Skip to main content

VERŠ 10

TEXT 10

Verš

Texte

saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā
purovāca prajāpatiḥ
anena prasaviṣyadhvam
eṣa vo ’stv iṣṭa-kāma-dhuk
saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā
purovāca prajāpatiḥ
anena prasaviṣyadhvam
eṣa vo ’stv iṣṭa-kāma-dhuk

Synonyma

Synonyms

saha — spolu s; yajñāḥ — obete; prajāḥ — generácie; sṛṣṭvā — stvorenie; purā — kedysi; uvāca — povedal; prajā-patiḥ — Pán tvorstva; anena — touto; prasaviṣyadhvam — prospievať stále viac; eṣaḥ — toto; vaḥ — vám; astu — nech je; iṣṭa — všetkým vytúženým; kāma-dhuk — ten, kto poskytuje.

saha: avec; yajñāḥ: les sacrifices; prajāḥ: des générations; sṛṣṭvā: en créant; purā: autrefois; uvāca: dit; prajā-patiḥ: le Seigneur de tous les êtres; anena: par cela; prasaviṣyadhvam: soyez de plus en plus prospères; eṣaḥ: cela; vaḥ: à vous; astu: que soit; iṣṭa: tout ce qui est désirable; kāma-dhuk: ce qui accorde.

Překlad

Translation

Na počiatku stvorenia vyslal Pán tvorstva generácie ľudí a polobohov spolu s obeťami Viṣṇuovi a požehnal im, hovoriac: „Buďte šťastní konaním tejto yajñe (obete), lebo tak získate všetko, čo potrebujete pre šťastný život a dosiahnutie vyslobodenia.“

Au début de la création, le Seigneur de tous les êtres peupla l’univers d’hommes et de devas avec l’injonction d’offrir des sacrifices à Viṣṇu. Il les bénit en ces termes: « Soyez heureux grâce à ces yajñas, car leur accomplissement répandra sur vous tous les bienfaits nécessaires au bonheur et à la libération. »

Význam

Purport

Hmotný vesmír, stvorený Pánom tvorstva (Viṣṇuom), dáva podmieneným dušiam možnosť vrátiť sa domov, naspäť k Bohu. Všetky živé bytosti v hmotnom stvorení sú podmienené hmotnou prírodou, pretože zabudli na svoj večný vzťah k Viṣṇuovi alebo Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. V Bhagavad-gīte (15.15) je vysvetlené, že zmyslom vedskeho učenia je pomôcť nám pochopiť tento večný vzťah: vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. Kṛṣṇa potvrdzuje, že cieľom Ved je pochopiť Ho. Vo vedskych hymnoch sa hovorí, že Pánom všetkých živých bytostí je Viṣṇu, Najvyššia Božská Osobnosť: patiṁ viśvasyātmeśvaram. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.4.20) opisuje Śrīla Śukadeva Gosvāmī Pána mnohými spôsobmi ako pati:

L’univers matériel créé par Viṣṇu, le Seigneur de toute créature, est l’occasion pour l’âme conditionnée de retourner à Dieu, en son éternel séjour. Tous les êtres en ce monde sont conditionnés par la nature matérielle car ils ont oublié leur relation éternelle avec Kṛṣṇa (Viṣṇu), la Personne Suprême. Or, comme il est expliqué dans la Bhagavad-gītā, les enseignements védiques ont pour dessein de nous aider à comprendre cette relation éternelle: vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. Le Seigneur affirme que le but des Védas est de Le connaître. Il est d’autre part expliqué dans les hymnes védiques que le maître de toutes les entités vivantes est Viṣṇu, Dieu, la Personne Suprême (patiṁ viśvasyātmeśvaram). Dans le Śrīmad-Bhāgavatam (2.4.20), Śukadeva Gosvāmī désigne également à plusieurs reprises le Seigneur comme pati, « maître ».

