VERŠ 13

TEXT 13

Verš

Texte

cātur-varṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ
guṇa-karma-vibhāgaśaḥ
tasya kartāram api māṁ
viddhy akartāram avyayam

Synonyma

Synonyms

cātuḥ-varṇyam — štyri triedy ľudskej spoločnosti; mayā — Mnou; sṛṣṭam — boli stvorené; guṇa — kvalita; karma — práce; vibhāgaśaḥ — podľa rozdelenia; tasya — toho; kartāram — stvoriteľ; api — hoci; mām — Ja; viddhi — vedz; akartāram — nečinný; avyayam — nepominuteľný.

cātuḥ-varṇyam: les quatre divisions de la société; mayā: par Moi; sṛṣṭam: créées; guṇa: de la qualité; karma: et du travail; vibhāgaśaḥ: en termes de division; tasya: de cela; kartāram: le père; api: bien que; mām: Moi; viddhi: sache; akartāram: comme celui qui n’agit pas; avyayam: inchangeable.

Překlad

Translation

Podľa troch kvalít hmotnej prírody a podľa činností im určených som stvoril v ľudskej spoločnosti štyri triedy. Hoci som stvoriteľom tohto zriadenia, mal by si vedieť, že som nečinný a nemenný.

J’ai créé les quatre divisions de la société en fonction des trois guṇas et des activités qui s’y rattachent. Mais sache que, bien que J’en sois le créateur, Je demeure non agissant, car Je suis immuable.

Význam

Purport

Śrī Kṛṣṇa je stvoriteľom všetkého, čo jestvuje. Všetko sa rodí z Neho, všetko je Ním udržované a po zániku v Ňom všetko spočinie. Je stvoriteľom štyroch spoločenských tried, z ktorých prvou je inteligencia — brāhmaṇi — keďže sa nachádzajú v kvalite dobra. Po nich nasledujú vládci, odborne zvaní kśatriyovia, u ktorých prevláda kvalita vášne. Obchodníci a remeselníci sa nazývajú vaiśyovia a nachádzajú sa v kvalite vášne i nevedomosti, a pracujúca trieda alebo śūdrovia sú v kvalite nevedomosti. Aj keď Śrī Kṛṣṇa stvoril štyri ľudské triedy, sám do žiadnej z nich nepatrí, pretože nie je podmienenou dušou, žijúcou v ľudskej spoločnosti. Ľudská spoločnosť sa podobá na akúkoľvek zvieraciu spoločnosť, ale aby Pán povýšil človeka nad zvieraciu úroveň, stvoril vyššie vymenované skupiny, aby ľudia mohli systematicky rozvíjať vedomie Kṛṣṇu.

Sklon človeka k vykonávaniu istej činnosti je určovaný hmotnými kvalitami, ktoré získal. Tieto životné príznaky určené kvalitami hmotnej prírody sú opísané v osemnástej kapitole tejto knihy. Človek vedomý si Kṛṣṇu však stojí nad brāhmaṇmi. O brahmaṇoch sa podľa kvality dobra predpokladá, že poznajú Najvyššiu Absolútnu Pravdu, ale väčšina z nich sa aj tak obracia len ku Kṛṣṇovmu neosobnému prejavu v podobe Brahmanu. No ten, kto sa povznesie nad také obmedzené brāhmaṇské poznanie a dosiahne poznanie o Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇovi, stane sa vedomým si Kṛṣṇu alebo vaiṣṇavom. Realizácia Kṛṣṇu zahŕňa vedomosti o všetkých Jeho rozličných neobmedzených podobách, ako Rāma, Nṛsiṁha, Varāha atď. Ako je Kṛṣṇa transcendentálny voči triednemu rozdeleniu ľudskej spoločnosti, tak je aj človek vedomý si Kṛṣṇu transcendentálny voči sociálnemu rozvrstveniu ľudskej spoločnosti, či už ide o obce, národy alebo rasy.

Le Seigneur est le créateur de tout ce qui est. Tout naît de Lui, tout est maintenu par Lui, et après l’annihilation, tout repose en Lui. C’est donc Lui qui créa les quatre classes de la société, à savoir les brāhmaṇas, les hommes de haute intelligence dont la vie est inspirée de la vertu, les kṣatriyas, chargés d’administrer la société et influencés, eux, par la passion, les vaiśyas, responsables du commerce, qui subissent l’ascendant de la passion et de l’ignorance, et les śūdras, la classe des travailleurs qui, eux, vivent sous l’emprise de l’ignorance. Bien qu’Il soit le créateur de ces quatre divisions sociales, Kṛṣṇa n’appartient à aucune d’elles, car Il n’est pas comme l’être humain une âme conditionnée. La société humaine s’apparente à n’importe quelle société animale, mais afin que l’homme s’élève au-dessus du stade animal et que soit favorisé l’épanouissement systématique de la conscience de Dieu, le Seigneur a institué cette organisation sociale. Le caractère et les activités d’un être sont déterminés par les modes d’influence de la nature, et seront décrits dans le dix-huitième chapitre.

L’homme conscient de Kṛṣṇa est supérieur au brāhmaṇa. Le brāhmaṇa est par définition celui qui connaît le Brahman, la Vérité Absolue et Suprême, mais il n’appréhende le plus souvent que l’aspect impersonnel de Śrī Kṛṣṇa. Le dévot, le vaiṣṇava, transcende la connaissance limitée du brāhmaṇa et parvient à connaître Kṛṣṇa, Dieu, la Personne Suprême, ainsi que Ses émanations plénières: Rāma, Nṛsiṁha, Varāha, etc. À l’instar de Dieu, l’être conscient de Kṛṣṇa transcende ce système de divisions sociales et toutes considérations de race, de nation et de communauté.