Skip to main content

VERŠ 5

5. VERS

Verš

Szöveg

śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi
na tvaṁ vettha paran-tapa
śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi
na tvaṁ vettha paran-tapa

Synonyma

Szó szerinti jelentés

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; bahūni — veľa; me — Mojich; vyatītāni — prešlo; janmāni — narodení; tava — tvojich; ca — tiež; arjuna — ó, Arjuna; tāni — ty; aham — Ja; veda — viem; sarvāṇi — všetky; na — nie; tvam — ty; vettha — nevieš; parantapa — ó, hubiteľ nepriateľov.

śrī-bhagavān uvāca – az Istenség Személyisége mondta; bahūni – sok; me – Nekem; vyatītāni – elmúlt; janmāni – születések; tava – neked; ca – szintén; arjuna – ó, Arjuna; tāni – azokat; aham – Én; veda – ismerem; sarvāṇi – mindet; na – nem; tvam – te; vettha – ismered; parantapa – ó, ellenség legyőzője.

Překlad

Fordítás

Vznešený riekol: „Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ó, Arjuna. Ja si môžem pamätať všetky, ale ty nie, ó, hubiteľ nepriateľov!

Az Istenség Személyisége így válaszolt: Sok-sok élet áll Énmögöttem és mögötted is. Én képes vagyok mindegyikre emlékezni, de te nem, ó, ellenség legyőzője!

Význam

Magyarázat

V Brahma-saṁhite (5.33) nájdeme informácie o mnohých Pánových inkarnáciách:

A Brahma-saṁhitāból (5.33) megtudhatjuk, hogy az Úrnak megszámlálhatatlanul sok inkarnációja van:

advaitam acyutam anādim ananta-rūpam
ādyaṁ purāṇa-puruṣaṁ nava-yauvanaṁ ca
vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
advaitam acyutam anādim ananta-rūpam
ādyaṁ purāṇa-puruṣaṁ nava-yauvanaṁ ca
vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

„Uctievam Najvyššieho Pána, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je absolútnou, pôvodnou a neomylnou osobou, a ktorý je bez počiatku. Aj keď sa zjavuje v nekonečnom množstve podôb, zostáva stále rovnakou, pôvodnou a najstaršou osobou, ktorá si naveky zachováva krásu večnej mladosti. Týmto večným, blaženým a vševedúcim Pánovým podobám zvyčajne rozumejú iba najväčší znalci Ved, ale pre čistých oddaných sú vždy ľahko pochopiteľné.“

„Az Istenség Legfelsőbb Személyiségét, Govindát [Kṛṣṇát], az eredeti, abszolút, csalhatatlan és kezdet nélküli személyt imádom. Noha végtelen sok formába kiterjed, mégis ugyanaz az eredeti, legősibb személy, aki örökké üde ifjúnak látszik. Az Úr ezen örökkévaló, gyönyörteli és mindentudó formáit még a Védák legkiválóbb ismerői sem értik meg, ám ugyanezek a formák a tiszta és igaz bhakták előtt mindig feltárulnak.”

V inom verši Brahma-saṁhity (5.39) sa hovorí:

A Brahma-saṁhitāban (5.39) a következőt is olvashatjuk:

rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan
nānāvatāram akarod bhuvaneṣu kintu
kṛṣṇaḥ svayaṁ samabhavat paramaḥ pumān yo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan
nānāvatāram akarod bhuvaneṣu kintu
kṛṣṇaḥ svayaṁ samabhavat paramaḥ pumān yo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

„Uctievam Najvyššieho Pána, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý sa zjavuje v rôznych inkarnáciách ako Rāma, Nṛsiṁha a veľa ďalších. Je však pôvodnou Božskou Osobnosťou, ktorá sa prejavuje Osobne ako Kṛṣṇa.“

„Az Istenség Legfelsőbb Személyiségét, Govindát [Kṛṣṇát] imádom, aki mindig jelen van különféle inkarnációiban, például Rāmaként, Nṛsiṁhaként, valamint számos alinkarnációjában, s aki nem más, mint a Kṛṣṇaként ismert eredeti Istenség Személyisége, aki személyesen is alászáll.”

