VERŠ 43
TEXT 43
Verš
Tekstas
saṁstabhyātmānam ātmanā
jahi śatruṁ mahā-bāho
kāma-rūpaṁ durāsadam
saṁstabhyātmānam ātmanā
jahi śatruṁ mahā-bāho
kāma-rūpaṁ durāsadam
Synonyma
Synonyms
evam — takto; buddheḥ — inteligencia; param — vyššia; buddhvā — keď vieš; saṁstabhya — ustálením; ātmānam — mysle; ātmanā — dôkladne zváženou inteligenciou; jahi — poraz; śatrum — nepriateľa; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; kāma-rūpam — v podobe žiadostivosti; durāsadam — ktorá sa dá ťažko prekonať.
Překlad
Translation
Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“
Suvokus save kaip transcendentišką materialioms juslėms, protui bei intelektui, o tvirtaranki Arjuna, reikia įgyti proto pastovumą brandžiu dvasiniu intelektu [Kṛṣṇos sąmone], ir šitaip, su dvasine tvirtybe, nugalėti nepasotinamą priešą – geismą.
Význam
Purport
Táto kapitola Bhagavad-gīty nás jednoznačne vedie k vedomiu Kṛṣṇu; učí nás, že sme večnými služobníkmi Najvyššej Božskej Osobnosti a že neosobnú prázdnotu nemáme považovať za konečný cieľ. V hmotnom živote sme nepochybne ovplyvňovaní žiadostivosťou a túžbou ovládať zdroje hmotnej prírody. Hmotný pôžitok a túžba panovať sú najväčším nepriateľom podmienenej duše. Vďaka sile oddanej a láskyplnej služby Kṛṣṇovi však môžeme ovládnuť svoje zmysly, myseľ aj inteligenciu. Nemusíme zanechať svoje povinnosti a odrazu prestať konať. Naopak, svojou pevnou inteligenciou zameranou k svojej čistej identite môžeme postupne prehlbovať svoje vedomie Kṛṣṇu, aby nás neovplyvňovali hmotné zmysly a myseľ. To je podstata tejto kapitoly. V hmotnej existencii nám filozofické špekulácie alebo umelé pokusy ovládať zmysly takzvanými yogovými cvičeniami nikdy nepomôžu v rozvoji duchovného života. Pomocou vyššej inteligencie musíme rozvíjať lásku a oddanosť ku Kṛṣṇovi.
KOMENTARAS: Trečias „Bhagavad-gītos“ skyrius ryžtingai nukreipia į Kṛṣṇos sąmonę per savęs, kaip Aukščiausiojo Dievo Asmens amžino tarno, suvokimą, o apie beasmenę tuštumą, kaip galutinį gyvenimo tikslą, jame net neužsimenama. Be abejonės žmogui materialiame gyvenime turi įtakos geismas ir noras glemžtis materialios gamtos resursus. Troškimas viešpatauti ir atsiduoti jusliniams malonumams – didžiausias sąlygotos sielos priešas, tačiau Kṛṣṇos sąmonės galybė padeda suvaldyti materialias jusles, protą bei intelektą. Visai nebūtina staiga mesti darbą, neatlikti nurodytų pareigų – verčiau pamažu ugdyti Kṛṣṇos sąmonę ir pasiekti transcendentinę padėtį, kai sutvirtėjęs intelektas nukreipiamas į savo grynąjį „aš“, ir materialiosios juslės bei protas nebedaro jokios įtakos. Tokia šio skyriaus esmė. Kol žmogus gyvena materialiai ir yra dvasiškai nesubrendęs, tol jokie filosofiniai samprotavimai bei dirbtinės pastangos yogos pozų „praktika“ suvaldyti jusles jo nenukreips dvasinio gyvenimo link. Jį reikia mokyti gyventi įsisąmoninus Kṛṣṇą, pasitelkus aukščiausiąjį intelektą.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k tretej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Karma-yoga.“
Taip Bhaktivedanta baigia komentuoti trečiąjį „Śrīmad Bhagavad-gītos“ skyrių, pavadintą „Karma-yoga“ arba „Kaip atlikti nurodytas pareigas įsisąmoninus Kṛṣṇą“.