Bg. 3.3
Verš
loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā
purā proktā mayānagha
jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ
karma-yogena yoginām
Synonyma
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; loke — na svete; asmin — tomto; dvi-vidhā — dva druhy; niṣṭhā — viery; purā — kedysi; proktā — bolo povedané; mayā — Mnou; anagha — ó, bezhriešny; jñāna-yogena — spojenie prostredníctvom poznania; sāṅkhyānām — empirických filozofov; karma-yogena — spojenie prostredníctvom oddanosti; yoginām — Pánovým oddaným.
Překlad
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.
Význam
V tridsiatom deviatom verši druhej kapitoly predložil Kṛṣṇa dve cesty — sāṇkhya-yogu a karma-yogu, alebo buddhi-yogu. V tomto verši vysvetľuje to isté, ale jasnejšie. Sāṇkhya-yoge (analytickému štúdiu povahy ducha a hmoty) sa venujú ľudia, ktorí majú sklon špekulovať a chápať veci empirickým poznávaním a filozofiou. Druhá kategória ľudí pracuje s mysľou zameranou na Kṛṣṇu, čo vysvetľuje šesťdesiaty prvý verš druhej kapitoly. V tridsiatom deviatom verši Śrī Kṛṣṇa vysvetlil, že človek sa môže vyslobodiť zo zajatia svojich činov, keď bude konať podľa zásad buddhi-yogy. Zároveň ubezpečuje, že ide o metódu bez nedostatkov a akýchkoľvek chýb. V šesťdesiatom prvom verši predchádzajúcej kapitoly je ešte jasnejšie vysvetlené, že buddhi-yoga znamená byť závislý na Najvyššom (presnejšie na Kṛṣṇovi) a že takto môže človek veľmi jednoducho ovládať všetky zmysly. Obe formy yogy sú preto závislé jedna od druhej, tak ako náboženstvo od filozofie. Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus, a filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia.
Konečným cieľom je Kṛṣṇa, pretože filozofi, ktorí vážne hľadajú Absolútnu Pravdu, napokon dospejú k láskyplnej oddanej službe Kṛṣṇovi. Bhagavad-gītā to potvrdzuje. Celá metóda je založená na pochopení skutočného postavenia individuálnej duše vo vzťahu k Nadduši. Pomocou filozofickej špekulácie, teda nepriamej cesty, môže človek postupne dosiahnuť vedomie Kṛṣṇu; zatiaľ čo priama cesta, oddaná služba, znamená vidieť všetko vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Z týchto dvoch ciest je priama cesta lepšia, pretože nie je závislá od očisťovania zmyslov prostredníctvom filozofického hĺbania. Vedomie Kṛṣṇu je samo osebe očistnou metódou a priama oddaná služba je jednoduchá a vznešená zároveň.