Skip to main content

VERŠ 5

TEXT 5

Verš

Tekst

uddhared ātmanātmānaṁ
nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur
ātmaiva ripur ātmanaḥ
uddhared ātmanātmānaṁ
nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur
ātmaiva ripur ātmanaḥ

Synonyma

Synonyms

uddharet — človek sa snaží povzniesť; ātmanā — prostredníctvom mysle; ātmānam — podmienenú dušu; na — nikdy; ātmānam — podmienenú dušu; avasādayet — nechať poklesnúť; ātmā — myseľ; eva — zaiste; hi — naozaj; ātmanaḥ — podmienenej duše; bandhuḥ — priateľom; ātmā — myseľ; eva — určite; ripuḥ — nepriateľom; ātmanaḥ — podmienenej duše.

uddharet — inimene peab vabastama; ātmanā — mõistuse abil; ātmānam — tingimustest sõltuvat hinge; na — mitte kunagi; ātmānam — tingimustest sõltuvat hinge; avasādayet — madalamale viima; ātmā — mõistus; eva — kindlasti; hi — tõepoolest; ātmanaḥ — tingimustest sõltuva hinge; bandhuḥ — sõber; ātmā — mõistus; eva — kindlasti; ripuḥ — vaenlane; ātmanaḥ — tingumustest sõltuva hinge.

Překlad

Translation

Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.

Inimene peab kasutama oma mõistust enda vabastamiseks, mitte aga mandumiseks. Mõistus on tingimustest sõltuvale hingele nii sõber kui ka vaenlane.

Význam

Purport

Podľa rozličných okolností označuje slovo ātmā telo, myseľ alebo dušu. V yoge majú myseľ a duša veľký význam. Keďže myseľ je pri praktikovaní yogy najdôležitejšia, znamená ātmā v tomto verši myseľ. Účelom yogy je ovládnuť myseľ a odviesť ju od pripútanosti k zmyslovým predmetom. Je tu zdôraznené, že myseľ sa musí cvičiť tak, aby mohla vyslobodiť podmienenú dušu z bahna nevedomosti. V hmotnom bytí je každý otrokom svojej mysle a svojich zmyslov. Myseľ chce pod vplyvom falošného ega ovládať svet, a v skutočnosti spôsobuje, že čistá duša je uväznená v hmotnom svete. Preto treba myseľ cvičiť tak, aby sa nenechala priťahovať leskom hmotnej prírody. Takto sa duša môže vyslobodiť zo svojej podmienenosti. Nikto by nemal dopustiť poklesnutie pochádzajúce z pripútanosti k zmyslovým predmetom. Čím viac nás priťahujú zmyslové predmety, tým viac sa zaplietame do hmotnej existencie. Najlepší spôsob, ako sa oslobodiť, je neustále zamestnávať svoju myseľ vo vedomí Kṛṣṇu. Na zdôraznenie tejto skutočnosti je tu použité slovo hi, čo znamená, že človek tak musí konať. Potvrdzuje to aj Amṛita-bindu Upaniṣad (2):

Sõna ātmā tähistab erinevates olukordades kas keha, mõistust või hinge. Joogasüsteemis on eriti tähtsad mõistus ja tingimustest sõltuv hing. Kuna mõistus omab jooga praktiseerimises keskset kohta, tähistab ātmā siin mõistust. Jooga praktiseerimise eesmärk on saavutada kontroll mõistuse üle ning tõkestada mõistuse kiindumist meelte ihaldusobjektidesse. Selles värsis rõhutatakse, et mõistust tuleb treenida nii, et see saaks päästa tingimustest sõltuva hinge teadmatuse soomülkast. Materiaalses elus on elusolend mõistuse ja meelte mõjuvallas. Õigupoolest on puhas hing sattunud materiaalse maailma köidikuisse, kuna mõistus on omaks võtnud vale ego, mis soovib materiaalse looduse üle valitseda. Seepärast tuleb mõistust treenida nii, et seda ei ahvatleks materiaalse looduse sära, ning sel moel võib tingimustest sõltuv hing materiaalsest maailmast pääseda. Inimene ei tohiks lasta end manduda meelte ihaldusobjektidesse kiindumiseni. Mida enam on ta kiindunud meelte ihaldusobjektidesse, seda enam takerdub ta materiaalse eksistentsi köidikuisse. Parim viis neist vabanemiseks on hõivata oma mõistus alati Kṛṣṇa teadvusega. Sõna hi kasutatakse selle mõtte rõhutamiseks, s.t. et seda peab tegema. Samuti öeldakse:

mana eva manuṣyāṇāṁ
kāraṇaṁ bandha-mokṣayoḥ
bandhāya viṣayāsaṅgo
muktyai nirviṣayaṁ manaḥ
mana eva manuṣyāṇāṁ
kāraṇaṁ bandha-mokṣayoḥ
bandhāya viṣayāsaṅgo
muktyai nirviṣayaṁ manaḥ

„Pomocou mysle sa človek môže vyslobodiť, alebo zapliesť do hmotnej existencie. Keď myseľ priťahujú zmyslové predmety, vedie k otroctvu, a keď je od zmyslových predmetov odpútaná, vedie k vyslobodeniu.“ Preto myseľ, ktorá je stále pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, vedie k najvyššiemu vyslobodeniu.

„Mõistus on nii inimese vangistuse kui ka vabanemise põhjuseks. Mõistus, mis on süvenenud meelte ihaldusobjektidesse, põhjustab vangistust, mõistus, mis on eemaldunud meelte ihaldusobjektidest, põhjustab aga vabanemist." („Amṛta-bindu Upaniṣad" 2)

Seega toob mõistus, mis on alati süvenenud Kṛṣṇa teadvusse, elusolendile ülima vabanemise.