazyk a kožu) a päť činnostných orgánov (ruky, nohy, hrtan a ústroje rozmnožovacie a vylučovacie). Intelekt sa vzťahuje k totálnemu hmotnému stvoreniu, ktoré sa nazýva mahat-tattva. V hmotnom svete tak vzniká z ôsmich oddelených energií Boha dvadsaťštyri základných prvkov a touto náukou sa zaoberá ateistická filozofia sāṅkhya. Ateistickí filozofi sāṅkhyového učenia však vzhľadom na svoje obmedzené znalosti nevedia, že Kṛṣṇa je zdrojom všetkých prvkov a príčinou všetkých príčin. Predmetom ich štúdia je teda podľa Bhagavad-gīty iba vonkajšia Pánova energia.

Comme l’indique ce verset, l’énergie matérielle compte huit éléments de base, dont les cinq premiers (la terre, l’eau, le feu, l’air et l’éther) sont qualifiés de grossiers, bruts, et englobent les cinq objets des sens. Ils constituent les manifestations physiques du son, du toucher, de la forme, du goût et de l’odeur. La science matérielle ne s’occupe que de ces dix éléments; elle néglige les trois éléments subtils que sont le mental, l’intelligence et l’ego matériel. Les chercheurs qui étudient le mental en ont une connaissance imparfaite puisqu’ils méconnaissent Kṛṣṇa, la source de tout ce qui est. L’ego matériel, le faux ego – le sens du « je suis » et « je possède » qui est la racine même de l’existence matérielle – comprend les dix organes des sens. L’intelligence, elle, se rapporte à la totalité de la création matérielle, qu’on désigne sous le nom de mahat-tattva. Les vingt-quatre éléments de la nature matérielle sont donc manifestés à partir des huit énergies distinctes du Seigneur et ils forment l’objet d’étude de la philosophie athée du sāṅkhya. Cette dernière ne reconnaît pas Kṛṣṇa comme leur source, comme la cause de toutes les causes, confinant ainsi ses analyses aux seules énergies externes du Seigneur.