Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA TRETIA

VERŠ 36

TEXT 36

Verš

Tekstas

arjuna uvāca
atha kena prayukto ’yaṁ
pāpaṁ carati pūruṣaḥ
anicchann api vārṣṇeya
balād iva niyojitaḥ
arjuna uvāca
atha kena prayukto ’yaṁ
pāpaṁ carati pūruṣaḥ
anicchann api vārṣṇeya
balād iva niyojitaḥ

Synonyma

Synonyms

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; atha — vlastne; kena — čo to; prayuktaḥ — ženie; ayam — toho; pāpam — hriechy; carati — robí; pūruṣaḥ — človek; anicchan — bez toho, že by sám chcel; api — aj keď; vārṣṇeya — ó, potomok Vṛṣṇi; balāt — silou; iva — akoby; niyojitaḥ — hnaný.

arjunaḥ uvāca — Arjuna tarė; atha — tada; kena — kieno; prayuktaḥ — pastūmėtas; ayam — tas; pāpam — nuodėmę; carati — padaro; pūruṣaḥ — žmogus; anicchan — prieš savo norą; api — nors; vārṣṇeya — o Vṛṣṇi aini; balāt — per jėgą; iva — tartum; niyojitaḥ — įtrauktas.

Překlad

Translation

Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Arjuna tarė: O Vṛṣṇi aini, kas verčia žmogų nusidėti net prieš savo valią, tartum jį veiktų kažkokia jėga?

Význam

Purport

Živá bytosť je ako čiastočka Najvyššieho vo svojej podstate duchovná, čistá a zbavená všetkého hmotného znečistenia. Preto nie je v jej povahe podriadiť sa hriechom hmotného sveta. Keď však príde do styku s hmotnou prírodou, bez váhania sa dopúšťa mnohých hriešnych činov, často aj proti svojej vôli. Preto má Arjunova otázka, týkajúca sa zvrátenej povahy živých bytostí, osobitný význam. Aj keď sa človek niekedy nechce dopustiť hriechu, niečo ho k tomu prinúti. Popudy k hriešnemu konaniu však nepochádzajú od Nadduše umiestnenej v srdci. Majú celkom inú príčinu, ktorú vysvetlí Śrī Kṛṣṇa v ďalšom verši.

KOMENTARAS: Gyvoji esybė, būdama neatskiriama Aukščiausiojo dalelė, iš prigimties yra dvasiška, tyra, neužteršta materijos nešvaros. Todėl pagal prigimtį materialaus pasaulio nuodėmės jos negali sutepti. Bet kontaktuodama su materialia gamta ji nesusimąstydama atlieka daugybę nuodėmingų poelgių, kartais net ir prieš savo valią. Arjuna klausia Kṛṣṇą apie nenatūralų gyvajai esybei polinkį nusidėti, ir tas klausimas – ypač aktualus. Nors kartais gyvoji esybė ir nenorėtų nusidėti, tačiau ji priversta tai padaryti. Į nuodėmę ją stumia ne širdyje glūdinti Supersiela, bet visiškai kita jėga, apie kurią Viešpats pasakoja kitame posme.