VERŠ 38

TEXT 38

Verš

dhūmenāvriyate vahnir
yathādarśo malena ca
yatholbenāvṛto garbhas
tathā tenedam āvṛtam

Synonyma

dhūmena — dymom; āvriyate — zahalený; vahniḥ — oheň; yathā — tak ako; ādarśaḥ — zrkadlo; malena — prachom; ca — tiež; yathā — tak ako; ulbena — lono; āvṛtaḥ — skrýva; garbhaḥ — zárodok; tathā — tak; tena — táto žiadostivosť; idam — toto; āvṛtam — pokrýva.

dhūmena — kouřem; āvriyate — je zahalen; vahniḥ — oheň; yathā — stejně jako; ādarśaḥ — zrcadlo; malena — prachem; ca — také; yathā — stejně jako; ulbena — lůnem; āvṛtaḥ — je zakryt; garbhaḥ — zárodek; tathā — tak; tena — oním chtíčem; idam — tato; āvṛtam — pokrytá.

Překlad

Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.

Tak jako je oheň zahalen kouřem, zrcadlo pokryto prachem či zárodek zakryt lůnem, živou bytost pokrývají různé stupně tohoto chtíče.

Význam

Tri stupne pokrytia môžu zahaľovať čisté vedomie živej bytosti. Toto pokrytie nie je nič iné ako žiadostivosť, ktorá sa prejavuje v rozličných podobách. Niekedy sa prirovnáva k dymu, ktorý zahaľuje oheň, inokedy k prachu, ktorý pokrýva zrkadlo, a niekedy k materskému lonu, ktoré obklopuje zárodok. Keď je žiadostivosť prirovnaná k dymu, rozumie sa tým, že oheň prirovnaný k živej bytosti sa dá trochu vidieť. Inak povedané, keď živá bytosť prejaví aspoň aké-také príznaky svojho duchovného vedomia, možno ju prirovnať k ohňu, ktorý je zahalený dymom. Kde je dym, tam musí byť aj oheň, ktorý spočiatku nemusí byť vidieť. Toto štádium je ako počiatok vedomia Kṛṣṇu. Príklad so zrkadlom sa používa k znázorneniu zrkadla mysle, ktoré je treba očistiť vykonávaním duchovných cvičení, a z ktorých najlepšie je spevné prednášanie alebo ospevovanie svätých Božích mien. Zárodok, ktorý je skrytý v materskom lone, je taký bezmocný, že sa nemôže ani hýbať. Tento životný stav sa dá prirovnať k životu stromov. Aj stromy sú živé bytosti, ale kvôli tomu, že prejavili priveľkú žiadostivosť, dostali telá, ktoré nemajú takmer žiadne vedomie. Zrkadlo pokryté prachom znázorňuje vedomie vtákov a zvierat a dym zahaľujúci oheň znázorňuje vedomie ľudských bytostí. V ľudskej podobe si živá bytosť môže znovu uvedomiť Śrī Kṛṣṇu, a ak využije túto príležitosť, oheň duchovného života sa opäť rozhorí. Keď s ohňom, ktorý je zahalený dymom, zaobchádzame opatrne, môžeme ho prinútiť, aby sa rozhorel. Takže ľudské telo umožňuje živej bytosti vyslobodiť sa zo zajatia hmotného bytia. V ľudskej podobe môžeme prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu pod vedením pravého duchovného učiteľa premôcť svojho nepriateľa, žiadostivosť.

Čisté vědomí živé bytosti zahalují tři stupně pokryvu, který není ničím jiným než chtíčem v různých projevech — jako kouř nad ohněm, prach na zrcadle a lůno kolem embrya. Když je chtíč přirovnán ke kouři, znamená to, že oheň živé jiskry lze slabě vnímat. Jinými slovy, pokud živá bytost nepatrně projevuje své vědomí Kṛṣṇy, může být přirovnána k ohni zahalenému kouřem. Tam, kde je kouř, musí být i oheň, ale zpočátku není viditelně projeven. Tato úroveň je jako počátek vědomí Kṛṣṇy. Prach na zrcadle poukazuje na čištění zrcadla mysli různými duchovními metodami, z nichž nejlepší je zpívání svatých jmen Pána. Zárodek zakrytý lůnem je analogie znázorňující bezmocné postavení, dítě v lůně je tak bezmocné, že se nemůže ani hýbat. Tuto úroveň života je možné přirovnat k situaci stromů. Stromy jsou také živé bytosti, které však byly uvedeny do těchto životních podmínek, protože projevily tak vysoký stupeň chtíče, že nyní nemají téměř žádné vědomí. Zrcadlo pokryté prachem se přirovnává k ptákům a zvířatům a oheň zahalený kouřem k lidské bytosti. V lidské podobě může živá bytost oživit nepatrné vědomí Kṛṣṇy a s dalším pokrokem roznítit oheň duchovního života. Když se člověk opatrně postará o kouř, mohou vyšlehnout plameny. Lidská forma života je tedy pro živou bytost příležitostí uniknout ze zapletení, kterým se vyznačuje hmotná existence. Umožňuje rozvíjením vědomí Kṛṣṇy pod schopným vedením přemoci nepřítele zvaného chtíč.