Skip to main content

VERŠ 22

TEXT 22

Verš

Texte

ye hi saṁsparśa-jā bhogā
duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya
na teṣu ramate budhaḥ
ye hi saṁsparśa-jā bhogā
duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya
na teṣu ramate budhaḥ

Synonyma

Synonyms

ye — oni; hi — nepochybne; saṁsparśa-jāḥ — stykom s hmotnými zmyslami; bhogāḥ — pôžitok; duḥkha — strasti; yonayaḥ — zdrojom; eva — istotne; te — sú; ādi — počiatok; anta — koniec; vantaḥ — podliehajú; kaunteya — ó, syn Kuntī; na — nikdy; teṣu — v nich; ramate — nachádza potešenie; budhaḥ — múdry.

ye: ceux; hi: certes; saṁsparśa-jāḥ: par le contact avec les sens matériels; bhogāḥ: les plaisirs; duḥkha: malheur; yonayaḥ: sources de; eva: certes; te: ils sont; ādi: un début; anta: une fin; vantaḥ: sujets à; kaunteya: ô fils de Kuntī; na: jamais; teṣu: dans ceux-là; ramate: ne prend plaisir; budhaḥ: l’homme intelligent.

Překlad

Translation

Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie.

L’homme intelligent ne s’adonne jamais aux plaisirs que procure le contact des sens avec les objets des sens. Il ne s’y complaît point, ô fils de Kuntī, car s’ils ont un début, ils ont également une fin et sont porteurs de souffrance.

Význam

Purport

Pominuteľné hmotné pôžitky prichádzajú kvôli styku dočasných hmotných zmyslov s dočasnými zmyslovými predmetmi. Oslobodené duše sa však nezaujímajú o to, čo nie je večné. Ako by sa mohli oddávať falošnej radosti, keď dobre poznajú radosť z transcendentálneho života? V Padma Purāṇe sa uvádza:

Les plaisirs matériels sont les fruits du contact des sens avec la matière et, comme le corps, sont temporaires. Or, l’âme libérée ne porte aucun intérêt à ce qui est éphémère. Ayant expérimenté des plaisirs purement spirituels, comment pourrait-elle se réjouir de plaisirs factices ? On lit dans le Padma Purāṇa:

ramante yogino ’nante
satyānande cid-ātmani
iti rāma-padenāsau
paraṁ brahmābhidhīyate
ramante yogino ’nante
satyānande cid-ātmani
iti rāma-padenāsau
paraṁ brahmābhidhīyate

„Transcendentalisti prežívajú neobmedzenú duchovnú radosť z Absolútnej Pravdy, a preto je Absolútna Pravda, Najvyššia Božská Osobnosť, známa aj pod menom Rāma.“

« Dieu, la Personne Suprême, la Vérité Absolue, porte le nom de Rāma, car Il prodigue à tous les spiritualistes une joie transcendantale infinie. »

Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (5.5.1) sa píše:

Et dans le Śrīmad-Bhāgavatam (5.5.1):

nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛ-loke
kaṣṭān kāmān arhate viḍ-bhujāṁ ye
tapo divyaṁ putrakā yena sattvaṁ
śuddhyed yasmād brahma-saukhyaṁ tv anantam
nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛ-loke
kaṣṭān kāmān arhate viḍ-bhujāṁ ye
tapo divyaṁ putrakā yena sattvaṁ
śuddhyed yasmād brahma-saukhyaṁ tv anantam

„Moji milí synovia, človek nemusí ťažko pracovať, len aby uspokojil zmysly, pretože zmyslový pôžitok je dostupný aj sviniam, ktoré jedia výkaly. V tomto živote by ste mali činiť pokánie, aby ste očistili svoju existenciu a dosiahli tak večný a blažený život.“

« Mes chers fils, dans cette forme humaine, il n’est nul besoin de peiner pour le plaisir des sens que partagent même les porcs, ces mangeurs d’excréments. Combien préférable, en cette vie, de faire pénitence pour se purifier et goûter en retour une félicité transcendantale illimitée. »

Pravých yogīnov alebo učených transcendentalistov nepriťahujú zmyslové pôžitky, lebo sú príčinou pokračovania hmotného bytia. Čím viac sa človek oddáva hmotným pôžitkom, tým viac sa zaplieta do strastí hmotného sveta.

Les vrais yogīs, les spiritualistes accomplis, n’éprouvent aucun attrait pour les plaisirs des sens – cause de l’existence perpétuelle de l’être dans la matière. Car plus on s’attache aux joies matérielles, plus on s’enchaîne aux souffrances de ce monde.