Skip to main content

VERŠ 22

TEXT 22

Verš

Text

ye hi saṁsparśa-jā bhogā
duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya
na teṣu ramate budhaḥ
ye hi saṁsparśa-jā bhogā
duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya
na teṣu ramate budhaḥ

Synonyma

Synonyms

ye — oni; hi — nepochybne; saṁsparśa-jāḥ — stykom s hmotnými zmyslami; bhogāḥ — pôžitok; duḥkha — strasti; yonayaḥ — zdrojom; eva — istotne; te — sú; ādi — počiatok; anta — koniec; vantaḥ — podliehajú; kaunteya — ó, syn Kuntī; na — nikdy; teṣu — v nich; ramate — nachádza potešenie; budhaḥ — múdry.

ye — those; hi — certainly; saṁsparśa-jāḥ — by contact with the material senses; bhogāḥ — enjoyments; duḥkha — distress; yonayaḥ — sources of; eva — certainly; te — they are; ādi — beginning; anta — end; vantaḥ — subject to; kaunteya — O son of Kuntī; na — never; teṣu — in those; ramate — takes delight; budhaḥ — the intelligent person.

Překlad

Translation

Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie.

An intelligent person does not take part in the sources of misery, which are due to contact with the material senses. O son of Kuntī, such pleasures have a beginning and an end, and so the wise man does not delight in them.

Význam

Purport

Pominuteľné hmotné pôžitky prichádzajú kvôli styku dočasných hmotných zmyslov s dočasnými zmyslovými predmetmi. Oslobodené duše sa však nezaujímajú o to, čo nie je večné. Ako by sa mohli oddávať falošnej radosti, keď dobre poznajú radosť z transcendentálneho života? V Padma Purāṇe sa uvádza:

Material sense pleasures are due to the contact of the material senses, which are all temporary because the body itself is temporary. A liberated soul is not interested in anything which is temporary. Knowing well the joys of transcendental pleasures, how can a liberated soul agree to enjoy false pleasure? In the Padma Purāṇa it is said:

ramante yogino ’nante
satyānande cid-ātmani
iti rāma-padenāsau
paraṁ brahmābhidhīyate
ramante yogino ’nante
satyānande cid-ātmani
iti rāma-padenāsau
paraṁ brahmābhidhīyate

„Transcendentalisti prežívajú neobmedzenú duchovnú radosť z Absolútnej Pravdy, a preto je Absolútna Pravda, Najvyššia Božská Osobnosť, známa aj pod menom Rāma.“

“The mystics derive unlimited transcendental pleasures from the Absolute Truth, and therefore the Supreme Absolute Truth, the Personality of Godhead, is also known as Rāma.”

Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (5.5.1) sa píše:

In the Śrīmad-Bhāgavatam also (5.5.1) it is said:

nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛ-loke
kaṣṭān kāmān arhate viḍ-bhujāṁ ye
tapo divyaṁ putrakā yena sattvaṁ
śuddhyed yasmād brahma-saukhyaṁ tv anantam
nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛ-loke
kaṣṭān kāmān arhate viḍ-bhujāṁ ye
tapo divyaṁ putrakā yena sattvaṁ
śuddhyed yasmād brahma-saukhyaṁ tv anantam

„Moji milí synovia, človek nemusí ťažko pracovať, len aby uspokojil zmysly, pretože zmyslový pôžitok je dostupný aj sviniam, ktoré jedia výkaly. V tomto živote by ste mali činiť pokánie, aby ste očistili svoju existenciu a dosiahli tak večný a blažený život.“

“My dear sons, there is no reason to labor very hard for sense pleasure while in this human form of life; such pleasures are available to the stool-eaters [hogs]. Rather, you should undergo penances in this life by which your existence will be purified, and as a result you will be able to enjoy unlimited transcendental bliss.”

Pravých yogīnov alebo učených transcendentalistov nepriťahujú zmyslové pôžitky, lebo sú príčinou pokračovania hmotného bytia. Čím viac sa človek oddáva hmotným pôžitkom, tým viac sa zaplieta do strastí hmotného sveta.

Therefore, those who are true yogīs or learned transcendentalists are not attracted by sense pleasures, which are the causes of continuous material existence. The more one is addicted to material pleasures, the more he is entrapped by material miseries.