Skip to main content

VERŠ 35

TEXT 35

Verš

Texte

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ

Synonyma

Synonyms

śreyān — oveľa lepšie; sva-dharmaḥ — vlastné predpísané povinnosti; viguṇaḥ — aj keď nedokonale; para-dharmāt — než povinnosti určené iným; su-anuṣṭhitāt — dokonale vykonané; sva-dharme — vlastné predpísané povinnosti; nidhanam — zahynúť; śreyaḥ — lepšie; para-dharmaḥ — povinnosti iných; bhaya-āvahaḥ — nebezpečné.

śreyān: de loin préférable; sva-dharmaḥ: son devoir propre; viguṇaḥ: même imparfait; para-dharmāt: les devoirs prescrits pour autrui; su-anuṣṭhitāt: faits à la perfection; sva-dharme: en remplissant ses devoirs propres; nidhanam: la destruction; śreyaḥ: préférable; para-dharmaḥ: les devoirs prescrits pour autrui; bhaya-āvahaḥ: dangereux.

Překlad

Translation

Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“

Mieux vaut s’acquitter de son devoir propre, fût-ce de manière imparfaite, que d’assumer parfaitement celui d’un autre. Mieux vaut échouer en remplissant son devoir que remplir celui d’autrui, car suivre la voie d’un autre est fort périlleux.

Význam

Purport

Mali by sme radšej vykonávať svoje dané povinnosti s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, než sa snažiť plniť povinnosti druhých. Predpísané hmotné činnosti sú činnosti konané podľa nášho psycho-fyzického postavenia pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Naše duchovné povinnosti nám dáva duchovný učiteľ, pod ktorého vedením môžeme transcendentálne slúžiť Kṛṣṇovi. Mali by sme vždy dbať na to, aby sme si radšej plnili vlastné povinnosti, či už duchovné alebo hmotné, aj keby nám hrozila smrť, než aby sme napodobňovali povinnosti niekoho iného. Duchovné povinnosti sa môžu odlišovať od povinností hmotných, ale tomu, kto ich vykonáva, prináša riadenie sa podľa autorizovaného vedenia vždy prospech. Ak je človek pod vplyvom kvalít hmotnej prírody, mal by si plniť povinnosti prislúchajúce jeho postaveniu; nemal by napodobňovať ostatných. Brāhmaṇa, ktorý je v kvalite dobra, nepoužíva násilie, ale kṣatriya, ktorý je v kvalite vášne, násilie používať smie. Pre kṣatriyu, ktorý sa riadi pravidlom násilia, je preto lepšie zahynúť, než napodobňovať brāhmaṇa, ktorý sa riadi zásadou nenásilia. Každý jednotlivec musí svoje srdce očistiť postupne, nie odrazu. Keď človek transcenduje kvality hmotnej prírody a je si plne vedomý Kṛṣṇu, môže potom pod vedením pravého duchovného učiteľa robiť hocičo. S týmto dokonalým transcendentálnym vedomím sa môže kṣatriya správať ako brāhmaṇa a brāhmaṇa ako kṣatriya. Na duchovnej úrovni neplatia duality hmotného sveta. Napríklad Viśvāmitra bol pôvodne kṣatriyom, ale neskôr sa správal ako brāhmaṇa, a Paraśurāma bol brāhmaṇa a neskôr konal ako kṣatriya. Boli na transcendentálnej úrovni; preto mohli takto konať. Kým sa však človek nachádza na hmotnej úrovni, musí si plniť svoje povinnosti v súlade s hmotnými vlastnosťami, ktoré mu prislúchajú. Zároveň musí byť plne oboznámený so zásadami láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.

Mieux vaut remplir notre devoir en pleine conscience de Kṛṣṇa, plutôt que de chercher à accomplir celui d’autrui. Nos devoirs matériels nous sont assignés en fonction des traits psychiques et physiques acquis sous l’influence des trois guṇas. Nos devoirs spirituels, eux, nous sont donnés par le maître spirituel pour nous permettre de servir Kṛṣṇa. Plutôt que de copier les devoirs d’autrui, l’homme doit toujours s’efforcer de remplir les siens, tant matériels que spirituels, au risque même d’y perdre la vie. Bien que les devoirs spirituels puissent différer des devoirs matériels, il sera toujours avantageux pour nous dans l’un ou l’autre domaine de suivre les directives d’une autorité. Celui qui subit l’emprise des trois guṇas doit appliquer les règles propres à sa situation particulière sans chercher à imiter les autres. Le brāhmaṇa, par exemple, inspiré par la vertu, est non violent, alors que le kṣatriya, gouverné par la passion, peut être violent. Et mieux vaut pour un kṣatriya être vaincu en appliquant la violence que d’imiter le brāhmaṇa, qui, lui, pratique la non-violence.

Chacun doit purifier son cœur progressivement, jamais avec brusquerie. Néanmoins, celui qui transcende les trois guṇas, en étant entièrement dévoué à Kṛṣṇa, peut accomplir n’importe quel devoir sous la direction d’un maître spirituel authentique. Dans la pure conscience de Kṛṣṇa, un kṣatriya peut agir en brāhmaṇa, et inversement. Car au niveau spirituel, les distinctions du monde matériel ne tiennent plus. Viśvāmitra, par exemple, qui était kṣatriya de naissance, joua plus tard le rôle d’un brāhmaṇa, alors que Paraśurāma, qui était brāhmaṇa, joua le rôle d’un kṣatriya. Cela ne fut possible qu’en raison de leur conscience transcendantale. Mais tant que nous nous situons au niveau matériel, nous devons nous acquitter des devoirs que nous imposent les trois modes d’influence de la nature, tout en ayant une compréhension claire de la conscience de Kṛṣṇa.