Skip to main content

VERŠ 1

TEXT 1

Verš

Texte

śrī-bhagavān uvāca
anāśritaḥ karma-phalaṁ
kāryaṁ karma karoti yaḥ
sa sannyāsī ca yogī ca
na niragnir na cākriyaḥ
śrī-bhagavān uvāca
anāśritaḥ karma-phalaṁ
kāryaṁ karma karoti yaḥ
sa sannyāsī ca yogī ca
na niragnir na cākriyaḥ

Synonyma

Synonyms

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; anāśritaḥ — nezávisí; karma-phalam — na plodoch svojej práce; kāryam — povinné; karma — činy; karoti — robí; yaḥ — kto; saḥ — on; sannyāsīsannyāsīn; ca — tiež; yogī — yogīn; ca — tiež; na — nie; niḥ — bez; agniḥ — oheň; na — ani; ca — tiež; akriyaḥ — nerobí.

śrī-bhagavān uvāca: Dieu, la Personne Suprême, dit; anāśritaḥ: sans prendre refuge; karma-phalam: dans le résultat du labeur; kāryam: obligatoire; karma: l’action; karoti: accomplit; yaḥ: celui qui; saḥ: il; sannyāsī: homme de renoncement; ca: aussi; yogī: mystique; ca: aussi; na: ne pas; niḥ: sans; agniḥ: feu; na: non plus; ca: aussi; akriyaḥ: sans devoir.

Překlad

Translation

Vznešený riekol: „Pravý sannyāsīn a yogīn je ten, kto nelipne na plodoch svojho konania a robí to, čo treba vykonať, a nie ten, kto nezapáli oheň a je nečinný.

Dieu, la Personne Suprême, dit: Qui est détaché du fruit de son labeur et s’acquitte de ses obligations est un sannyāsī et un vrai mystique, et non celui qui n’allume pas de feu sacrificiel et n’accomplit pas son devoir.

Význam

Purport

V tejto kapitole Śrī Kṛṣṇa vysvetľuje, že osemstupňová yoga je prostriedkom na ovládnutie mysle a zmyslov. Lenže pre obyčajných ľudí súčasného veku Kali je veľmi ťažké venovať sa tejto yoge. Napriek tomu, že táto kapitola osemstupňový systém yogy odporúča, Kṛṣṇa zdôrazňuje, že činnosti konané s mysľou uprenou naňho, karma-yoga, sú lepšie. Všetci na tomto svete pracujú, aby uživili rodinu a ochránili svoj majetok. Nik nepracuje bez sebeckej motivácie, či už osobnej alebo rozšírenej (v záujme ľudstva). Najvyššia dokonalosť znamená konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, a nie kvôli pôžitku z plodov práce. Takto konať vo vedomí Kṛṣṇu je povinnosťou každej bytosti, lebo každá je čiastočkou Boha. Telesné orgány pracujú, aby uspokojili celé telo. Telesné údy nepracujú pre vlastné uspokojenie, ale pre uspokojenie tela ako celku. Podobne aj živá bytosť, ktorá koná pre uspokojenie najvyššieho celku, a nie pre osobné uspokojenie, je dokonalým sannyāsīnom, dokonalým yogīnom.

Le Seigneur explique dans ce chapitre que le yoga en huit phases permet à l’homme de contrôler son mental et ses sens. Toutefois, pour la plupart des gens, et cela en particulier dans l’âge de Kali, cela présente de grandes difficultés. C’est pourquoi, bien qu’Il le recommande ici, Kṛṣṇa met l’accent sur la supériorité du karma-yoga, le yoga de l’action accomplie dans la conscience de Kṛṣṇa. Chacun agit en ce monde pour subvenir aux besoins de sa famille ou protéger ses biens, mais toujours avec un motif personnel, un désir d’en retirer pour soi ou pour autrui un profit matériel. L’idéal sera donc d’agir dans la conscience de Kṛṣṇa, et non de chercher à jouir des fruits de ses actes. Les êtres vivants doivent agir ainsi, car ils font tous partie intégrante de Dieu. De même qu’un organe ne fonctionne pas pour lui-même, mais pour le corps entier, l’être doit agir pour la satisfaction du Tout complet, et non pour la sienne propre. Celui qui agit en ce sens est le parfait sannyāsī, le parfait yogī.

Niekedy si sannyāsīn môže myslieť, že sa oslobodil od všetkých hmotných povinností, a preto prestane vykonávať agnihotra-yajñu (obeť ohňom), ale v skutočnosti tak koná zo sebectva, lebo jeho cieľom je splynúť s neosobným Brahmanom. Také želanie je síce na vyššej úrovni než hmotné želanie, ale aj ono je motivované sebecky. Podobne aj yogīn, mystik, ktorý vykonáva aṣṭānga-yogu s privretými očami a ktorý zanechal všetky hmotné činnosti, túži po osobnom uspokojení. Naopak bhakti-yogīn má jediný cieľ: uspokojiť najvyšší celok bez akejkoľvek sebeckosti. Meradlom jeho úspechu je Kṛṣṇova spokojnosť, a preto je dokonalým sannyāsīnom alebo dokonalým yogīnom. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám vo Svojich modlitbách dáva dokonalý príklad odriekania:

Il arrive parfois que des sannyāsīs se croient à tort libérés de tout devoir matériel et cessent d’accomplir l’agnihotra-yajña (feu sacrificiel); c’est qu’ils ont encore un désir intéressé, celui de s’identifier au Brahman impersonnel pour ne plus faire qu’un avec Lui. Ce désir est certes plus élevé que tout autre désir matériel, mais n’en demeure pas moins motivé par l’égoïsme. Quant au yogī mystique qui, les yeux mi-clos, met fin à toute action matérielle en pratiquant l’aṣṭāṅga-yoga, il recherche lui aussi sa propre satisfaction. Mais celui qui agit dans la conscience de Kṛṣṇa le fait sans motivation personnelle et dans le seul but de satisfaire le Tout absolu. Il n’estimera avoir obtenu le succès que lorsque Kṛṣṇa sera satisfait. C’est pourquoi on dit qu’il est le parfait sannyāsī, le parfait yogī. Le Seigneur, Śrī Caitanya, personnification même du renoncement, priait ainsi:

na dhanaṁ na janaṁ na sundarīṁ
kavitāṁ vā jagad-īśa kāmaye
mama janmani janmanīśvare
bhavatād bhaktir ahaitukī tvayi
na dhanaṁ na janaṁ na sundarīṁ
kavitāṁ vā jagad-īśa kāmaye
mama janmani janmanīśvare
bhavatād bhaktir ahaitukī tvayi

„Ó, všemocný Pane, netúžim po bohatstve a prekrásnych ženách, nechcem mať ani žiadnych stúpencov. Túžim jedine po bezpríčinnej oddanej službe Tebe, zrodenie za zrodením.“

« Ô Seigneur tout-puissant, je ne désire nullement les richesses, je ne convoite pas les jolies femmes et ne recherche pas non plus de nombreux disciples. La seule bénédiction à laquelle j’aspire, c’est de Te servir avec amour et dévotion, vie après vie. »