Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA ŠIESTA

VERŠ 25

TEXT 25

Verš

Text

śanaiḥ śanair uparamed
buddhyā dhṛti-gṛhītayā
ātma-saṁsthaṁ manaḥ kṛtvā
na kiñcid api cintayet
śanaiḥ śanair uparamed
buddhyā dhṛti-gṛhītayā
ātma-saṁsthaṁ manaḥ kṛtvā
na kiñcid api cintayet

Synonyma

Synonyms

śanaiḥ — postupne; śanaiḥ — krok za krokom; uparamet — mal by pevne uchopiť; buddhyā — inteligenciou; dhṛti-gṛhītayā — s pevným presvedčením; ātma-saṁstham — spočinúť v transcendencii; manaḥ — myseľ; kṛtvā — konajúc; na — nie; kiñcit — nič iné; api — nech; cintayet — myslieť na.

śanaiḥ — gradually; śanaiḥ — step by step; uparamet — one should hold back; buddhyā — by intelligence; dhṛti-gṛhītayā — carried by conviction; ātma-saṁstham — placed in transcendence; manaḥ — mind; kṛtvā — making; na — not; kiñcit — anything else; api — even; cintayet — should think of.

Překlad

Translation

Mal by postupne, krok za krokom, spočinúť v tranze pomocou inteligencie a s plným presvedčením. Takto môže upriamiť myseľ na vlastné „ja“ a nemyslieť na nič iné.

Gradually, step by step, one should become situated in trance by means of intelligence sustained by full conviction, and thus the mind should be fixed on the Self alone and should think of nothing else.

Význam

Purport

Pomocou správneho presvedčenia a inteligencie môže človek skoncovať so zmyslovými činnosťami. To sa nazýva pratyāhāra. Keď yogīn zastaví všetky činnosti zmyslov a ovláda svoju myseľ, môže potom v meditácii spočinúť v samādhi alebo vnútornom vytržení. Na tejto úrovni mu už nehrozí nebezpečenstvo, že by opäť poklesol do materialistického spôsobu života. Inými slovami, nemali by sme myslieť na zmyslové pôžitky, aj keď sme kvôli našim hmotným telám nútení byť v styku s hmotou. Jediný pôžitok, o ktorom môžeme rozjímať, je, ako potešiť Śrī Kṛṣṇu. Tento stav môžeme ľahko dosiahnuť priamou oddanou službou s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.

By proper conviction and intelligence one should gradually cease sense activities. This is called pratyāhāra. The mind, being controlled by conviction, meditation and cessation from the senses, should be situated in trance, or samādhi. At that time there is no longer any danger of becoming engaged in the material conception of life. In other words, although one is involved with matter as long as the material body exists, one should not think about sense gratification. One should think of no pleasure aside from the pleasure of the Supreme Self. This state is easily attained by directly practicing Kṛṣṇa consciousness.