Skip to main content

VERŠ 47

TEXT 47

Verš

Text

yoginām api sarveṣāṁ
mad-gatenāntar-ātmanā
śraddhāvān bhajate yo māṁ
sa me yukta-tamo mataḥ
yoginām api sarveṣāṁ
mad-gatenāntar-ātmanā
śraddhāvān bhajate yo māṁ
sa me yukta-tamo mataḥ

Synonyma

Synonyms

yoginām — z yogīnov; api — tiež; sarveṣām — zo všetkých; mat-gatena — pripútava sa ku Mne, neprestajne na Mňa myslí; antaḥ-ātmanā — v sebe; śraddhā-vān — s úplnou vierou; bhajate — robí transcendentálnu láskyplnú službu; yaḥ — ten, kto; mām — Mne (Najvyššiemu Pánovi); saḥ — on; me — Mňou; yukta-tamaḥ — najväčší yogīn; mataḥ — pokladaný.

yoginām — of yogīs; api — also; sarveṣām — all types of; mat-gatena — abiding in Me, always thinking of Me; antaḥ-ātmanā — within himself; śraddhā-vān — in full faith; bhajate — renders transcendental loving service; yaḥ — one who; mām — to Me (the Supreme Lord); saḥ — he; me — by Me; yukta-tamaḥ — the greatest yogī; mataḥ — is considered.

Překlad

Translation

Za najvyššieho zo všetkých yogīnov považujem toho, kto je so Mnou najdôvernejšie spojený, neprestajne na Mňa myslí a oddane a láskyplne Mi slúži.“

And of all yogīs, the one with great faith who always abides in Me, thinks of Me within himself and renders transcendental loving service to Me – he is the most intimately united with Me in yoga and is the highest of all. That is My opinion.

Význam

Purport

Slovo bhajate je tu veľmi dôležité. Bhajate má svoj koreň v slovese bhaj, ktoré sa používa v spojení so službou. Slovenské slovo „uctievať“ nemá ten istý význam ako bhaja. Uctievať znamená velebiť alebo preukazovať niekomu úctu. Ale služba vykonávaná z lásky a naplnená vierou je osobitne určená Najvyššej Božskej Osobnosti. Toho, kto neuctieva úctyhodného človeka alebo poloboha, možno označiť za nezdvorilého, ale keď niekto odmietne slúžiť Najvyššiemu Pánovi, je stratený. Každá živá bytosť je čiastočkou Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto je vo svojej podstate určená k tomu, aby slúžila Najvyššiemu. Keď to nerobí, poklesne. Śrīmad-Bhāgavatam (11.5.3) to potvrdzuje:

The word bhajate is significant here. Bhajate has its root in the verb bhaj, which is used when there is need of service. The English word “worship” cannot be used in the same sense as bhaj. Worship means to adore, or to show respect and honor to the worthy one. But service with love and faith is especially meant for the Supreme Personality of Godhead. One can avoid worshiping a respectable man or a demigod and may be called discourteous, but one cannot avoid serving the Supreme Lord without being thoroughly condemned. Every living entity is part and parcel of the Supreme Personality of Godhead, and thus every living entity is intended to serve the Supreme Lord by his own constitution. Failing to do this, he falls down. The Bhāgavatam (11.5.3) confirms this as follows:

ya eṣāṁ puruṣaṁ sākṣād
ātma-prabhavam īśvaram
na bhajanty avajānanti
sthānād bhraṣṭāḥ patanty adhaḥ
ya eṣāṁ puruṣaṁ sākṣād
ātma-prabhavam īśvaram
na bhajanty avajānanti
sthānād bhraṣṭāḥ patanty adhaḥ

„Človek, ktorý zanedbáva svoju povinnosť a opomína službu prvotnému Pánovi, ktorý je zdrojom všetkých živých bytostí, isto-iste poklesne zo svojej večnej, prirodzenej a pôvodnej pozície.“

“Anyone who does not render service and neglects his duty unto the primeval Lord, who is the source of all living entities, will certainly fall down from his constitutional position.”

