Skip to main content

VERŠ 27

VERSO 27

Verš

Texto

prakṛteḥ kriyamāṇāni
guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ
ahaṅkāra-vimūḍhātmā
kartāham iti manyate
prakṛteḥ kriyamāṇāni
guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ
ahaṅkāra-vimūḍhātmā
kartāham iti manyate

Synonyma

Sinônimos

prakṛteḥ — hmotnou prírodou; kriyamāṇāni — všetko konané; guṇaiḥ — kvalitami; karmāṇi — činy; sarvaśaḥ — všetky druhy; ahaṅkāra-vimūḍha — zmätený falošným egom; ātmā — duša; kartā — vykonávateľ; aham — ja; iti — tak; manyate — domnieva sa.

prakṛteḥ — da natureza material; kriyamāṇāni — sendo feitas; guṇaiḥ — pelos modos; karmāṇi — atividades; sarvaśaḥ — toda classe de; ahaṅkāra-vimūḍha — confundida pelo falso ego; ātmā — a alma espiritual; kartā — executor; aham — eu; iti — assim; manyate — ela pensa.

Překlad

Tradução

Duša pomýlená falošným egom sa považuje za vykonávateľa činov, ktoré v skutočnosti vykonávajú tri kvality hmotnej prírody.

Confusa, a alma espiritual que está sob a influência do falso ego julga-se a autora das atividades que, de fato, são executadas pelos três modos da natureza material.

Význam

Comentário

Môže sa zdať, že dve osoby — jedna vedomá si Kṛṣṇu a druhá s materialistickým vedomím — konajú na rovnakej úrovni. Medzi ich postavením je však napriek tomu priepastný rozdiel. Človek s hmotným vedomím je vplyvom falošného ega presvedčený, že všetko, čo robí, závisí od neho. Nevie totiž, že mechanizmus tela je vytvorený hmotnou prírodou, ktorá pracuje pod dozorom Najvyššieho Pána. Materialisticky zameraný človek nevie, že je krajne ovládaný Kṛṣṇom. Domnieva sa, že všetko robí nezávisle, a to je príznak nevedomosti. Nevie, že hmotná príroda stvorila jeho hrubohmotné a jemnohmotné telo podľa pokynov Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu, a že telesné a mentálne aktivity treba zapojiť do služby Jemu. Keďže nevedomý človek tak dlho zneužíval svoje zmysly k hmotnému pôžitku, zabudol na to, že jedno z mien Najvyššej Božskej Osobnosti je Hṛṣīkeśa — Pán zmyslov. Zabudol na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi, lebo ho falošné ego zviedlo na nesprávnu cestu.

Duas pessoas, uma em consciência de Kṛṣṇa e a outra em consciência material, trabalhando no mesmo nível, talvez pareçam estar na mesma plataforma, mas há um grande abismo de diferença em suas respectivas posições. Em consciência material, o falso ego deixa-nos convictos de que somos os autores de tudo. Não sabemos que o mecanismo do corpo é produzido pela natureza material, que funciona sob a supervisão do Senhor Supremo. O materialista não tem conhecimento de que, em última análise, está sob o controle de Kṛṣṇa. Quem tem falso ego quer todo o mérito por agir independentemente para si próprio, este é o sintoma de ignorância. Ele não sabe que o corpo grosseiro e o sutil são criações da natureza material, a qual age sob a ordem da Suprema Personalidade de Deus, e assim suas atividades corpóreas e mentais devem estar ocupadas no serviço a Kṛṣṇa, em consciência de Kṛṣṇa. O homem ignorante esquece-se de que a Suprema Personalidade de Deus é conhecido como Hṛṣīkeśa, ou o senhor dos sentidos do corpo material, pois faz tempo que vem usando seus sentidos para a satisfação sensorial, ele está de fato confundido pelo falso ego, que o faz esquecer-se de sua relação eterna com Kṛṣṇa.