VERŠ 25

TEXT 25

Verš

Tekstas

śanaiḥ śanair uparamed
buddhyā dhṛti-gṛhītayā
ātma-saṁsthaṁ manaḥ kṛtvā
na kiñcid api cintayet

Synonyma

Synonyms

śanaiḥ — postupne; śanaiḥ — krok za krokom; uparamet — mal by pevne uchopiť; buddhyā — inteligenciou; dhṛti-gṛhītayā — s pevným presvedčením; ātma-saṁstham — spočinúť v transcendencii; manaḥ — myseľ; kṛtvā — konajúc; na — nie; kiñcit — nič iné; api — nech; cintayet — myslieť na.

śanaiḥ — palengva; śanaiḥ — žingsnis po žingsnio; uparamet — žmogus turi sulaikyti; buddhyā — intelektu; dhṛti-gṛhītayā — su įsitikinimu; ātma- saṁstham — patalpintą į transcendenciją; manaḥ — protą; kṛtvā — padaręs; na — ne; kiñcit — apie ką kitą; api — net; cintayet — turi galvoti.

Překlad

Translation

Mal by postupne, krok za krokom, spočinúť v tranze pomocou inteligencie a s plným presvedčením. Takto môže upriamiť myseľ na vlastné „ja“ a nemyslieť na nič iné.

Palengva, žingsnis po žingsnio, reikia eiti į transą, pasitelkus tam intelektą, paremtą tvirtu įsitikinimu. Taip protas turi būti sutelktas vien į savąjį „aš“ ir nenukrypti į nieką daugiau.

Význam

Purport

Pomocou správneho presvedčenia a inteligencie môže človek skoncovať so zmyslovými činnosťami. To sa nazýva pratyāhāra. Keď yogīn zastaví všetky činnosti zmyslov a ovláda svoju myseľ, môže potom v meditácii spočinúť v samādhi alebo vnútornom vytržení. Na tejto úrovni mu už nehrozí nebezpečenstvo, že by opäť poklesol do materialistického spôsobu života. Inými slovami, nemali by sme myslieť na zmyslové pôžitky, aj keď sme kvôli našim hmotným telám nútení byť v styku s hmotou. Jediný pôžitok, o ktorom môžeme rozjímať, je, ako potešiť Śrī Kṛṣṇu. Tento stav môžeme ľahko dosiahnuť priamou oddanou službou s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.

KOMENTARAS: Su intelektu ir tvirtu įsitikinimu žmogus laipsniškai nutraukia juslių veiklą. Tai vadinasi pratyāhāra. Įsitikinimas, meditacija ir juslių veiklos nutraukimas suvaldo protą, ir protas įeina į transą, arba samādhi. Tada nebelieka jokio pavojaus atsidurti materialios būties sampratos valdžioje. Kitaip sakant, nors žmogus ir priverstas (kol turi materialų kūną) kontaktuoti su materija, jam nederėtų galvoti apie juslinius malonumus. Nevalia galvoti apie jokius malonumus, išskyrus viena – kaip patenkinti Aukščiausiąjį „Aš“. Tokia būklė lengvai pasiekiama tiesiogiai praktikuojant Kṛṣṇos sąmonę.