Skip to main content

VERŠ 2

TEXT 2

Verš

Tekst

vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām

Synonyma

Synonyms

vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.

vyāmiśreṇa — med tvetydige; iva — afgjort; vākyena — ord; buddhim — intelligens; mohayasi — Du forvirrer; iva — afgjort; me — min; tat — derfor; ekam — kun én; vada — vær god at fortælle; niścitya — efter at have fastslået; yena — hvorved; śreyaḥ — virkelig nytte; aham — jeg; āpnuyām — kan have.

Překlad

Translation

Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“

Min intelligens forvirres af Dine tvetydige instruktioner. Vil Du ikke derfor godt fortælle mig én gang for alle, hvad der er bedst for mig?

Význam

Purport

V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.

FORKLARING: Som indledning til Bhagavad-gītā blev der i det foregående kapitel beskrevet mange veje såsom sāṅkhya-yoga, buddhi-yoga, beherskelse af sanserne gennem intelligensen, arbejde uden frugtstræbende ønsker og begynderens situation. Dette blev alt sammen forklaret, men ikke særlig systematisk. En mere struktureret fremlægning var nødvendig, hvis Arjuna skulle kunne forstå, hvordan han skulle handle. Han ville derfor gerne have disse tilsyneladende selvmodsigelser afklaret, så de kunne forstås af folk i almindelighed uden at blive misforstået. Skønt det ikke var Kṛṣṇas hensigt at forvirre Arjuna med ordkløverier, kunne Arjuna ikke følge den Kṛṣṇa-bevidste vej, hverken gennem uvirksomhed eller aktiv tjeneste. Med sit spørgsmål klarlægger han med andre ord Kṛṣṇa-bevidsthedens vej for alle elever, der er seriøse med hensyn til at forstå Bhagavad-gītās mysterium.