Skip to main content

VERŠ 3

TEXT 3

Verš

Texte

śrī-bhagavān uvāca
loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā
purā proktā mayānagha
jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ
karma-yogena yoginām
śrī-bhagavān uvāca
loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā
purā proktā mayānagha
jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ
karma-yogena yoginām

Synonyma

Synonyms

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; loke — na svete; asmin — tomto; dvi-vidhā — dva druhy; niṣṭhā — viery; purā — kedysi; proktā — bolo povedané; mayā — Mnou; anagha — ó, bezhriešny; jñāna-yogena — spojenie prostredníctvom poznania; sāṅkhyānām — empirických filozofov; karma-yogena — spojenie prostredníctvom oddanosti; yoginām — Pánovým oddaným.

śrī-bhagavān uvāca: Dieu, la Personne Suprême, dit; loke: dans le monde; asmin: ce; dvi-vidhā: deux sortes de; niṣṭhā: foi; purā: autrefois; proktā: fut dit; mayā: par Moi; anagha: ô toi qui es sans péché; jñāna-yogena: par le processus d’union par la connaissance; sāṅkhyānām: des philosophes empiriques; karma-yogena: par le processus d’union par la dévotion; yoginām: des dévots du Seigneur.

Překlad

Translation

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.

Dieu, la Personne Suprême, répond: Ô Arjuna, toi qui es sans péché, J’ai déjà expliqué que deux sortes d’hommes tentent de réaliser le soi. Certains sont enclins à essayer de le comprendre par la spéculation philosophique empirique, d’autres par la pratique du service de dévotion.

Význam

Purport

V tridsiatom deviatom verši druhej kapitoly predložil Kṛṣṇa dve cesty — sāṇkhya-yogu a karma-yogu, alebo buddhi-yogu. V tomto verši vysvetľuje to isté, ale jasnejšie. Sāṇkhya-yoge (analytickému štúdiu povahy ducha a hmoty) sa venujú ľudia, ktorí majú sklon špekulovať a chápať veci empirickým poznávaním a filozofiou. Druhá kategória ľudí pracuje s mysľou zameranou na Kṛṣṇu, čo vysvetľuje šesťdesiaty prvý verš druhej kapitoly. V tridsiatom deviatom verši Śrī Kṛṣṇa vysvetlil, že človek sa môže vyslobodiť zo zajatia svojich činov, keď bude konať podľa zásad buddhi-yogy. Zároveň ubezpečuje, že ide o metódu bez nedostatkov a akýchkoľvek chýb. V šesťdesiatom prvom verši predchádzajúcej kapitoly je ešte jasnejšie vysvetlené, že buddhi-yoga znamená byť závislý na Najvyššom (presnejšie na Kṛṣṇovi) a že takto môže človek veľmi jednoducho ovládať všetky zmysly. Obe formy yogy sú preto závislé jedna od druhej, tak ako náboženstvo od filozofie. Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus, a filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia.

Konečným cieľom je Kṛṣṇa, pretože filozofi, ktorí vážne hľadajú Absolútnu Pravdu, napokon dospejú k láskyplnej oddanej službe Kṛṣṇovi. Bhagavad-gītā to potvrdzuje. Celá metóda je založená na pochopení skutočného postavenia individuálnej duše vo vzťahu k Nadduši. Pomocou filozofickej špekulácie, teda nepriamej cesty, môže človek postupne dosiahnuť vedomie Kṛṣṇu; zatiaľ čo priama cesta, oddaná služba, znamená vidieť všetko vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Z týchto dvoch ciest je priama cesta lepšia, pretože nie je závislá od očisťovania zmyslov prostredníctvom filozofického hĺbania. Vedomie Kṛṣṇu je samo osebe očistnou metódou a priama oddaná služba je jednoduchá a vznešená zároveň.

Au verset trente-neuf du second chapitre, le Seigneur a indiqué deux voies: le sāṅkhya-yoga et le karma-yoga, ou buddhi-yoga. Il va maintenant expliquer leurs natures respectives. Le sāṅkhya-yoga, ou étude analytique de l’esprit et de la matière, est la voie de ceux qui aiment la réflexion spéculative et qui cherchent à comprendre le monde par la philosophie et la science expérimentale. L’autre classe d’hommes agit dans la conscience de Kṛṣṇa, comme l’a du reste expliqué le soixante et unième verset du chapitre deux. Le Seigneur avait montré dans le verset trente-neuf qu’en agissant selon les principes du buddhi-yoga (la conscience de Kṛṣṇa), on peut se libérer des chaînes du karma, et qu’en outre cette voie est sans faille. Ce principe a été ensuite détaillé au verset soixante et un, où il est mentionné que le buddhi-yoga consiste à dépendre entièrement de l’Être Suprême (ou plus précisément de Kṛṣṇa). Ainsi devient-il aisé de maîtriser ses sens. Par conséquent, en tant que religion et philosophie, ces deux formes de yoga sont complémentaires. En effet, la religion sans la philosophie n’est que sentimentalisme, voire fanatisme, et la philosophie sans la religion n’est qu’élucubration mentale.

Le but final demeure Kṛṣṇa, car, comme l’affirme la Bhagavad-gītā, les philosophes qui cherchent avec sincérité la Vérité Absolue en viennent nécessairement à la conscience de Kṛṣṇa. Il s’agit, en fait, de comprendre la véritable position de l’âme distincte par rapport à l’Âme Suprême. La voie indirecte est la spéculation philosophique qui peut, graduellement, conduire à la conscience de Kṛṣṇa, mais la voie directe consiste à tout mettre en relation avec Kṛṣṇa. Des deux, la conscience de Kṛṣṇa est la meilleure parce qu’elle ne dépend d’aucun processus philosophique pour purifier les sens. Elle est purificatrice en soi et, par la méthode directe du service de dévotion, tout à la fois sublime et facile.