VERŠ 19

TEXT 19

Verš

Text

bahūnāṁ janmanām ante
jñānavān māṁ prapadyate
vāsudevaḥ sarvam iti
sa mahātmā su-durlabhaḥ

Synonyma

Synonyms

bahūnām — mnohých; janmanām — narodeniach a smrtiach; ante — po; jñāna-vān — obdarený poznaním; mām — Mne; prapadyate — odovzdá; vāsudevaḥ — Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa; sarvam — všetko; iti — tak; saḥ — taká; mahā-ātmā — veľká duša; su-durlabhaḥ — veľmi vzácna.

bahūnām — many; janmanām — repeated births and deaths; ante — after; jñāna-vān — one who is in full knowledge; mām — unto Me; prapadyate — surrenders; vāsudevaḥ — the Personality of Godhead, Kṛṣṇa; sarvam — everything; iti — thus; saḥ — that; mahā-ātmā — great soul; su-durlabhaḥ — very rare to see.

Překlad

Translation

Po mnohých narodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.

After many births and deaths, he who is actually in knowledge surrenders unto Me, knowing Me to be the cause of all causes and all that is. Such a great soul is very rare.

Význam

Purport

Človek, ktorý po veľa životov vykonával oddanú službu alebo rôzne transcendentálne obrady, môže dosiahnuť čisté poznanie o tom, že Najvyššia Božská Osobnosť je konečným cieľom duchovnej realizácie. Keď sa začiatočník pokúša zbaviť pút, ktoré ho viažu k hmotnému svetu, máva sklony k impersonalizmu. S postupným pokrokom neskôr pochopí, že aj v duchovnom živote sú činnosti a že oddanú službu tvoria práve tieto činy. Keď to pochopí, prilipne k Najvyššiemu Pánovi a odovzdá sa Mu. Vtedy spozná, že všetko spočíva na Kṛṣṇovej milosti, že On je príčinou všetkých príčin a že tento hmotný vesmír nie je od Neho nezávislý. Uvedomí si, že hmotný svet je iba prevráteným obrazom duchovnej rozmanitosti a že všetko má vzťah k Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. Vidí všetko vo vzťahu k Vāsudevovi alebo Kṛṣṇovi. Takéto nazeranie vedie človeka ku konečnému cieľu, úplnému odovzdaniu sa Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. Takáto odovzdaná duša je veľmi vzácna.

The living entity, while executing devotional service or transcendental rituals after many, many births, may actually become situated in transcendental pure knowledge that the Supreme Personality of Godhead is the ultimate goal of spiritual realization. In the beginning of spiritual realization, while one is trying to give up one’s attachment to materialism, there is some leaning towards impersonalism, but when one is further advanced he can understand that there are activities in the spiritual life and that these activities constitute devotional service. Realizing this, he becomes attached to the Supreme Personality of Godhead and surrenders to Him. At such a time one can understand that Lord Śrī Kṛṣṇa’s mercy is everything, that He is the cause of all causes, and that this material manifestation is not independent from Him. He realizes the material world to be a perverted reflection of spiritual variegatedness and realizes that in everything there is a relationship with the Supreme Lord Kṛṣṇa. Thus he thinks of everything in relation to Vāsudeva, or Śrī Kṛṣṇa. Such a universal vision of Vāsudeva precipitates one’s full surrender to the Supreme Lord Śrī Kṛṣṇa as the highest goal. Such surrendered great souls are very rare.

Tento verš je veľmi pekne vysvetlený v tretej kapitole Śvetāśvatara Upaniṣady (verše 14 a 15):

This verse is very nicely explained in the Third Chapter (verses 14 and 15) of the Śvetāśvatara Upaniṣad:

sahasra-śīrṣā puruṣaḥ
sahasrākṣaḥ sahasra-pāt
sa bhūmiṁ viśvato vṛtvā-
tyātiṣṭhad daśāṅgulam

puruṣa evedaṁ sarvaṁ
yad bhūtaṁ yac ca bhavyam
utāmṛtatvasyeśāno
yad annenātirohati

V Chāndogya Upaniṣade (5.1.15) sa hovorí: na vai vāco na cakṣūṁṣi na śrotrāṇi na manāṁsīty ācakṣateprāṇo hy evaitāni sarvāṇi bhavanti. „V tele živej bytosti nie je hlavným činiteľom ani schopnosť hovoriť, ani schopnosť vidieť, ani schopnosť počuť, ani schopnosť myslieť; je to život, ktorý je stredobodom všetkých činností.“ Podobne je Vāsudeva alebo Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, pôvodnou bytosťou vo všetkom. Telo je schopné hovoriť, vidieť, počuť, myslieť, cítiť a tak ďalej. Tieto schopnosti sú však bezcenné, ak ich nepoužívame vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi. A keďže Vāsudeva je všeprenikajúci a všetko je Vāsudeva, oddaný sa Mu odovzdáva s plným vedomím (porovnaj Bhagavad-gītā 7.17 a 11.40).

“Lord Viṣṇu has thousands of heads, thousands of eyes and thousands of feet. Entirely encompassing the whole universe, He still extends beyond it by ten fingers’ breadth. He is in fact this entire universe. He is all that was and all that will be. He is the Lord of immortality and of all that is nourished by food.” In the Chāndogya Upaniṣad (5.1.15) it is said, na vai vāco na cakṣūṁṣi na śrotrāṇi na manāṁsīty ācakṣate prāṇa iti evācakṣate prāṇo hy evaitāni sarvāṇi bhavanti: “In the body of a living being neither the power to speak, nor the power to see, nor the power to hear, nor the power to think is the prime factor; it is life which is the center of all activities.” Similarly Lord Vāsudeva, or the Personality of Godhead, Lord Śrī Kṛṣṇa, is the prime entity in everything. In this body there are powers of speaking, of seeing, of hearing, of mental activities, etc. But these are not important if not related to the Supreme Lord. And because Vāsudeva is all-pervading and everything is Vāsudeva, the devotee surrenders in full knowledge (cf. Bhagavad-gītā 7.17 and 11.40).