VERŠ 14
TEXT 14
Verš
Tekstas
parjanyād anna-sambhavaḥ
yajñād bhavati parjanyo
yajñaḥ karma-samudbhavaḥ
parjanyād anna-sambhavaḥ
yajñād bhavati parjanyo
yajñaḥ karma-samudbhavaḥ
Synonyma
Synonyms
annāt — z obilia; bhavanti — rastú; bhūtāni — hmotné telá; parjanyāt — z dažďa; anna — z obilia; sambhavaḥ — je umožnené; yajñāt — obetovaním; bhavati — umožní; parjanyaḥ — dážď; yajñaḥ — vykonávaním yajñe; karma — predpísané povinnosti; samudbhavaḥ — zrodí sa.
Překlad
Translation
Všetky živé telá sú živené obilím, ktoré je závislé od dažďa. Dážď vzniká vďaka yajñi (obeti) a yajña sa rodí z plnenia predpísaných povinností.
Visos gyvosios būtybės minta javais, kuriuos išaugina lietus. Lietų sukelia aukų atnašavimas [yajña], o yajña gimsta iš nurodytų pareigų.
Význam
Purport
Śrīla Baladeva Vidyābhūṣaṇa, ktorý veľmi dobre vysvetlil Bhagavad-gītu, napísal: ye indrādy-aṅgatayāvasthitaṁ yajñaṁ sarveśvaraṁ viṣṇum abhyarcya tac-cheṣam aśnanti tena tad deha-yāṭrāṁ sampādayanti, te santaḥ sarveśvarasya yajña-puruṣasya bhaktāḥ sarva-kilbiṣair anādi-kāla-vivṛddhair ātmānubhava-pratibandhakair nikhilaiḥ pāpair vimucyante. Najvyšší Pán, ktorý je známy ako konečný príjemca všetkých obetí (yajña-puruṣa), je Pánom všetkých polobohov, ktorí Mu slúžia tak, ako rôzne údy slúžia celému telu. Polobohovia, ako Indra, Candra, Varuṇa a ďalší, majú na starosti záležitosti hmotného vesmíru. Obete predpísané vo vedskych písmach sú určené na uspokojenie týchto polobohov kvôli tomu, aby nám poskytovali vzduch, svetlo a vodu, ktoré sú nevyhnutné pre rast obilia. Keď uctievame Kṛṣṇu, automaticky uctievame aj polobohov, ktorí sú rôznymi časťami Jeho tela. Polobohov teda netreba uctievať. Preto obetujú oddaní jedlo Kṛṣṇovi a potom ho jedia, čím dodávajú telu duchovnú výživu. Tým nielenže odstránime následky predchádzajúcich činov, ale telo sa tiež stane imúnnym voči všetkým nečistotám hmotnej prírody. Tak, ako nás očkovanie chráni pred epidemickou nákazou, rovnako získame aj imunitu voči vplyvom hmotnej energie, keď jedlo obetujeme Viṣṇuovi a až potom ho jeme. Kto dodržiava tento proces, sa nazýva Pánov oddaný. Preto sa Kṛṣṇov oddaný, ktorý je iba jedlo obetované Kṛṣṇovi, môže oslobodiť od všetkých následkov svojho styku s hmotou, ktoré mu stavajú prekážky na ceste k sebarealizácii. Na druhej strane ten, kto takto nekoná, nepretržite zvyšuje počet svojich hriešnych činov a pripravuje si nové telo v podobe psa alebo prasaťa, v ktorom bude potom trpieť následky za svoje hriechy. Hmotný svet je plný nečistôt, ale ten, kto voči nim získal imunitu milosťou prasādam (jedla obetovaného Viṣṇuovi), je chránený pred nákazou, zatiaľ čo ostatní jej podliehajú.