V tomto verši je použité slovo bhajanti. Toto slovo sa používa vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi, zatiaľ čo slovo „uctievať“ sa môže použiť v spojení s polobohmi alebo ľuďmi. Slovo avajānanti použité v tomto verši nájdeme aj v Bhagavad-gīte (9.11): avajānanti māṁ mūḍhāḥ. „Iba hlupáci a ničomníci hania Śrī Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť.“ Títo hlupáci píšu niekedy komentáre k Bhagavad-gīte, a pritom nemajú ani štipku oddanosti ku Kṛṣṇovi. Preto nemôžu vidieť rozdiel medzi slovami bhajanti a uctievať.

In this verse also the word bhajanti is used. Therefore, bhajanti is applicable to the Supreme Lord only, whereas the word “worship” can be applied to demigods or to any other common living entity. The word avajānanti, used in this verse of Śrīmad-Bhāgavatam, is also found in the Bhagavad-gītā. Avajānanti māṁ mūḍhāḥ: “Only the fools and rascals deride the Supreme Personality of Godhead, Lord Kṛṣṇa.” Such fools take it upon themselves to write commentaries on the Bhagavad-gītā without an attitude of service to the Lord. Consequently they cannot properly distinguish between the word bhajanti and the word “worship.”

Všetky yogy vrcholia v bhakti-yoge. Ostatné yogy sú viac-menej spôsobmi, ako dosiahnuť bhakti-yogu. Yoga vlastne znamená bhakti-yoga. Od začiatku karma-yogy až po vrchol bhakti-yogy vedie dlhá cesta k sebarealizácii. Karma-yoga, činnosť bez túžby po plodoch práce, je začiatkom tejto cesty. Len čo karma-yogīn získa poznanie a naučí sa odriekaniu, prejde k jñāna-yoge, a keď prostredníctvom jñāna-yogy dosiahne štádium, v ktorom pomocou rôznych telesných a psychických metód medituje o Najvyššej Duši a zameriava na Ňu svoju myseľ, dospeje k aṣṭāṅga-yoge. A ak sa človek rozvíjaním svojej oddanosti a lásky dostane k Najvyššej Božskej Osobnosti, potom dosiahol vrchol, bhakti-yogu.

Bhakti-yoga je vskutku najvyšším cieľom, ale ak ju chceme podrobne analyzovať, musíme porozumieť ostatným yogam. Yogīn, ktorý neustále napreduje, kráča pravou cestou, vedúcou k večnému šťastiu. Kto sa zastaví na určitom stupni a nerobí žiadny pokrok, je nazývaný menom označujúcim stupeň, ktorý dosiahol: karma-yogīn, jñāna-yogīn, rāja-yogīn, haṭha-yogīn a podobne. O človeku, ktorému sa pošťastilo natoľko, že dosiahol bhakti-yogu, môžeme povedať, že prekonal všetky ostatné yogy. Vedomie Kṛṣṇu je preto najvyšším štádiom yogy, podobne ako sú Himālaye najvyššie pohorie sveta a Mount Everest najvyššou horou.

The culmination of all kinds of yoga practices lies in bhakti yoga. All other yogas are but means to come to the point of bhakti in bhakti-yoga. Yoga actually means bhakti-yoga; all other yogas are progressions toward the destination of bhakti-yoga. From the beginning of karma-yoga to the end of bhakti-yoga is a long way to self-realization. Karma-yoga, without fruitive results, is the beginning of this path. When karma-yoga increases in knowledge and renunciation, the stage is called jñāna-yoga. When jñāna-yoga increases in meditation on the Supersoul by different physical processes, and the mind is on Him, it is called aṣṭāṅga-yoga. And when one surpasses the aṣṭāṅga-yoga and comes to the point of the Supreme Personality of Godhead Kṛṣṇa, it is called bhakti-yoga, the culmination. Factually, bhakti-yoga is the ultimate goal, but to analyze bhakti-yoga minutely one has to understand these other yogas. The yogī who is progressive is therefore on the true path of eternal good fortune. One who sticks to a particular point and does not make further progress is called by that particular name: karma-yogī, jñāna-yogī or dhyāna-yogī, rāja-yogī, haṭha-yogī, etc. If one is fortunate enough to come to the point of bhakti-yoga, it is to be understood that he has surpassed all other yogas. Therefore, to become Kṛṣṇa conscious is the highest stage of yoga, just as, when we speak of Himālayan, we refer to the world’s highest mountains, of which the highest peak, Mount Everest, is considered to be the culmination.

