Skip to main content

VERŠ 22

TEXT 22

Verš

Tekstas

yadṛcchā-lābha-santuṣṭo
dvandvātīto vimatsaraḥ
samaḥ siddhāv asiddhau ca
kṛtvāpi na nibadhyate
yadṛcchā-lābha-santuṣṭo
dvandvātīto vimatsaraḥ
samaḥ siddhāv asiddhau ca
kṛtvāpi na nibadhyate

Synonyma

Synonyms

yadṛcchā — samo od seba; lābha — so ziskom; santuṣṭaḥ — spokojný; dvandva — duality; atītaḥ — prekonal; vimatsaraḥ — zbavený závisti; samaḥ — nemenný; siddhau — pri úspechu; asiddhau — neúspechu; ca — tiež; kṛtvā — koná; api — aj keď; na — nikdy; nibadhyate — pútaný.

yadṛcchā — savaime; lābha — gaudamas; santuṣṭaḥ — patenkintas; dvandva — dualizmą; atītaḥ — įveikęs; vimatsaraḥ — nepavydus; samaḥ — tvirtas; siddhau — sėkmėje; asiddhau — nesėkmėje; ca — taip pat; kṛtvā — veikiąs; api — nors; na — niekada; nibadhyate — susipainioja.

Překlad

Translation

Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.

Kas išvengia dualizmo ir pavydo, išlieka tvirtas tiek sėkmėje, tiek nelaimėje, ir pasitenkina tuo, kas savaime gaunama – tas niekuomet nesusipainioja, nors ir atlieka įvairius veiksmus.

Význam

Purport

Človek vedomý si Kṛṣṇu sa príliš nenamáha s udržovaním tela pri živote. Je spokojný s tým, čo príde samo od seba. Nežobre, ani si nepožičiava, ale poctivo pracuje, ako najlepšie vie, a je spokojný so všetkým, čo získa svojou poctivou prácou. Preto nie je závislý, pokiaľ ide o obživu. Nedovolí, aby mu niekto bránil v jeho službe Kṛṣṇovi. V službe Kṛṣṇovi môže robiť hocičo, a pritom nebyť ovplyvnení dualitami hmotného sveta. Tie môžeme vnímať v podobe tepla a zimy, šťastia a nešťastia... Človek vedomý si Kṛṣṇu, je nad tieto protiklady povznesený, lebo nikdy neváha urobiť čokoľvek, len aby potešil Kṛṣṇu. Preto sa nemení ani pri úspechu, ani pri neúspechu. Tieto vlastnosti sú zreteľné na človeku, ktorý dosiahol úplné transcendentálne poznanie.

KOMENTARAS: Kṛṣṇą įsisąmoninęs žmogus net ir rūpindamasis savo kūnu nededa daug pastangų. Jis pasitenkina tuo, kas įgyjama savaime. Jis neelgetauja ir nesiskolina pinigų, bet sąžiningai dirba, kiek leidžia jėgos, ir pasitenkina tuo, ką gauna savo sąžiningu darbu. Taigi pragyvenimo rūpesčiai nevaržo jo nepriklausomybės. Jis niekada netarnaus kam nors, jei tai trukdytų jam pačiam tarnauti Kṛṣṇai. Tačiau norėdamas pasitarnauti Viešpačiui, jis atliks bet kokią veiklą, nors jo paties materialaus pasaulio dualizmas nepaveikia. Materialaus pasaulio dualizmas pasireiškia karščiu ir šalčiu, vargu ir laime. Kṛṣṇą įsisąmoninęs žmogus yra aukščiau dualizmo, nes jis nedvejodamas padarys viską, kad patenkintų Kṛṣṇą. Todėl jis išlieka tvirtas ir sėkmėje, ir nelaimėje. Šie požymiai išryškėja, kai žmogus įgyja visišką transcendentinį žinojimą.