Skip to main content

VERŠ 19

TEXT 19

Verš

Texte

ihaiva tair jitaḥ sargo
yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣaṁ hi samaṁ brahma
tasmād brahmaṇi te sthitāḥ
ihaiva tair jitaḥ sargo
yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣaṁ hi samaṁ brahma
tasmād brahmaṇi te sthitāḥ

Synonyma

Synonyms

iha — v tomto živote; eva — istotne; taiḥ — tí; jitaḥ — prekonali; sargaḥ — narodenie a smrť; yeṣām — ktorých; sāmye — v jednote; sthitam — zotrváva; manaḥ — myseľ; nirdoṣam — zbavení chýb; hi — určite; samam — v jednote; brahma — ako Najvyšší; tasmāt — preto; brahmaṇi — v Najvyššom; te — oni; sthitāḥ — zotrvávajú.

iha: dans cette vie; eva: certes; taiḥ: par eux; jitaḥ: conquises; sargaḥ: la naissance et la mort; yeṣām: de ceux-là; sāmye: dans l’équanimité; sthitam: situé; manaḥ: le mental; nirdoṣam: sans défaut; hi: certes; samam: dans l’équanimité; brahma: comme l’Absolu; tasmāt: donc; brahmaṇi: dans l’Absolu; te: ils; sthitāḥ: sont situés.

Překlad

Translation

Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.

L’être dont le mental demeure constant a d’ores et déjà vaincu la naissance et la mort. Il s’est fixé dans le Brahman et, comme Lui, est dénué d’imperfection.

Význam

Purport

Vyrovnaná myseľ je znamením sebarealizácie. To už bolo povedané vyššie. Tých, čo naozaj dosiahli toto štádium, treba považovať za osoby, ktoré prekonali hmotné podmienky, predovšetkým narodenie a smrť. Kým sa človek stotožňuje s telom, je pokladaný za podmienenú dušu. Len čo sa však povýši realizovaním svojho „ja“ na úroveň vyrovnanosti, vyslobodí sa z podmieneného života. Inými slovami, taký človek sa nemusí opäť narodiť v hmotnom svete, ale po smrti vstúpi do duchovného sveta. Pán nemá žiadnu chybu, pretože je zbavený pripútanosti a nenávisti. Takisto bude aj živá bytosť bez chyby a hodná vstupu do duchovného sveta, len čo sa zbaví lipnutia a nenávisti. Také osoby treba pokladať za oslobodené a ich vlastnosti sú opísané v ďalšom verši.

L’équanimité dont on parle ici, signe de réalisation spirituelle, permet de triompher des conditions que nous impose la matière – plus particulièrement celles de la naissance et de la mort. Tant que l’homme s’identifie à son corps, il en subit le conditionnement. Mais dès qu’il développe l’équanimité à travers la réalisation de son identité spirituelle, il se libère de cet asservissement, et peut donc, au moment de la mort, entrer dans le monde spirituel, sans jamais plus avoir à renaître dans l’univers matériel.

Le Seigneur est dénué d’imperfection. Il n’est sujet ni à l’attraction ni à la répulsion. Par conséquent, s’il s’affranchit lui aussi de la dualité attraction-répulsion, l’être distinct devient également sans défaut et se qualifie pour entrer dans le monde spirituel. On doit tenir une telle personne pour libérée. Les versets suivants en décrivent en détail les caractéristiques.