Keď si je niekto vďaka bhakti-yoge vedomý Kṛṣṇu, dostáva sa mu ozajstného šťatia. Dokonalý yogīn upína svoju myseľ na Kṛṣṇu, Śyāmasundaru, ktorého pleť má nádhernú farbu búrkového mraku, ktorého tvár podobná lotosu žiari ako Slnko, ktorého odev sa leskne drahými kameňmi a ktorého telo je ovenčené kvetmi. Na všetky strany z Neho vychádza nádherná žiara, zvaná brahmajyoti. Inkarnuje v rôznych podobách, ako Rāma, Nṛsiṁha, Vāraha a vo Svojej pôvodnej podobe Najvyššej Božskej Osobnosti ako Kṛṣṇa. Do tohto sveta zostupuje v ľudskej podobe ako syn matky Yaśody a je známy ako Kṛṣṇa, Govinda alebo Vāsudeva. Je dokonalým dieťaťom, priateľom, pánom a milencom a má všetky atribúty a transcendentálne vlastnosti. Keď si človek neprestajne uvedomuje tieto vlastnosti Boha, je dokonalým yogīnom.

It is by great fortune that one comes to Kṛṣṇa consciousness on the path of bhakti-yoga to become well situated according to the Vedic direction. The ideal yogī concentrates his attention on Kṛṣṇa, who is called Śyāmasundara, who is as beautifully colored as a cloud, whose lotuslike face is as effulgent as the sun, whose dress is brilliant with jewels, and whose body is flower-garlanded. Illuminating all sides is His gorgeous luster, which is called the brahma-jyotir. He incarnates in different forms such as Rāma, Nṛsiṁha, Varāha and Kṛṣṇa, the Supreme Personality of Godhead, and He descends like a human being, as the son of mother Yaśodā, and He is known as Kṛṣṇa, Govinda and Vāsudeva. He is the perfect child, husband, friend and master, and He is full with all opulences and transcendental qualities. If one remains fully conscious of these features of the Lord, he is called the highest yogī.

K tejto najvyššej dokonalosti yogy môžeme dospieť jedine prostredníctvom bhakti-yogy, čo potvrdzujú všetky vedske písma. Vo Śvetāśvatara Upaniṣade (6.23) sa uvádza:

This stage of highest perfection in yoga can be attained only by bhakti-yoga, as is confirmed in all Vedic literature:

yasya deve parā bhaktir
yathā deve tathā gurau
tasyaite kathitā hy arthāḥ
prakāśante mahātmanaḥ
yasya deve parā bhaktir
yathā deve tathā gurau
tasyaite kathitā hy arthāḥ
prakāśante mahātmanaḥ

„Skutočný zmysel vedskeho poznania sa odhalí len tým veľkým dušiam, ktoré majú úplnú dôveru v Boha a v duchovného učiteľa.“

“Only unto those great souls who have implicit faith in both the Lord and the spiritual master are all the imports of Vedic knowledge automatically revealed.” (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23)

V Gopāla-tāpanī Upaniṣade (1.15) sa hovorí: bhaktir asya bhajanaṁ tad ihāmutropādhi-nairāsyenāmuṣmin manaḥ-kalpanam, etad eva naiṣkarmyam. „Bhakti je oddaná služba Bohu, zbavená túžby po hmotnom zisku v tomto i v budúcom živote. Keď sa človek oslobodí od týchto egoistických sklonov, mal by svoju myseľ celkom pripútať k Najvyššiemu. To je význam slova naiṣkarmya.“

Bhaktir asya bhajanaṁ tad ihāmutropādhi-nairāsyenāmuṣmin manaḥ-kalpanam, etad eva naiṣkarmyam.Bhakti means devotional service to the Lord which is free from desire for material profit, either in this life or in the next. Devoid of such inclinations, one should fully absorb the mind in the Supreme. That is the purpose of naiṣkarmya.” (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.15)

Toto je niekoľko aspektov bhakti-yogy alebo vedomia Kṛṣṇu — najdokonalejšej z yog.

These are some of the means for performance of bhakti, or Kṛṣṇa consciousness, the highest perfectional stage of the yoga system.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k šiestej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Dhyāna-yoga.“

Thus end the Bhaktivedanta Purports to the Sixth Chapter of the Śrīmad Bhagavad-gītā in the matter of Dhyāna-yoga.