VERŠ 16

TEXT 16

Verš

Tekstas

catur-vidhā bhajante māṁ
janāḥ su-kṛtino ’rjuna
ārto jijñāsur arthārthī
jñānī ca bharatarṣabha

Synonyma

Synonyms

catuḥ-vidhāḥ — štyri druhy; bhajante — slúžia; mām — Mne; janāḥ — ľudí; su-kṛtinaḥ — zbožných; arjuna — ó, Arjuna; ārtaḥ — ten, kto sa súži; jijñāsuḥ — ten, kto je zvedavý; artha-arthī — ten, kto túži po hmotnom zisku; jñānī — ten, kto je obdarený poznaním; ca — a; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatovcov.

catuḥ-vidhāḥ — keturių rūšių; bhajante — tarnauja; mām — Man; janāḥ — žmonės; su-kṛtinaḥ — dorieji; arjuna — o Arjuna; ārtaḥ — kenčiantis; jijñāsuḥ — smalsuolis; artha-arthī — trokštantis materialios naudos; jñānī — teisingai suvokiantis dalykų esmę; ca — taip pat; bharata-ṛṣabha — o geriausias iš Bharatos palikuonių.

Překlad

Translation

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu.

O geriausias iš Bhāratų, su pasiaukojimu Man ima tarnauti keturių rūšių dorieji žmonės: kenčiantys, geidžiantys turtų, smalsieji ir siekiantys pažinti Absoliutą.

Význam

Purport

Zbožní ľudia sa na rozdiel od neveriacich riadia pokynmi písiem a označujú sa preto ako zbožní (sukṛtinaḥ), teda tí, čo sa správajú podľa spoločenských a morálnych zásad a sú viac-menej odovzdaní Najvyššiemu Pánovi. Títo ľudia sú rozdelení do štyroch skupín: 1. trpiaci, 2. túžiaci po zisku, 3. zvedaví a 4. hľadajúci Absolútnu Pravdu, ale nie sú čistými oddanými, lebo za ich službou sa skrýva osobný motív. Čistá oddaná služba sa vykonáva bez motívu a bez túžby po hmotnom zisku. Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.1.11) definuje čistú oddanú službu takto:

KOMENTARAS: Skirtingai nuo nenaudėlių, šie žmonės ištikimai laikosi šventraščiuose nurodytų reguliuojamųjų principų; jie vadinami sukṛtinaḥ – besivadovaujantys šventraščių taisyklėmis, moraliniais bei socialiniais dėsniais ir daugiau ar mažiau pasišventę Aukščiausiajam Viešpačiui. Skiriamos keturios jų kategorijos: kenčiantys, stokojantys pinigų, smalsieji ir siekiantys pažinti Absoliučią Tiesą. Šie žmonės ateina pas Aukščiausiąjį Viešpatį ir su pasiaukojimu tarnauja turėdami skirtingus tikslus. Jie nėra tyri bhaktai, nes nori, kad mainais už pasiaukojimo tarnystę būtų išpildytas koks nors jų troškimas. Tyrai pasiaukojimo tarnystei svetimi savanaudiški troškimai ir materialios naudos siekimas. Štai kaip tyrą pasiaukojimą apibūdina „Bhakti-rasāmṛta-sindhu“ (1.1.11):

anyābhilāṣitā-śūnyaṁ
jñāna-karmādy-anāvṛtam
ānukūlyena kṛṣṇānu-
śīlanaṁ bhaktir uttamā

„Človek by mal slúžiť Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi, s oddanosťou a bez túžby po zisku a sláve, ktoré by chcel získať plodonosnými činnosťami alebo filozofickou špekuláciou. To je čistá oddaná služba.“

„Reikia tarnauti Aukščiausiajam Viešpačiui Kṛṣṇai palankiai nusiteikus, su transcendentine meile, negeidžiant jokios materialios naudos, gaunamos karmine veikla ar filosofuojant. Tokia pasiaukojimo tarnystė vadinama tyra.“

Keď sa tieto štyri druhy zbožných ľudí obrátia k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, očistia sa stykom s čistými oddanými a sami sa stanú čistými oddanými. Pre neveriacich je však ťažké slúžiť Pánovi, pretože žijú sebeckým, neusporiadaným životom bez duchovného cieľa. Napriek tomu sa z mnohých stanú čistí oddaní, keď prídu do styku s čistými oddanými.