KOMENTARAS: Puikus „Bhagavad-gītos“ komentatorius Śrīla Baladeva Vidyābhūṣaṇa rašo: ye indrādy-aṅgatayāvasthitaṁ yajñaṁ sarveśvaraṁ viṣṇum abhyarcya tac-cheṣam aśnanti tena tad deha-yātrāṁ sampādayanti, te santaḥ sarveśvarasya yajña-puruṣasya bhaktāḥ sarva-kilbiṣair anādi-kāla- vivṛddhair ātmānubhava-prati-bandhakair nikhilaiḥ pāpair vimucyante. Aukščiausiasis Viešpats, žinomas yajña-puruṣos, t.y. asmeniškai priimančio visas aukas, vardu, valdo visus pusdievius, kurie tarnauja Jam, kaip atskiros kūno dalys tarnauja visam kūnui. Indra, Candra, Varuṇa bei kiti pusdieviai – tai Jo pareigūnai, kurie tvarko materialaus pasaulio reikalus. Vedos nurodo aukoti pusdieviams, kad jie malonėtų teikti pakankamai oro, šviesos bei vandens maistiniams grūdams auginti. Garbinant Viešpatį Kṛṣṇą, savaime pagerbiami ir pusdieviai, nes jie – įvairios Viešpaties kūno dalys. Todėl atskirai garbinti pusdievius nėra jokio reikalo. Dėl šios priežasties Kṛṣṇą įsisąmoninę bhaktai aukoja maistą Kṛṣṇai ir tik po to jį valgo – tai būdas dvasiškai pasotinti kūną. Jį taikant sunaikinamas ne tik atoveikis už ankstesniąsias nuodėmes, bet pats kūnas tampa atsparus ir jo nebeveikia materialios gamtos nešvara. Antiseptinė vakcina per epidemiją apsaugo žmogų nuo užkrėtimo. Taip ir paaukotas Viešpačiui Viṣṇu maistas, kurį suvalgome, teikia atsparumo prieš materialios gamtos įtaką, o tas, kuris visada valgo tik tokį maistą, vadinasi Viešpaties bhaktu. Taigi Kṛṣṇą įsisąmoninęs žmogus, valgantis tiktai Kṛṣṇai paaukotą maistą, nugali buvusių „materialių infekcijų“ pasekmes, kurios trukdo tobulėti ir suvokti save. Kita vertus, tas, kuris taip nedaro, kaupia nuodėmes ir tuo pačiu ruošia sau kitą kūną – šuns ar kiaulės – kaip atpildą už visas praeities nuodėmės. Materialiame pasaulyje apstu nešvaros, tačiau tas, kuris valgydamas Viešpaties prasādam (maistą, paaukotą Viṣṇu) įgyja imunitetą, yra saugus. O kas Viešpačiui maisto neaukoja, tas užsiteršia.
Obilie a zelenina sú základom každej potravy. Potravu človeka tvoria rôzne vegetariánske potraviny — obilie, zelenina, ovocie; zvieratá žerú okrem zvyškov z týchto potravín trávu a niektoré ďalšie rastliny. Dokonca i ľudia, ktorí majú vo zvyku jesť mäso, sú závislí od rastlinnej stravy. Preto všetci krajne závisíme od výnosu polí, nie od výrobkov z obrovských tovární. Dobrá úroda zasa závisí od dažďa, ktorý ovláda Indra a tiež polobohovia Mesiaca, Slnka a ďalší, pričom všetci sú Pánovými služobníkmi. Biede sa teda vyhneme, ak potešíme Boha vykonávaním obetí; taký je zákon prírody. Preto musíme robiť yajñe, predovšetkým saṇkīrtana-yajñu, ktorá je predpísaná pre tento vek, aby sme sa zachránili aspoň pred nedostatkom jedla.
Maistiniai grūdai bei daržovės – tikrasis maistas. Žmogui skirta valgyti įvairius grūdus, daržoves, vaisius etc., o gyvūnai ėda maistinių grūdų bei daržovių atliekas, žolę, augalus etc. Žmonės, įpratę valgyti mėsą, taip pat priklauso nuo augalijos, nes be jos neįmanoma auginti gyvulių maistui. Tad, visų pirma mes priklausome nuo laukų produkcijos, bet ne nuo stambių fabrikų. Derlių augina lietus, o jį siunčia Indra, Saulės, Mėnulio bei kiti pusdieviai.Visi jie – Viešpaties tarnai. Viešpatį galima patenkinti aukomis, o jų neatliekantis žmogus patirs nepriteklių – toksai gamtos dėsnis. Todėl yajña, o ypač sānkirtana-yajña, kuri yra skirta mūsų epochai, turi būti atliekama bent jau tam, kad nestigtų maisto.