Vo Vedach sa tiež uvádza, že aj keď sa Boh zjavuje v nespočetných podobách, je jediný a s nikým a s ničím neporovnateľný. Je ako kameň vaidurya, ktorý mení svoje farby, a predsa zostáva tým istým kameňom. Všetkým týmto mnohonásobným podobám môžu porozumieť čistí oddaní, nie však iba prostredníctvom štúdia Ved (vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau). Oddaní ako Arjuna sú večnými Kṛṣṇovými spoločníkmi a vždy, keď Kṛṣṇa zostúpi do tohto vesmíru, zostupujú aj oni a prijímajú rôzne role, aby Mu takto slúžili podľa svojich možností a schopností. Arjuna je jedným z nich a z tohto verša môžeme pochopiť, že keď Kṛṣṇa pred miliónmi rokov predniesol Bhagavad-gītu bohu Slnka Vivasvānovi, bol pri tom aj Arjuna, aj keď vtedy zohrával inú úlohu. Medzi Kṛṣṇom a Arjunom je však rozdiel, a to ten, že Kṛṣṇa si túto udalosť pamätal a Arjuna nie. To je rozdiel medzi Najvyšším Pánom a nepatrnou živou bytosťou. Arjuna je tu oslovený ako mocný hrdina, ktorý dokázal poraziť nepriateľov, no napriek tomu si nepamätal, čo sa prihodilo počas jeho predchádzajúcich životov. Preto sa živá bytosť nemôže nikdy vyrovnať Najvyššiemu Pánovi, aj keby bola po hmotnej stránke akokoľvek mocná. Nemôžu sa Mu dokonca vyrovnať ani Jeho stáli spoločníci, a to sú vyslobodené duše. Pán je v Brahma-saṁhite opísaný ako acyuta (ten, kto nikdy nepoklesne), čo znamená, že On nikdy nezabudne na Svoju totožnosť, ani keď príde do styku s hmotou. Preto Pána zo žiadneho hľadiska nemožno porovnávať so živou bytosťou, hoci by bola na rovnakej duchovnej úrovni ako Arjuna. Arjuna je Kṛṣṇov oddaný, a napriek tomu niekedy zabúda na Jeho skutočnú povahu. Oddaný však môže vďaka Pánovej milosti znovu získať vedomie o Jeho neomylnosti, zatiaľ čo ateista nikdy nedokáže pochopiť Jeho transcendentálnu povahu. Démonský rozum nikdy neprenikne do zmyslu Bhagavad-gīty. Kṛṣṇa si pamätá činy, ktoré vykonal pred miliónmi rokov, ale Arjuna si ich nepamätal, aj keď je v skutočnosti večný tak ako Kṛṣṇa. V tejto súvislosti si môžeme všimnúť, že živá bytosť všetko zabúda, pretože mení telá, ale Kṛṣṇa si pamätá všetko, lebo Jeho telo je sac-cid-ānanda a nikdy sa nemení. Je advaita, čo znamená, že medzi Ním samotným a Jeho telom nie je rozdiel. Všetko vo vzťahu s Ním je duchovné — zatiaľ čo podmienená duša sa od svojho hmotného tela líši. Keďže Pánovo telo a On sú jedno, Jeho postavenie je vždy iné ako postavenie živej bytosti, i keď zostúpi do hmotného vesmíru. Démoni však nie sú schopní porozumieť Pánovej transcendentálnej povahe, ktorú sám vysvetľuje v nasledujúcom verši.

A Védák is megemlítik, hogy bár az Úr egyetlen, mégis megszámlálhatatlan formában jelenik meg. A vaidūrya drágakőhöz lehet hasonlítani, amely bár változtatja színét, mégis ugyanaz marad. A tiszta bhakták nem pusztán a Védák tanulmányozásával értik meg e számtalan inkarnációt (vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau). Az Arjunához hasonló bhakták az Úr állandó társai, akik valahányszor az Úr alászáll, megjelennek Vele együtt, hogy természetüknek megfelelően szolgálják Őt. Arjuna egyike ezeknek a bhaktáknak, s e versből kiderül, hogy egy másfajta szerepben ő is jelen volt, amikor az Úr Kṛṣṇa több millió évvel ezelőtt elbeszélte a Bhagavad-gītāt a napistennek, Vivasvānnak. A különbség azonban az Úr és Arjuna között az, hogy az Úr emlékezett a történtekre, Arjuna ellenben erre képtelen volt. Ez a különbség a szerves rész – az élőlény – és a Legfelsőbb Úr között. Habár Kṛṣṇa Arjunát nagy hősnek szólítja, aki képes legyőzni ellenségeit, Arjuna képtelen visszaemlékezni, mi történt számtalan előző élete során. Bármilyen hatalmas is egy élőlény anyagi szempontból, sohasem lehet egyenrangú a Legfelsőbb Úrral. Mindenki, aki az Úr állandó társa, kétségtelenül felszabadult lélek, ám az Úrral nem állhat azonos szinten. A Brahma-saṁhitā csalhatatlannak (acyuta) mondja az Urat, s ez azt jelenti, hogy soha, még az anyaggal kapcsolatba kerülve sem feledkezik meg kilétéről. Éppen ezért az Úr és az élőlény sohasem lehet minden tekintetben egyenrangú, még akkor sem, ha olyan felszabadult élőlényről van szó, mint Arjuna. Arjuna az Úr bhaktája volt, mégis elfelejtkezett az Úr természetéről, ám míg a bhakták az isteni kegy révén azonnal megérthetik az Úr csalhatatlan helyzetét, az abhakták, a démonok képtelenek felfogni transzcendentális természetét. Ebből következik, hogy a Gītā e leírásait démoni elmével nem lehet megérteni. Kṛṣṇa képes volt visszaemlékezni sok millió évvel ezelőtti tetteire, Arjuna azonban nem, pedig az öröklét mindkettőjük természetéhez hozzátartozik. Azt is meg kell itt jegyeznünk, hogy az élőlény testének cseréje miatt felejti el előző életeit, ám az Úr emlékszik mindenre, mert nem cseréli sac-cid-ānanda testét. Ő advaita, ami annyit jelent, hogy teste és saját maga között nincsen különbség. Minden, ami Vele kapcsolatban áll, lelki, ellenben a feltételekhez kötött lélek különbözik anyagi testétől. Mivel az Úr teste és lelke nem különbözik egymástól, az Ő helyzete sohasem azonos a közönséges élőlényekével, még akkor sem, ha alászáll az anyagi világba. A démonok nem képesek felfogni az Úr transzcendentális természetét, amiről maga az Úr beszél a következő versben.