Skip to main content

VERŠ 34

第34節

Verš

テキスト

cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa
pramāthi balavad dṛḍham
tasyāhaṁ nigrahaṁ manye
vāyor iva su-duṣkaram
cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa
pramāthi balavad dṛḍham
tasyāhaṁ nigrahaṁ manye
vāyor iva su-duṣkaram

Synonyma

Synonyms

cañcalam — vrtkavá; hi — určite; manaḥ — myseľ; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; pramāthi — nepokojná; bala-vat — silná; dṛḍham — spurná; tasya — ju; aham — ja; nigraham — skrotiť; manye — myslím si; vāyoḥ — vietor; iva — ako; su-duṣkaram — ťažké.

cañcalam — ゆらゆらしている; hi — 確かに; manaḥ — 心; kṛṣṇa —おお、クリシュナ; pramāthi — 心をかき乱す; bala-vat — 強い; dṛḍham — 頑固な; tasya — その; aham —私は; nigraham — 鎮圧すること; manye — 思う; vāyoḥ — 風の; iva — ~のように; su-duṣkaram — 難しい.

Překlad

Translation

Ó, Kṛṣṇa, veď myseľ je nestála, búrlivá, spurná a veľmi silná. Myslím si, že skrotiť vietor je ľahšie.“

クリシュナよ、心は絶えず揺れ動き、すぐ荒れ狂い、そして実に頑迷です。私にとってこれを制御することは風を意のままに支配するより難しい。

Význam

Purport

Myseľ je taká silná a spurná, že niekedy premôže aj inteligenciu, hoci v skutočnosti je jej podriadená. Pre človeka, ktorý sa v praktickom živote stretáva s mnohými prekážkami, je určite veľmi ťažké ovládať myseľ. Môže sa pokúsiť hľadieť rovnako na priateľa i nepriateľa, no v skutočnosti žiadny materialista nedokáže uvažovať takto navždy, lebo je to ťažšie než ovládnuť búrlivý vietor. Kaṭha Upaniṣad (1.3.3-4) udáva nasledujúci príklad:

心は知性の助手であるべきなのに、大そう力が強く、また頑固なものだから、時折知性を打ち負かしてしまう。社会で多くの敵対要素と闘わなければならない人にとって、心をコントロールすることは実に難しい。「敵も味方も一視同仁」などというモットーを無理して立ててみても、俗人にそんなことができるわけがない。吹きすさぶ暴風を鎮圧するより難しいことだからである。ヴェーダ文献(カタ・ウパニシャッド1.3.3.4)には、こう記されている。

ātmānaṁ rathinaṁ viddhi
śarīraṁ ratham eva ca
buddhiṁ tu sārathiṁ viddhi
manaḥ pragraham eva ca
ātmānaṁ rathinaṁ viddhi
śarīraṁ ratham eva ca
buddhiṁ tu sārathiṁ viddhi
manaḥ pragraham eva ca
indriyāṇi hayān āhur
viṣayāṁs teṣu gocarān
ātmendriya-mano-yuktaṁ
bhoktety āhur manīṣiṇaḥ
indriyāṇi hayān āhur
viṣayāṁs teṣu gocarān
ātmendriya-mano-yuktaṁ
bhoktety āhur manīṣiṇaḥ

„Duša je cestujúcim v koči hmotného tela a inteligencia je kočišom. Myseľ predstavuje opraty a zmysly sú kone. Duša sa teda raduje alebo trápi v styku s mysľou a zmyslami. Takto to vidia veľkí myslitelia.“

Inteligencia má viesť myseľ, ale myseľ je niekedy taká silná a spurná, že inteligenciu často premôže, tak ako môže infekcia premôcť účinky lieku. Takúto silnú myseľ možno ovládnuť iba pomocou yogy, ktorá však bola pre svetského človeka ako Arjuna nepraktická, o dnešnom modernom človeku ani nehovoriac. Príklad, ktorý tu Arjuna použil, je naozaj výstižný: nikto nemôže rozkázať vetru. A ešte ťažšie je ovládnuť búrlivú myseľ. Najľahší spôsob ovládnutia mysle odporúča Śrī Caitanya Mahāprabhu: pokorne spievať alebo prednášať “Hare Kṛṣṇa“, veľkú oslobodzujúcu mantru. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ: „Človek musí svoju myseľ plne sústrediť na Kṛṣṇu. Jedine tak sa dá ovládnuť myseľ.“

「個人は肉体という車の乗客である。車の運転手は知性。運転用の機械道具が心。五感(色、声、香、味、触)は馬。そして自己は、心と五感連合の動きを楽しみ、また苦しむ。このように偉大な思想家は考えている。」知性は心を指図するになっているのだが、心は大そう力が強く、しかも頑固なので、時折知性を負かしてしまう。それは、ちょうど悪性の病気にはどんな薬も効き目がないようなものである。この強力な心をヨーガ実修によって制御しようというわけなのだが、アルジュナのように社会生活をしている人には実行不可能である。では、五千年前のアルジュナよりはるかに悪い条件の下で生きている現代人は、一体どうしたらいいのか?ここに出ているは、まことに適切である。吹く風を捕らえることはできない。それよりもっと困難なのは、荒れ狂う心を取り押さえることである。そこで、主チャイタンニャは全人類を救うために、心を鎮圧する最も楽な方法を教えられた。それは、「ハレー・クリシュナ」というマハー・マントラを唱えることである。その方法は、sa vai manaḥ kṛṣṇa-pādāravindayoḥ「心をクリシュナへの奉仕に没頭させよ」である。このによってのみ、心は浮動となる。