Skip to main content

VERŠ 9

TEXT 9

Verš

Texte

yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara
yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara

Synonyma

Synonyms

yajña-arthāt — robiť iba pre Yajñu alebo Viṣṇua; karmaṇaḥ — vykonaný čin; anyatra — inak; lokaḥ — tento svet; ayam — tieto; karma-bandhanaḥ — činy pripútavajú; tat — Jeho; artham — kvôli; karma — čin; kaunteya — ó, syn Kuntī; mukta-saṅgaḥ — oslobodený od styku; samācara — rob to dokonale.

yajña-arthāt: fait uniquement pour Yajña, ou Viṣṇu; karmaṇaḥ: le travail; anyatra: autrement; lokaḥ: monde; ayam: ce; karma-bandhanaḥ: enchaînement par l’action; tat: Lui; artham: uniquement pour; karma: l’action; kaunteya: ô fils de Kuntī; mukta-saṅgaḥ: libéré du contact; samācara: fais parfaitement.

Překlad

Translation

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

L’action doit être accomplie en sacrifice à Viṣṇu, sinon elle enchaîne son auteur au monde matériel. Aussi, ô fils de Kuntī, remplis ton devoir afin de Lui plaire, et tu seras à jamais libéré des chaînes de la matière.

Význam

Purport

Keďže človek musí pracovať, aby udržal telo nažive, sú povinnosti určené pre každú sociálnu triedu (varṇu) a pre každé životné štádium (āśram) stanovené tak, aby sa tento účel splnil. Yajña znamená Viṣṇu i obeť. Všetky obete sú určené k uspokojeniu Viṣṇua. Vo Vedach sa hovorí: yajño vai viṣṇuḥ, čo znamená, že keď človek vykonáva predpísané yajñe, poslúži tým rovnakému cieľu, ako keď priamo slúži Viṣṇuovi. Vedomie Kṛṣṇu a oddaná služba je teda yajña, ktorú predpisuje tento verš. Ďalším cieľom varnāśramského zriadenia je potešiť Viṣṇua: varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Comme il faut travailler, ne serait-ce que pour subvenir à ses besoins, les devoirs qui incombent à chaque individu selon sa nature et sa position sociale sont agencés de manière à lui permettre de gagner sa vie. Le mot yajña peut aussi bien désigner les oblations que le Seigneur, Viṣṇu, car selon les Védas, yajño vai viṣṇuḥ, les sacrifices ne visent qu’à Sa satisfaction. Autrement dit, servir directement le Seigneur, Viṣṇu, revient à faire toutes les oblations recommandées. La conscience de Kṛṣṇa est donc bel et bien la forme de yajña que préconise notre verset. Plaire à Viṣṇu est également le but de l’institution du varṇāśrama. Varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/viṣṇur ārādhyate. (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8)

Preto musí každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná. Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou. Preto by sme mali naozaj svedomito konať pod vedením Kṛṣṇovho oddaného alebo pod priamym vedením samotného Kṛṣṇu, ako sa pošťastilo Arjunovi. Všetko by sme mali robiť pre Kṛṣṇovo potešenie, a nie pre pominuteľný zmyslový pôžitok. Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Il faut donc agir pour la satisfaction du Seigneur, car toute autre forme d’activité accomplie dans le monde matériel est cause d’asservissement. En effet, les bonnes actions comme les mauvaises ont pour conséquence d’enchaîner leur auteur. C’est pourquoi il faut œuvrer dans la conscience de Kṛṣṇa, afin de plaire à Kṛṣṇa (ou Viṣṇu), car en agissant ainsi, on se situe au niveau libéré. Cet art d’agir demande, au départ, l’aide d’un guide expérimenté. Il faut donc mener à bien nos activités selon les directives d’un dévot de Kṛṣṇa, ou de Kṛṣṇa Lui-même (comme ce fut le cas pour Arjuna). Il ne faut jamais agir pour satisfaire ses sens, mais bien pour plaire à Kṛṣṇa. Ainsi serons-nous non seulement libérés de toute conséquence matérielle, mais aussi nous éléverons-nous progressivement jusqu’au service transcendantal du Seigneur, service d’amour qui seul mène au royaume de Dieu.