VERŠ 35

TEXT 35

Verš

Texte

śrī-bhagavān uvāca
asaṁśayaṁ mahā-bāho
mano durnigrahaṁ calam
abhyāsena tu kaunteya
vairāgyeṇa ca gṛhyate

Synonyma

Synonyms

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; asaṁśayam — bez pochybností o tom; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; manaḥ — myseľ; durnigraham — ťažko ovládnuteľná; calam — prelietavá; abhyāsena — neustálym cvičením; tu — ale; kaunteya — ó, syn Kuntī; vairāgyeṇa — nepripútanosťou; ca — tiež; gṛhyate — možno ovládnuť.

śrī-bhagavān uvāca: Dieu, la Personne Suprême, dit; asaṁśayam: sans nul doute; mahā-bāho: ô Arjuna aux bras puissants; manaḥ: le mental; durnigraham: difficile à dompter; calam: mouvant; abhyāsena: par la pratique; tu: mais; kaunteya: ô fils de Kuntī; vairāgyeṇa: par le détachement; ca: aussi; gṛhyate: peut être ainsi maîtrisé.

Překlad

Translation

Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.

Le Seigneur, Kṛṣṇa, dit: Ô fils de Kuntī aux bras puissants, il est certes très difficile de dompter ce mental fuyant. Mais le détachement et une pratique adéquate permettent d’y arriver.

Význam

Purport

Śrī Kṛṣṇa súhlasil s Arjunom, že je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ. Zároveň však povedal, že sa to dá dokázať pomocou vhodného cvičenia a nepripútanosti. Z čoho pozostáva toto cvičenie? V dnešnej dobe sa nikto nedokáže riadiť podľa prísnych pravidiel a predpisov yogy, čiže žiť sám na posvätnom mieste, krotiť myseľ a zmysly, upnúť myseľ na Najvyššiu Dušu, žiť v celibáte a tak ďalej. Zato však človek môže oddane slúžiť Pánovi deviatimi rôznymi spôsobmi a byť si tak vedomý Kṛṣṇu. Prvým a najdôležitejším z nich je načúvať o Kṛṣṇovi. To je veľmi účinná transcendentálna metóda na očistenie mysle od všetkej hmotnej nečistoty. Čím viac načúvame rozprávaniam o Kṛṣṇovi, tým viac sme osvietení a zanechávame všetko, čo odvádza naše myšlienky od Kṛṣṇu. Pri odvrátení mysle od činností, ktorých cieľom nie je potešiť Pána, sa automaticky dostaví vairāgya alebo stav, keď je myseľ odpútaná od hmoty a zapojená do duchovných aktivít. Odpútať myseľ od hmoty spôsobom, ktorý odporúčajú stúpenci neosobnej filozofie, je nepochybne omnoho ťažšie, než pripútať myseľ ku Kṛṣṇovi. To je oveľa praktickejšie, lebo vďaka počúvaniu o Kṛṣṇovi sa človek automaticky prestane zaujímať o hmotu a pripútava sa k Najvyššiemu. Táto pripútanosť sa nazýva pareśānubhava alebo duchovná spokojnosť. Podobá sa spokojnosti, ktorú cíti hladný človek pri každom súste jedla, ktoré prehltne. Čím viac hladný človek je, tým sa cíti byť silnejší a spokojnejší. Aj pri vykonávaní oddanej služby cíti človek transcendentálne uspokojenie, keďže jeho myseľ nelipne na hmotných predmetoch. Je to čosi podobné ako liečiť chorobu odbornou liečbou a špeciálnou diétou. Načúvanie o Kṛṣṇových transcendentálnych zábavách sa prirovnáva k odbornej liečbe šialenej mysle a jedlo obetované Kṛṣṇovi je pravou diétou pre trpiaceho pacienta. Táto liečebná metóda sa nazýva bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu.

Même s’Il conforte le point de vue d’Arjuna, affirmant Lui aussi qu’il est difficile de dompter le mental obstiné, Dieu, la Personne Suprême, suggère une solution: la maîtrise peut s’obtenir à force de pratique et de détachement. Mais en quoi consiste cette pratique ? Dans l’âge de Kali, personne n’est capable de suivre les règles strictes du yoga. Ainsi n’est-il pas toujours possible de vivre en un lieu sacré, de fixer son mental sur l’Âme Suprême, de juguler les désirs du mental et des sens, de garder le célibat, de vivre en solitaire, etc. Cette méthode, donc, consiste à embrasser la conscience de Kṛṣṇa, dont on sait qu’elle comprend neuf types d’activités dévotionnelles. Et d’entre ces neuf types d’activités, la plus importante est l’écoute des gloires de Kṛṣṇa, car il s’agit du plus sûr moyen transcendantal de libérer le mental de toute anxiété. En effet, plus nous entendons parler de Kṛṣṇa, plus notre vision spirituelle s’éclaircit et plus nous nous détachons de tout ce qui pourrait détourner notre attention de Kṛṣṇa.

Le vairāgya – le détachement de la matière et la concentration du mental sur le spirituel – s’acquiert aisément si l’on écarte ses pensées de tout ce qui vise un autre but que le plaisir de Kṛṣṇa; car il est plus facile d’attacher son mental à Kṛṣṇa que de le détacher de la matière de manière impersonnelle. La méthode de la conscience de Kṛṣṇa est pratique, fonctionnelle, car l’attachement à l’Être Suprême naît tout naturellement de l’audition de Ses gloires. Il permet de goûter la satisfaction spirituelle (pareśānubhūti), satisfaction que l’on peut comparer au contentement qu’un affamé ressent à chaque bouchée de nourriture. Et plus il mange, plus il reprend des forces. De la même manière, par la pratique du service de dévotion, on ressent une satisfaction transcendantale au fur et à mesure que le mental se détache des objets matériels. Le service de dévotion peut être comparé au traitement d’un mal par des remèdes efficaces et un régime approprié. Entendre parler des activités sublimes de Kṛṣṇa est la médication dont le mental a besoin, et manger la nourriture préalablement offerte à Kṛṣṇa, le régime qui convient.