śriyaḥ patir yajña-patiḥ prajā-patir
dhiyāṁ patir loka-patir dharā-patiḥ
patir gatiś cāndhaka-vṛṣṇi-sātvatāṁ
prasīdatāṁ me bhagavān satāṁ patiḥ
śriyaḥ patir yajña-patiḥ prajā-patir
dhiyāṁ patir loka-patir dharā-patiḥ
patir gatiś cāndhaka-vṛṣṇi-sātvatāṁ
prasīdatāṁ me bhagavān satāṁ patiḥ

Prajā-pati je Viṣṇu, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, všetkých svetov, všetkých krás a ktorý je ochrancom všetkých. Pán stvoril tento hmotný svet, aby podmieneným dušiam umožnil naučiť sa vykonávať yajñe (obete) pre uspokojenie Viṣṇua, aby tak mohli žiť pohodlne a bez strachu počas svojho pobytu v hmotnom svete a aby mohli po opustení svojho hmotného tela vstúpiť do Božieho kráľovstva. Taký je program pre podmienené duše a to je všetko, o čo v tomto hmotnom svete ide. Podmienená duša získava vďaka obetiam vedomie Kṛṣṇu a všetky zbožné vlastnosti. Vo veku Kali odporúčajú vedske písma saṇkīrtana-yajñu, spievanie Božích mien. Túto transcendentálnu obeť zaviedol Śrī Caitanya Mahāprabhu, aby oslobodil všetkých ľudí tohto veku. Saṇkīrtana-yajña a vedomie Kṛṣṇu sa k sebe veľmi dobre hodia. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.5.32) je zmienka o Kṛṣṇovi v Jeho podobe oddaného (Śrī Caitanya Mahāprabhu), a to práve v súvislosti so saṇkīrtana-yajñou:

Le prajā-pati est Viṣṇu. Il est le Seigneur de toutes les créatures, de tous les univers, de toute splendeur, et le protecteur de tous. Le Seigneur a créé l’univers matériel pour que les âmes conditionnées apprennent à accomplir des yajñas (sacrifices) pour la satisfaction de Viṣṇu. Ainsi, tout au long de leur séjour en ce monde, elles pourront vivre agréablement et paisiblement, pour entrer ensuite dans le royaume de Dieu après avoir quitté leur corps de matière. Tel est l’arrangement du Seigneur pour aider les êtres conditionnés. Ces yajñas leur permettent de devenir progressivement conscients de Kṛṣṇa et de développer tous les attributs de la piété.

Dans l’âge de Kali, les Écritures védiques recommandent le chant des saints noms de Dieu, le saṅkīrtana-yajña. Caitanya Mahāprabhu institua cette pratique transcendantale afin de libérer les hommes de cet âge. Le saṅkīrtana-yajña et la conscience de Kṛṣṇa vont de pair. Śrī Caitanya est d’ailleurs Kṛṣṇa Lui-même Se présentant sous l’aspect d’un pur dévot. Son avènement fut annoncé dans le Śrīmad-Bhāgavatam (11.5.32) avec cette référence particulière au saṅkīrtana-yajña:

kṛṣṇa-varṇaṁ tviṣākṛṣṇaṁ
sāṅgopāṅgāstra-pārṣadam
yajñaiḥ saṅkīrtana-prāyair
yajanti hi su-medhasaḥ
kṛṣṇa-varṇaṁ tviṣākṛṣṇaṁ
sāṅgopāṅgāstra-pārṣadam
yajñaiḥ saṅkīrtana-prāyair
yajanti hi su-medhasaḥ

„Ľudia, ktorí sú vo veku Kali obdarení dostatočnou inteligenciou, budú vykonávaním saṅkīrtaṇa-yajñe uctievať Pána, ktorého sprevádzajú Jeho spoločníci.“ Ostatné yajñe, ktoré sú predpísané vo vedskej literatúre, sa v tomto veku Kali nedajú vykonávať tak ľahko, no saṇkīrtana-yajña je vznešená a jednoduchá a hodí sa pre všetky účely. O tom sa píše v štrnástom verši deviatej kapitoly Bhagavad-gīty.

« Dans l’âge de Kali, les êtres suffisamment intelligents adoreront le Seigneur et Ses compagnons en accomplissant le saṅkīrtana-yajña. » Les autres yajñas que mentionnent les Écritures védiques sont presque tous impossibles à accomplir dans l’âge de Kali, tandis que le saṅkīrtana-yajña, comme le confirme la Bhagavad-gītā (9.14), est aisé et sublime en tout point.