Skip to main content

VERŠ 34

TEXT 34

Verš

Текст

tad viddhi praṇipātena
paripraśnena sevayā
upadekṣyanti te jñānaṁ
jñāninas tattva-darśinaḥ
тад віддгі пран̣іпа̄тена
паріпраш́нена севайа̄
упадекшйанті те джн̃а̄нам̇
джн̃а̄нінас таттва-дарш́інах̣

Synonyma

Послівний переклад

tat — táto (znalosť rôznych obetí); viddhi — snaž sa pochopiť; praṇipātena — tým, že sa obrátiš na duchovného učiteľa; paripraśnena — pokorným pýtaním sa; sevayā — preukazovaním služby; upadekṣyanti — vnukne; te — tebe; jñānam — poznanie; jñāninaḥ — sebarealizovaná duša; tattva — pravdu; darśinaḥ — tí, ktorí uzreli.

тат—таке знання про різні жертвопринесення; віддгі—намагайся зрозуміти; пран̣іпа̄тена—наближаючись до духовного вчителя; паріпраш́нена—смиренними запитаннями; севайа̄—виконуючи служіння; упадекшйанті—вони посвятять; те—тебе; джн̃а̄нам—в знання; джн̃а̄нінах̣—той, хто усвідомив себе: таттва—істини; дарш́інах̣—провидці.

Překlad

Переклад

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.

Просто намагайся пізнати істину, звернувшись до духовного вчителя. Розпитуй його смиренно і служи йому. Душі, що усвідомили себе, можуть дати тобі знання, бо вони бачать істину.

Význam

Коментар

Cesta k duchovnej realizácii je nepochybne ťažká. Śrī Kṛṣṇa nám preto radí, aby sme sa obrátili na pravého duchovného učiteľa, ktorý patrí do postupnosti duchovných učiteľov, začínajúcej samotným Kṛṣṇom. Nikto sa nemôže stať pravým duchovným učiteľom, ak nepatrí do učeníckej postupnosti. Śrī Kṛṣṇa je pôvodný duchovný učiteľ a iba človek zo učeníckej postupnosti môže odovzdať nezmenené posolstvo Najvyššieho Pána svojmu žiakovi. Nikto nemôže dosiahnuť duchovnú realizáciu podľa vlastnej metódy, ako to majú v móde dnešní hlúpi pokrytci. V Śrīmad-Bhāgavatame (6.3.19) sa hovorí: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-praṇītam. „Cestu náboženstva zvestuje priamo Pán.“ Preto nám intelektuálne špekulácie, suché argumenty, ani nezávislé štúdium písiem nepomôžu k pokroku v duchovnom živote. Musíme sa obrátiť na pravého duchovného učiteľa, aby sme získali poznanie. Duchovného učiteľa by sme mali prijať s úplnou pokorou a mali by sme mu skromne a bez pýchy slúžiť ako prostí služobníci. Tajomstvo úspechu v duchovnom živote spočíva v uspokojení sebarealizovaného duchovného učiteľa. Kladenie otázok a pokora tvoria pravú kombináciu, ktorá vedie k duchovnému poznaniu. Ak človek nie je pokorný a úslužný, nebudú mať jeho otázky položené duchovnému učiteľovi žiadny účinok. Žiak musí byť pripravený zvládnuť skúšky duchovného učiteľa, ktorý ho automaticky požehná čistým duchovným poznaním, keď uvidí jeho vážny záujem. Tento verš zavrhuje slepé nasledovanie a tiež absurdné otázky. Nesmieme duchovného učiteľa len pozorne počúvať, ale učiť sa od neho aj pokornými otázkami a službou. Pravý duchovný učiteľ je k svojmu žiakovi prirodzene veľmi milý, a ak je žiak pokorný a vždy pripravený slúžiť, výmena otázok a odpovedí bude dokonalá.

Шлях духовної реалізації, без сумніву, важкий. Тому Господь радить нам наблизитись до істинного духовного вчителя в лінії учнівської послідовності, що починається від Самого Господа. Ніхто не може бути істинним духовним учителем, якщо він не визнає самого принципу учнівської послідовності. Господь — первинний духовний вчитель, і особистіть, яка перебуває в лінії учнівської послідовності, може передати своєму учневі послання Господа таким, яким воно є. Ніхто не може усвідомити своєї духовної сутності, винаходячи свій власний шлях, що є модним серед недалеких нещирих людей. Бга̄ґаватам (6.3.19) каже: дгармам̇ ту са̄кша̄д бгаґават-пран̣ı̄там — «Сам Господь указує шлях релігії». Тому розумування або ж сухі докази не допоможуть віднайти істинного шляху. Неможливо також розвинути духовність, вивчаючи книги самостійно. Щоб отримати знання, треба наблизитись до істинного духовного вчителя і звернутись до нього. Слід повністю підкоритись такому духовному вчителю і служити йому як самий вірний слуга, відкинувши всякий оманний престиж. У вдоволенні духовного учителя, який усвідомив себе, криється секрет поступу в духовнім житті. Допитливість та смиренність — ось якості, необхідні для духовного усвідомлення. Якщо немає смирення та служіння, розпитування мудрого духовного вчителя не принесе користі. Учитель випробовує учня, і, бачачи щирість бажання учня, він благословляє його правдивим духовним розумінням. У цьому вірші сліпе слідування засуджується так само, як і безглузді питання. Треба не тільки покірно слухати духовного вчителя, але й розпитувати його і служити йому із смиренням й таким чином отримати від нього справжнє знання. Істинний духовний учитель за своєю природою дуже добрий до учня. Тому, якщо учень покірний і завжди готовий служити, взаємообмін питаннями і знанням стає досконалим.