Kai šių keturių kategorijų žmonės ima su pasiaukojimu tarnauti Aukščiausiajam Viešpačiui ir, bendraudami su tyrais bhaktais visiškai apsivalo, jie taip pat tampa tyrais bhaktais. O štai nenaudėliams pasiaukojimo tarnystė pernelyg sunki, nes jie gyvena savanaudišką, netvarkingą gyvenimą ir neturi dvasinių tikslų. Tačiau net ir tarp jų pasitaiko tokių, kurie atsitiktinai susitinka su tyru bhaktu ir patys tampa tyrais bhaktais.

Ľudia, ktorí sú vždy zaneprázdnení egoistickou činnosťou, sa niekedy v hmotnej tiesni obracajú k Bohu a začnú sa stýkať s čistými oddanými, vďaka čomu sa tiež stanú oddanými. Aj tí, ktorí sú všetkým sklamaní, niekedy vyhľadajú čistých oddaných a začnú sa zaujímať o otázky týkajúce sa Boha. Zavše sa i suchí filozofi, sklamaní všetkými oblasťami poznania, chcú naučiť poznať Boha. Potom prichádzajú k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, a tým transcendujú poznanie o neosobnom Brahmane a lokalizovanej Paramātme a vďaka Pánovej milosti alebo milosti Jeho predstaviteľa môžu dosiahnuť osobné chápanie Boha. Všeobecne platí, že trpiaci, zvedaví, túžiaci po zisku a hľadajúci Absolútnu Pravdu sa stanú čistými oddanými, len čo sa zbavia všetkých hmotných túžob a dokonale pochopia, že hmotný zisk nemá nič spoločné s duchovným pokrokom. Dovtedy, kým oddaní nedosiahnu v transcendentálnej oddanej službe toto štádium, zostávajú znečistení hmotnými činmi a hľadajú svetské vedomosti a podobne. Človek musí teda najskôr všetko toto prekonať, a potom sa môže dostať na úroveň čistej oddanej služby.

Žmonės, kurie be perstojo dirba dėl rezultatų, atsigręžia į Viešpatį ištikus materialiai bėdai; sunkią valandą jie ima bendrauti su tyrais bhaktais ir tampa Viešpaties bhaktais. Nusivylusieji kartais irgi susipažįsta su tyrais bhaktais ir susidomi Dievo pažinimu. Taip ir filosofams, linkusiems į sausus samprotavimus, nusivylus visomis pažinimo sritimis, kartais kyla noras sužinoti ką nors apie Dievą. Jie atsigręžia į Aukščiausiąjį Viešpatį ir ima Jam su pasiaukojimu tarnauti, o tarnaudami – Aukščiausiojo Viešpaties ir Jo tyro bhakto malone – peržengia beasmenio Brahmano bei lokalizuotos Paramātmos pažinimo ribas ir priartėja prie Dievo asmenybės sampratos. Kai ir nusivylusieji, ir smalsieji, ir siekiantys žinojimo bei stokojantys pinigų atsikrato visų materialių troškimų ir visiškai įsisąmonina, kad materiali nauda neturi nieko bendra su dvasiniu tobulėjimu, jie tampa tyrais bhaktais. Kol bhaktai nepasiekia tokio apsivalymo lygio, jų transcendentinė tarnystė Viešpačiui turi karminės veiklos žymę, jie siekia pasaulietinių žinių etc. Taigi reikia visa tai peržengti, norint pasiekti tyros pasiaukojimo tarnystės pakopą.