VERŠ 21
TEXT 21
Verš
Text
śraddhayārcitum icchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ
tām eva vidadhāmy aham
śraddhayārcitum icchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ
tām eva vidadhāmy aham
Synonyma
Synonyms
yaḥ yaḥ — každý; yām yām — ktorúkoľvek; tanum — podobu poloboha; bhaktaḥ — oddaný; śraddhayā — s vierou; arcitum — uctievať; icchati — túži; tasya tasya — jeho; acalām — pevnou; śraddhām — vierou; tām — v to; eva — iste; vidadhāmi — obdarujem; aham — Ja.
Překlad
Translation
Ak niekto túži uctievať niektorého poloboha, Ja ho v tejto viere — ako Nadduša sídliaca v srdciach všetkých — utvrdím, aby sa mohol oddať určitému božstvu.
I am in everyone’s heart as the Supersoul. As soon as one desires to worship some demigod, I make his faith steady so that he can devote himself to that particular deity.
Význam
Purport
Boh dal všetkým tvorom istú mieru nezávislosti. Preto, ak si niekto vrúcne želá hmotné pôžitky a túži, aby mu ich polobohovia splnili, potom mu Kṛṣṇa, ktorý je prítomný v srdciach všetkých ako Nadduša, umožní jeho prianie splniť. Śrī Kṛṣṇa je najvyšším otcom všetkých bytostí a ako taký neobmedzuje ich nezávislosť. Naopak dáva im všetky možnosti na uspokojenie ich hmotných túžob. Môžeme sa opýtať, prečo všemocný Boh dáva živým bytostiam možnosť užívať si hmotného sveta a necháva ich tak padnúť do pasce iluzórnej energie. Keby im však Najvyšší Pán ako Nadduša túto možnosť neposkytol, nemala by nezávislosť zmysel. Preto Pán dáva všetkým určitú nezávislosť — každý môže konať po svojom. Konečný Pánov pokyn však nájdeme v Bhagavad-gīte: „Zanechaj všetky ostatné činnosti a celkom sa Mi odovzdaj.“ To nás urobí šťastnými.
God has given independence to everyone; therefore, if a person desires to have material enjoyment and wants very sincerely to have such facilities from the material demigods, the Supreme Lord, as Supersoul in everyone’s heart, understands and gives facilities to such persons. As the supreme father of all living entities, He does not interfere with their independence, but gives all facilities so that they can fulfill their material desires. Some may ask why the all-powerful God gives facilities to the living entities for enjoying this material world and so lets them fall into the trap of the illusory energy. The answer is that if the Supreme Lord as Supersoul does not give such facilities, then there is no meaning to independence. Therefore He gives everyone full independence – whatever one likes – but His ultimate instruction we find in the Bhagavad-gītā: one should give up all other engagements and fully surrender unto Him. That will make man happy.
Ľudia, polobohovia a všetky ostatné tvory sú podriadené vôli Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto nikto nemôže z vlastnej vôle uctievať polobohov a polobohovia nemôžu nikomu udeliť požehnanie bez Pánovho súhlasu. Vraví sa, že bez Jeho vôle sa ani steblo trávy nepohne. Ľudia, ktorí trpia v hmotnom svete, sa zvyčajne obracajú na polobohov, čo im odporúčajú aj vedske písma. Človek, ktorý túži po nejakej veci, môže uctievať príslušného poloboha. Napríklad chorý by mal uctievať boha Slnka; kto túži po vzdelaní, by mal uctievať bohyňu múdrosti, Sarasvatī; kto hľadá krásnu ženu, by mal uctievať bohyňu Umu, Śivovu manželku. Takto vedske písma, śāstry, opisujú uctievanie rôznych polobohov. Tomu, kto túži získať nejaké osobitné hmotné výhody, dá Pán silnú túžbu uctievať príslušného poloboha, ktorý mu potom splní jeho želanie. Pán sa postará aj o to, aby vyznávač uctieval poloboha príslušným spôsobom. Jedine Kṛṣṇa, sídliaci v podobe Najvyššej Duše v srdciach všetkých, môže človek inšpirovať k uctievaniu rôznych polobohov, pretože polobohovia sú v skutočnosti časťami Pánovho vesmírneho tela, a preto nie sú nezávislí. Vo vedskej literatúre sa môžme dočítať: „Najvyššia Božská Osobnosť sídli ako Nadduša v srdciach všetkých polobohov a prostredníctvom nich plní ľuďom ich želania. Ani polobohovia, ani ľudia nie sú nezávislí. Vždy závisia na najvyššej vôli.“
Both the living entity and the demigods are subordinate to the will of the Supreme Personality of Godhead; therefore the living entity cannot worship the demigod by his own desire, nor can the demigod bestow any benediction without the supreme will. As it is said, not a blade of grass moves without the will of the Supreme Personality of Godhead. Generally, persons who are distressed in the material world go to the demigods, as they are advised in the Vedic literature. A person wanting some particular thing may worship such and such a demigod. For example, a diseased person is recommended to worship the sun-god; a person wanting education may worship the goddess of learning, Sarasvatī; and a person wanting a beautiful wife may worship the goddess Umā, the wife of Lord Śiva. In this way there are recommendations in the śāstras (Vedic scriptures) for different modes of worship of different demigods. And because a particular living entity wants to enjoy a particular material facility, the Lord inspires him with a strong desire to achieve that benediction from that particular demigod, and so he successfully receives the benediction. The particular mode of the devotional attitude of the living entity toward a particular type of demigod is also arranged by the Supreme Lord. The demigods cannot infuse the living entities with such an affinity, but because He is the Supreme Lord, or the Supersoul who is present in the hearts of all living entities, Kṛṣṇa gives impetus to man to worship certain demigods. The demigods are actually different parts of the universal body of the Supreme Lord; therefore they have no independence. In the Vedic literature it is stated: “The Supreme Personality of Godhead as Supersoul is also present within the heart of the demigod; therefore He arranges through the demigod to fulfill the desire of the living entity. But both the demigod and the living entity are dependent on the supreme will. They are not independent.”