Skip to main content

VERŠ 17

TEXT 17

Verš

Texte

karmaṇo hy api boddhavyaṁ
boddhavyaṁ ca vikarmaṇaḥ
akarmaṇaś ca boddhavyaṁ
gahanā karmaṇo gatiḥ
karmaṇo hy api boddhavyaṁ
boddhavyaṁ ca vikarmaṇaḥ
akarmaṇaś ca boddhavyaṁ
gahanā karmaṇo gatiḥ

Synonyma

Synonyms

karmaṇaḥ — činu; hi — istotne; api — tiež; boddhavyam — treba porozumieť; boddhavyam — byť porozumené; ca — tiež; vikarmaṇaḥ — zakázaný čin; akarmaṇaḥ — nečin; ca — tiež; boddhavyam — treba porozumieť; gahanā — veľmi ťažké; karmaṇaḥ — činu; gatiḥ — vstúpiť do.

karmaṇaḥ: l’action; hi: certes; api: aussi; boddhavyam: devrait être comprise; boddhavyam: devrait être comprise; ca: aussi; vikarmaṇaḥ: l’action prohibée; akarmaṇaḥ: l’inaction; ca: aussi; boddhavyam: devrait être comprise; gahanā: très difficile; karmaṇaḥ: de l’action; gatiḥ: l’abord.

Překlad

Translation

Je veľmi ťažké porozumieť zložitosti činu. Preto treba dobre vedieť, čo je čin, čo je zakázaný čin a čo je nečin.

La nature de l’action est fort complexe et difficile à comprendre. Il faut donc bien distinguer l’action légitime, l’action condamnable et l’inaction.

Význam

Purport

Ak sa chce človek naozaj vyslobodiť z hmotného otroctva, musí pochopiť rozdiel medzi činom, nečinom a prečinom (neautorizovaným činom). Pochopenie tohto rozdielu vyžaduje veľa pozornosti. Človek musí poznať svoj vzťah k Najvyššiemu, aby mohol rozoznať čin určený pre Kṛṣṇovo potešenie od činu vykonaného pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Kto sa toto naučil, vie dobre, že každá živá bytosť je Kṛṣṇovým večným služobníkom, takže si musí počínať tak, aby Ho potešila. Celá Bhagavad-gīta smeruje k tomuto záveru. Každý čin, ktorý je v úplnom protiklade k tomuto vedomiu, je vikarma alebo zakázaný čin. Aby sme tomu porozumeli, musíme sa stýkať s osobami plne si vedomými Kṛṣṇu a od nich sa naučiť chápať toto tajomstvo. Je to rovnako dobré, ako naučiť sa to priamo od Pána. Inak bude aj najmúdrejší človek zmätený.

Quiconque est sérieusement déterminé à échapper aux griffes de la matière doit être capable de différencier l’action de l’inaction et des actes contraires aux Écritures. Ce sujet, fort complexe, demande une grande attention. Pour comprendre la conscience de Kṛṣṇa et le mode d’action qu’elle implique, il faut tout d’abord connaître la nature de la relation qui nous unit au Suprême, c’est-à-dire réaliser pleinement que tous les êtres sont Ses serviteurs éternels, et que l’on doit, par conséquent, agir dans la conscience de Kṛṣṇa.

C’est à cette conclusion que la Bhagavad-gītā nous amène. Toute interprétation contraire ne pourra que nous entraîner dans les domaines de l’action prohibée (vikarma). Il faut, pour bien comprendre cela, vivre au contact d’êtres pleinement conscients de Kṛṣṇa, et recevoir d’eux la clé du savoir – ce qui a même valeur que de la recevoir directement du Seigneur. Sinon, même le plus intelligent des hommes restera perplexe.